Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Ikar vydáva rozprávkový príbeh Jeseň v lese spisovateľa Lukáša Cabalu. Kniha zaujme pekným príbehom, environmentálnym posolstvom, útulnou atmosférou aj metaforickým jazykom: „Leto sa nechcelo vzdať, aj na brehu stále ponechávalo zelené stopy. Možno mali ostatní naozaj pravdu a zima je slabá ako vyhladovaný tuleň.“ (s. 5)
Osamelý ľadový medveď a plaché dievčatko v jesennom lese sú nezvyčajná dvojica priateľov, ktorí si pomáhajú, užívajú pôvaby jesene a prekonávajú osamelosť. Klimatická zmena ovplyvnila život polárneho medveďa tak, že opustí svoju ľadovú kryhu a ocitne sa v čarokrásnom jesennom lese: „Krútil ňufákom a nasával neznáme vône. Nikdy necítil toľko rozmanitých pachov. Jesenný les žiaril farbami. Medveď hľadel naokolo a nevedel sa vynadívať.“ (s. 9) Rozprávkový príbeh o nežnom priateľstve malých čitateľov povzbudí, aby chránili krehkú prírodu a ohrozené zvieratá. Dievčatko Meluzína, ktoré žije v chate uprostred lesa, sa skamaráti s veľkým ľadovým medveďom. Jeden druhého si vysnívali. Spolu pijú šípkový čaj, sekajú drevo a chytajú ryby. Potom, ako ju medveď zachráni z rieky, sa stanú naozajstnými priateľmi: „Zrazu sa dievčaťu šmykla noha na kameni a spadlo do rieky. Letelo dolu prúdom. Každú chvíľu sa strácalo pod hladinou a zase sa vynáralo. Medveď sa postavil na zadné nohy a strašne zaručal. Keď videl Meluzínu, ako sa mihla v divokej vode popri ňom, bez váhania za ňou skočil. Les naokolo stíchol.“ (s. 38)
Do reality nás vrátia rodičia dievčatka, ale niečo z fantastickej harmónie ‚krásky a zvieraťa‘ si túžime zachovať aspoň ako túžbu po lepšom svete. Mimoriadne poetická atmosféra Cabalovej knižky inšpiruje malých aj veľkých čitateľov poprechádzať sa po šuchotajúcom lese a zasnívať sa pri praskajúcom ohni. Prvé snehové vločky odvedú medveďa do polárnej krajiny, ale chuť teplého kakaa a vrelého objatia ostane s detskými čitateľmi dlhšie: „Z neba sa na nich pomaly znášali veľké snehové vločky. Obaja sa išli pominúť od radosti. ‚Vieš, ako musí teraz snežiť u vás?‘ veselo sa ho spýtala. No hneď si uvedomila, čo to znamená.“ (s. 41) Medveď sa vyberie za snehom a šťastne sa vráti domov, ku svojim, ktorým porozpráva svoje osamelé dobrodružstvo: „Všetky chlpaté vločky, ako by ich iste nazvala Meluzína, sa otočili smerom, odkiaľ bežal. Najstaršia medvedica sa postavila na zadné a zaručala. Keď k nim dobehol, poskákali na seba a utvorili jedno veľké rozradostené huňaté klbko.“ (s. 53) Jazyk Cabalovho príbehu ja plynulý a jemný, zrozumiteľný aj pre začínajúcich čitateľov, ale nie je banálny. Jediným malým prehreškom je použitie slova Eskimák (môže byť vnímané ako pejoratívne), namiesto Inuit. Krátke kapitoly a veľkosť písma uľahčujú čítanie aj menej skúseným čitateľom a krehké ilustrácie Csilly Dózsa umocňujú intenzívny zážitok z čítania.
