Recenzia
Dušan Teplan
16.06.2023

Od čitateľského zážitku k fundovanej interpretácii

Kniha s názvom Medzi snom a fikciou predstavuje prvú vedeckú monografiu literárnej vedkyne Evy Urbanovej. V práci podáva interpretáciu doterajšej tvorby jednej z najosobitejších súčasných poetiek na Slovensku Evy Luky.

O tvorbu tejto poetky sa Eva Urbanová zaujíma už dlhšie. V úvode knihy píše, že ju spočiatku len čitateľsky fascinovala, no následne sa začala pokúšať o jej interpretáciu, čoho výsledkom boli rôzne štúdie, články alebo recenzie. Ukázalo sa, že počiatočná fascinácia jej nijako nebráni v snahe uchopiť Lukinu poéziu s patričným vedeckým odstupom, t. j. vecne a objektívne. To isté teraz možno povedať aj o publikácii, kde svoje náhľady na túto poéziu zhŕňa do jedného celku.

Štruktúra práce je koncipovaná chronologicky – autorka prechádza od ranej tvorby poetky až po jej zatiaľ posledné texty. Tento prístup má výhodu v tom, že zvolenú tému umožňuje skúmať vo vývinových súvislostiach. V popredí stojí najmä otázka, ako sa slovenskej poetke darí prehlbovať a rozširovať univerzum svojej poézie. Eva Urbanová tento vývin vysvetľuje cez protiklad svetla a tmy, no celkovej syntéze sa zámerne vyhýba, zdôrazňujúc, že tvorba Evy Luky ešte nie je uzavretá.

Metodologicky nadväzuje autorka na súčasné literárnoteoretické koncepcie. Podnety čerpá napríklad z teórie fikčných svetov lyriky, ktorú rozvinul český literárny vedec Miroslav Červenka. Táto teória jej dáva príležitosť ozrejmiť spôsob, akým Eva Luka modeluje svoj osobitý básnický svet. Zdá sa, že ho programovo buduje na pomedzí sna a skutočnosti, s čím úzko súvisí aj jeho významová nejednoznačnosť alebo dokonca rozporuplnosť. Nie je zároveň náhoda, že mnohé básne majú charakter snových záznamov alebo výjavov. To ešte väčšmi zintenzívňuje poetkino neskrývané úsilie problematizovať naše vžité predstavy o živote. K ďalším dôležitým charakteristikám jej tvorby autorka publikácie radí netradičnú obraznosť, využívanie jazykových novotvarov, tematizovanie traumatizujúcich skúseností žien alebo odhaľovanie intímnych sfér ľudského bytia.

Z teoretického hľadiska patria medzi prínosné aj tie pasáže knihy, kde autorka píše o súvzťažnosti Lukinej tvorby s tzv. estetikou škaredosti. Veľa príkladov nachádza hlavne v jej básnickej zbierke Havranjel z roku 2011. Podľa autorkinho zistenia sa tu hromadia obrazy baudelairovského typu, ktoré zvelebujú krásu telesných tekutín alebo hniloby. Jednou z ich hlavných funkcií je narúšať ustálené hodnoty, popri tom však otvárajú aj nové horizonty vnímania a poznávania okolitého sveta.

Pri interpretácii tematicko-motivickej výstavby jednotlivých básní uplatňuje Eva Urbanová aj tradičnejšie prístupy, povedzme známu fenomenológiu obrazotvornosti francúzskeho filozofa Gastona Bachelarda. Na tomto základe úspešne vysvetľuje napríklad motívy prírodných živlov, ktorým Eva Luka pripisuje často symbolický ráz. Možno ešte väčšmi mohla autorka využiť komparatívne hľadisko, aby osobitosti Lukinej tvorby vynikli v širšom kontexte domácej či zahraničnej poézie, ale veríme, že sa k tomu dostane v ďalšom výskume. Oceniť treba fakt, že bokom neponecháva poetkinu tvorbu pre deti a mládež – podrobne sa jej venuje v poslednej kapitole práce.

Monografiu Evy Urbanovej možno zaradiť medzi najhodnotnejšie vedecké publikácie z oblasti literárnej vedy, ktoré u nás vznikli v minulom roku. Jej hlavný prínos spočíva v precíznom výklade všetkých nosných prvkov básnickej tvorby Evy Luky. Autorka sa v knihe predstavuje nielen ako fascinovaná čitateľka, ale i ako poctivá bádateľka, ktorá dokáže objektívne a prenikavo zhodnotiť predmet svojho výskumu. Touto monografiou potvrdzuje, že sa chce aj naďalej významne podieľať na semioticky a poetologicky fundovanej reflexii súčasnej slovenskej poézie. 

Záverom ešte treba pochváliť nakladateľa, že do publikácie zaradil viacero podmanivých ilustrácií Evy Luky. Spolu s textom Evy Urbanovej vytvárajú kompaktný celok s potenciálom osloviť širšiu kultúrnu verejnosť.  

Eva Urbanová: Medzi snom a fikciou. Poetická tvorba Evy Luky

Fintice: Face, 2022