Vyhľadávanie
Nejeden skúsený čitateľ sa rád vracia ku knižkám, ktoré už raz čítal a nezabudol na ne. Ak sa tak stáva, tak je to dôkaz toho, že ich interpretačná potencia stále pretrváva. Svoj pôvab nestratila ani knižka, ktorá vyšla po prvýkrát v roku 1928 v Edícii mladých slovenských autorov (edíciu viedol Ján Smrek) – svojrázny text Ivana Horvátha Človek na ulici. V novom vydaní je doplnený štúdiou Jany Kuzmíkovej.
Prvú časť knižky tvorí celok s názvom Bratia Jurgovci, skladajúci sa z piatich akoby samostatne existujúcich noviel, ktoré sa dajú čítať individuálne, spolu však dostávajú novú obsahovú dimenziu – z dnešného žánrového pohľadu by sme takýto koncept mohli označiť aj pojmom román. Knižka však okrem tejto expresionizmom poznačenej prózy obsahuje aj druhý text s názvom Laco a Bratislava, ktorý má poetologicky iný charakter. Azda by sme mohli povedať, že je to jedna z najimpresionistickejších próz slovenskej literatúry.
Obe časti tvoria akýsi ambivalentný celok, metaforicky naznačujúci obrysy existencie človeka žijúceho v minulom storočí. Pocitový svet postáv je však blízky aj súčasníkovi. Prvá časť variuje motív individuálneho osamotenia, ale zároveň naznačuje túžbu človeka po harmónii, ktorá je častokrát takmer nedosiahnuteľná. Druhá časť Laco a Bratislava má inú atmosféru. Je to próza radosti, oslava mladosti, lásky a – čo bolo v tom čase pre slovenskú literatúru určite nové – očarenia zo života v meste, konkrétne v Bratislave.
V strede záujmu Ivana Horvátha je v prvom rade individuálny človek.
Varianty osamelosti
Slovenská literatúra sa v treťom decéniu minulého storočia výrazne zmodernizovala – poetologicky i tematicky. Zmenila svoju problémovosť, ale, čo bolo takmer konštantné, veľmi často tematizovala sociálne problémy – Ivan Horváth však vytvoril prózy, v ktorých tento úplne absentuje. Existenčné problémy jeho postáv akoby neexistovali.
Prvú časť prvého cyklu tvorí Rozprávka o Jánovi Jurgovi. Je to rozprávanie o „vyhoretom“ človeku, ktorý však psychicky nerezignuje, ale odchádza z mesta na dedinu a žije v prírode. Nerobí vlastne nič, žije ako pustovník, len vníma okolie a užíva si samotu. Po čase však stretáva ženu, ktorá ho citovo vzruší, ale nevie s ňou nadviazať kontakt. Ide o poetickú prózu, s výrazne oslabenou dejovosťou. Jánov návrat do mesta nenaznačuje vlastne nič, len túžbu stretnúť sa s onou ženou.
V časti Tulák Tomáš Jurga sa tematizuje druhý variant ľudského osamotenia. Tomáš je maliar, je neustále v pohybe, ale nenachádza zmysel svojho života. Nikdy nič nedokončí. Žije najmä spomienkami. Stretáva sa so ženami, ale aj tieto vzťahy majú len krátke trvanie. Tomášov životný rytmus ovplyvňuje jeseň, ktorá v ňom spôsobuje nepokoj a túžbu za diaľkami. Existenčne ho zabezpečuje brat Arne, hospodár na rodinnom majetku, žijúci v atmosfére tradícií v zdedenej rodinnej kúrii.
Postavy „príbehov“ nie sú detailne (realisticky) psychologicky prekreslené. Naznačené sú najmä ich pocity. Vzťahy medzi nimi sú vzdušné, čo umožňuje aj dnešnému čitateľovi ich interpretačne dotvárať. Tretia časť cyklu má názov Svadba Arneho Jurgu. Arne je introvert milujúci sudcovu dcéru Oľgu. Svoje city k nej však nedokáže explicitne vysloviť. Problémom je najmä fakt, že Oľga milovala Tomáša, ktorý ju však opustil. Horváth vo svojich prácach neraz komplikoval citový život svojich postáv vytváraním trojuholníkov, pričom dve z postáv viazali pokrvné putá. Tomáš sa napokon s Oľgou zosobášil – svadba ale nebola happyendom, Horváth ňou vytvoril priestor pre prekvapujúcu epizódu.
Život si ide svojou cestou
V zdanlivom kontrapunkte k charakterom troch bratov je príbeh Dve ženy Petra Jurgu. Peter veľa pije a ženy má len „na zábavu“ – tento životný štýl je však reakciou na jeho samotu. Na rozdiel od bratov je to individualista, ktorý narušil aj súrodenecké vzťahy. Jeho život končí tragicky – zabije ho jedna z mileniek, keď ju chce opustiť.
Piatej časti Človek na ulici dominujú taktiež city postáv. Charaktery sa nemenia, predsa sa však osudy troch bratov do určitej miery harmonizovali. V centre tohto príbehu je psychologicky zvláštna situácia. Arne má dojem, že sa Tomáš trápi najmä preto, lebo opäť miluje Oľgu. Pošle svoju manželku Oľgu, aby ho išla „liečiť“. Napokon sa však všetko vyjasní. Oľga sa vracia k Arnemu, ktorý zisťuje, že sa predsa len mýlil. A život si ide ďalej svojou cestou.
Príbeh Laco a Bratislava je interpretačne bezproblémová próza, skutočný epický konflikt v nej vlastne absentuje. Laco, mladý muž po maturite, prichádza do Bratislavy študovať na vysokú školu. Je očarený mestom a najmä Želkou, dcérou otcovho priateľa. Príbeh sa odohráva v uvoľnenej atmosfére. Štylisticky aj atmosférou pripomína text nielen literárny impresionizmus, ale aj český poetizmus.
Horváthova knižka Človek na ulici nepatrí len do slovenskej literárnej histórie, môže byť aj príjemným čítaním pre mladších čitateľov.
Ladislav Čúzy
