Vyhľadávanie
Pri príležitosti 60. výročia úmrtia prvého ruského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru v roku 1933 Ivana Bunina vyšiel preklad buninského denníka Prekliate dni. Kniha predstavuje umelecko-publicistické dielo o období Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a následnej Ruskej občianskej vojny, ktorú Bunin začal písať v Moskve v roku 1918 a dokončil v Odese v roku 1920. Jednotlivé zápisky denníka možno považovať za autorovu spoveď, odhaľujúcu jeho osobné prežívanie revolúcie a signalizujúcu koniec patriarchálneho Ruska. Autor preto nekoncentruje svoju pozornosť na opis spoločensko-politických udalostí doby, ale na ich odzrkadlenie v povedomí ľudí.
O jeho rezolútnom odmietaní revolúcie ako takej, o jej apokalyptickom vnímaní svedčí názov aj prvé riadky knihy: „Tento prekliaty rok skončil. Lenže čo bude o rok? Bude ešte horšie? Určite. Ale čo je naozaj neuveriteľné: skoro všetci sú mimoriadne veselí – každý, s kým som sa na ulici stretol, je rozjarený...“ Bunina priam hnevá utopická myšlienka svetlých kolektivistických zajtrajškov, ktorou sa opája ruská inteligencia, zabúdajúca na postave nie ruského sedliaka, predstaviteľa ľudu. Nostalgický tón denníkových zápiskov preto často prerastá do nervozity, depresie či dokonca zúrivosti. Autor konštatuje: „A vôbec, najhoršie, najstrašnejšie, najpotupnejšie nie sú ani tie hrôzy a nehanebnosti, ale to, že ich stále treba vysvetľovať, sporiť sa o to, či sú dobré alebo zlé.“
Vzhľadom na výskyt celého radu známych i neznámych osobností z ruskej či svetovej histórie, umenia, literatúry a podobne (autor ich komentuje v poznámkach pod čiarou) i bohaté využitie hesiel, sloganov či úryvkov z tlače možno konštatovať, že sa Bunin pokúsil o vytvorenie akéhosi jazyka chaosu, zmätku, ktorý korešponduje s jeho osobným chápaním revolúcie. Aj na ploche denníka Prekliate dni sa prejavil ako majster detailu, predstaviteľ impresionizmu v literatúre, experimentujúci s prvkami existencializmu.
