Vyhľadávanie
Po životných jazvách drámy z „miesta činu“
Jehuda Lahav: Odsúdení spolu žiť
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005
Izraelský novinár a reportér so slovenskými koreňmi Jehuda Lahav je vo svojej „starej vlasti“ známy ako korešpondent viacerých rozhlasových i televíznych staníc – často takmer denne informuje o zväčša dramatických udalostiach z Izraela a na okupovaných palestínskych územiach. Od roku 1949 žije v Izraeli, a tak veľmi dobre pozná nielen zložitý a často protirečivý politický vývoj vo svojej novej vlasti, ale aj mentalitu obyčajných Izraelčanov, zákulisie vysokej politiky; osobne spoznal väčšinu významných politikov, pozná ich silné i slabé stránky – a navyše patrí k reportérom, ktorí mali možnosť pravidelne cestovať na obsadené palestínske územia, do Hebronu, Gazy, na Golanské výšiny, západný breh Jordánu. Preto dôverne pozná aj následky izraelskej okupácie i zväčša nevydarené pokusy o izraelsko- palestínsky dialóg na všetkých úrovniach.
S tvorbou Jehudu Lahava sa slovenskí čitatelia zoznámili v knihe Zjazvený život (L. C. A. 2003). Jeho druhá kniha prináša úvahy, komentáre a reportáže, ktoré vytvoril na tému izraelsko-palestínskych vzťahov zhruba od roku 1990, o ľuďoch túžiacich po mieri. V siedmich tematických celkoch (Malé zamyslenia, Riporty zo scény drám, Izraelské momentky, Arabská menšina, Biblický a židovský svet, Črty zo sveta a Návraty) sa snaží komplexne a objektívne – konfrontáciou pohľadov z „oboch strán barikády“ – dopátrať ku koreňom pretrvávajúceho konfliktu. V presvedčení, že oba národy sú naozaj odsúdene žiť spolu na fliačiku územia, hoci si naň robia rovnako opodstatnený historický nárok, hľadá východiská, ktoré by to umožnili. V Lahavovej knihe sa preto striedajú úvahy a historické reflexie napríklad s osudmi obetí samovražedných atentátov. Zaujímavé sú aj „momentky“ z bežného izraelského života: v odľahčenej polohe ukazujú realitu a sčasti absurditu tejto „krajiny zasľúbenej“.
Rovnako pozoruhodný je aj Lahavov pohľad na arabskú menšinu, ktorá má izraelské štátne občianstvo a pokúša sa zaradiť do jeho verejného i politického života. Súčasťou knihy sú reportáže z oblasti Balkánu, ale aj návrat na Slovensko – v čase pražskej jari 1968 a pokus vyrovnať sa s tragédiou holokaustu. Knihu dopĺňa „vyznanie“ Lahavovej spolurodáčky, známej filmovej kritičky a redaktorky Kultúrneho života v jeho slávnej ére 60. rokov minulého storočia Agneše Kalinovej pod názvom Môj malý brat z Izraela.
Lahavova kniha prináša výrazné humanistické posolstvo o potrebe tolerancie a porozumenia, nielen na Blízkom východe. Navyše, text skúseného reportéra s vyzretým a presným štýlom môže pôsobiť inšpiratívne.
Anton Baláž
