Vyhľadávanie
Provokujúci obrázok
Pavel Urban: Obrázky z raja
Žilina, Artis Omnis 2005
Napriek tomu, že Pavel Urban patrí k najmladšej generácii, jeho prvotina bola očakávaná už niekoľko rokov. Najmä po roku 2001, kedy sa vzdal „účinkovania“ v literárnych súťažiach, s odhodlaním predstaviť sa koncepčnejšie – knižne. Tento rok sa mu to podarilo vďaka novozaloženému vydavateľstvu.
Dá sa povedať, že Urban patrí k typu autorov, ktorí vedia zaujať ešte pred tým, než čosi vlastné prečítajú, prípadne napíšu. Inak to nie je ani pri jeho Obrázkoch z raja. Konkrétne mám na mysli obálku knihy, kde na nás z červeno-modrého ladenia doslova „sníva“ sám autor. Ak chcel provokovať, určite sa mu to podarilo. No na druhej strane treba tiež povedať, že ak chcel vyjadriť istý pocit z knihy, ktorý mal pri jej písaní, po dočítaní posledných veršov môžeme túto jeho snahu pokladať za splnenú.
Pokiaľ ide o debuty, budú vždy prijímané polemicky. Mám pocit, že iné to nebude ani v tomto prípade. Je však jeden podstatný rozdiel medzi debutom tohto autora a debutom kohokoľvek iného. Kým v poslednej dobe – a, bohužiaľ, aj pri autoroch, ktorí nepublikujú prvýkrát – rozmýšľame, či v rukách naozaj držíme poéziu, alebo len zhluk slov, s významom strácajúcim sa v akejsi „metafyzike nepochopeného bytia“, Urban nám ponúka súkromný a skromný, ale predsa len návrat k pôvodnej metaforike. Tá má svoj rodokmeň síce v autoroch zo šesťdesiatych rokov, ale je pôvodná a má ambície bojovať s ostrieľanými veršotepcami.
Ako som však povedal – niektoré veci sú polemické. Takou je napríklad prvá báseň knihy (Sú dvaja...), ktorá skôr pôsobí ako doplňujúce intermezzo k silnejším pasážam a nie ako presvedčivá ouvertúra. Potom nás už čaká kultivované písanie, ktoré si uvedomuje starú Exupéryho pravdu, že veci nie sú dobré vtedy, ak už nič nemožno pridať, ale vtedy, ak už nič nemožno odobrať. Mierne eroticky ladená poézia vie, kedy má byť nežná a odovzdaná (do dreva nosíme / sny mlčať, s. 10) a kedy si môže dovoliť byť prosto provokujúca (nedospelá Eva / v horúcej / hre o jablko / sa potkla o jedno / krátko znejúce ssss, s. 29).
Nebohý Vojtech Kondrót mu v posudku napísal: „Debut je teda výber, nie zber.“ Áno, nemýlil sa, no napriek tomu sa Urban mohol s niektorými básňami pri opätovnej úprave pred vydaním ešte popasovať (Preméria, Stúpania). Tak ako sa mohol pomeriť i s toľko proskribovanou genitívnou metaforou. To však vôbec neznižuje celkovú úroveň jeho textov. Naopak, môžeme povedať, že práve táto nevyrovnanosť je najkrajším čitateľským zážitkom pri prvých knižkách.
Keď som teda bol kritickejší, nebolo to preto, že by som pociťoval potrebu otvárať problémy, ale preto, že o týchto veciach sa pri Urbanovi vyplatí hovoriť; slová sa budú mať kam zasiať. Veď ak by to boli texty, ktoré nezaujmú, alebo sú v mnohom nečitateľné, nevyplatilo by sa o nich vôbec písať.
Pavel Urban má teda otvorené mnohé dvere a tých pár rokov od prvého konceptu rukopisu ho určite zmenilo. Verím preto, že jeho ďalší poetický výstup bude o to provokatívnejší.
Radoslav Tomáš
