Vyhľadávanie
Bratislava, Marenčin PT 2011
„Po redakcii sa povaľujú kopy písmen, ktoré treba nasypať do mlynčekov, vyformovať do fašírok správ, hodiť na panvicu, prisypať korenie obrázkov, namočiť do ľúbivej príchute glutamánu sodného, napiecť nový Hlas ulice, ktorý bude chutiť takisto, ako ten starý. Veď ľudia nechcú nové správy, chcú stále to isté. Nových správ by sa báli, v bezpečnom svete, kde sme pozorovateľmi opakujúcich sa udalostí, ktoré sa nás navyše netýkajú, ale zato sa na nich dobre zabávame, je nám dobre. Zemetrasenie na druhom konci sveta a nová frajerka starého herca? Futbalová bitka a podvod politika? Skvelé, tie isté správy každý deň. Občas treba zmeniť kulisy, ale príbeh zostáva. Ani v McDonalde nečakáte, že vám dajú každý deň iný hamburger.“ Výroba informácií ako na bežiacom páse, správ, v ktorých nie je podstatná pravda, ale nenáročná zábava a vysoká predajnosť, to je svet (nielen) novinára Mateja Sasperu, postavy z románu publicistu, spisovateľa, pedagóga Martina Kasardu.Kasardov román je jeho piatou publikáciou (ak nerátame spoluautorstvo pri knihe Praktikum mediálnej tvorby). Knižne debutoval v roku 1993 básnickou zbierkou Rebeliáda, o rok neskôr vydal cyklus próz Dejiny menejcennosti, v roku 1996 titul Osamelí bežci – Správy z ľudského vnútra a v roku 1999 to bola poviedková zbierka Polia. S odstupom času teda Kasarda prichádza so zábavným satirickým románom. Zachytáva príbeh o spoločnosti, kde každý na každého niečo vie, kde sa razom stane z podnikateľa minister a z veštice štátna tajomníčka.Matej Saspera, reportér bulvárneho plátku Hlas ulice, bývajúci niekde uprostred Petržalky v dvojizbovom byte sa zamiloval! A keďže tento, povedzme, úbohý novinárik, ktorý nevlastní ani len ojazdené auto, sa zaľúbil práve do emancipovanej marketingovej riaditeľky spoločnosti predávajúcej autá, Silvii Fruchtegottovej – inak povedané božskej, skoro mýtickej bytosti – obklopenej zástupom obdivovateľov, žralokov skutočného sveta, neostáva mu iné, ako ich postupne svojimi pikantnými článkami znesvätiť v jej očiach. Akoby nebolo toho málo, sú tu ešte tie hrozné porady v redakcii, kde je zamestnaný, tie neustále oscilácie medzi tým, ako nakoniec „vypáli“ nejaký jeho článoček. Ale čo, splní si úlohu a snáď ho nevyhodia. Bude mať naďalej stravné lístky a časom si kúpi aj to ojazdené auto. Napíše aj o umelých prsiach moderátorky či o vizážistovi. O tom vlastne musí písať, ak nechce, aby vyplávali na povrch jeho chúlostivé fotografie z dekadentnej zábavy – pôvodne pracovnej schôdzky u moderátorky. Ako únik do intelektuálnych výšin má našťastie svoje tajné duchovné cvičenia, psychohygienu: Listy nemŕtvym – nepublikovanú korešpondenciu, bezpečne uloženú v svojom počítači. No predsa až taká intímna nebude, keď o nej vie trojica utopických mladíkov v kapucniach, ktorí mu adresujú šifrované správy. Záhady okolo nich a neznámej čašníčky (ona vie toho akosi priveľa) narastajú. V šachovej hre s figúrkami nápadníkov Silvie Fruchtegottovej v podobe chlipného plastického chirurga Bellu, záletného, ženatého moderátora športu Plentáka, distributéra zbraní do krajín tretieho sveta Münstera, bohatého, bláznivého podnikateľa Koláčika, zákerného politika Hegeduša, homosexuálneho módneho fotografa Malíka, sa tak ocitá aj Matej Saspera – dostane mat alebo vyhrá? Tak či onak, ťažkostiam sa nevyhne...
