Vyhľadávanie
„Občas si myslím, že by bolo ľahšie vyhnúť sa starobe a zomrieť mladá. Ale to by som nikdy nedokončila svoj život, však? To by som nikdy nepoznala sama seba.“
Meno herečky, modelky a speváčky Marilyn Monroe dodnes pôsobí ako živé šoubiznisové zaklínadlo. V 50. rokoch 20. storočia sa vďaka svojmu mimoriadne fotogenickému zjavu a talentu stala žiarivou hollywoodskou hviezdou a najmä pre svoj životný príbeh nadobudla status ikony. Jej neobjasnená smrť prispela ku stvoreniu kultu Marilyn Monroe, ktorý neustále pulzuje a inšpiruje.
Tvár, život, smrť a filmografia herečky sa stali tvorivým podnetom pre Milana Richtera, básnika, dramatika a prekladateľa, k napísaniu divadelnej hry Krátky nešťastný život Marilyn Monroe. Ako uvádza samotný autor, otázka samovraždy – vraždy a pátranie po príčine bola rozhodujúcim tvorivým popudom. Dvojdejstvovú drámu rámcujú úvodné slová autora, ktoré majú podobu predhovoru a krátkeho úvahového textu viažuceho sa k osobnosti herečky. Na divadelné javisko Milan Richter privádza nie neznáme postavy. Marilyn, ako ústredná postava, vstupuje do vzťahov mileneckých (John F. Kennedy, Robert F. Kennedy), priateľských (Joe DiMaggio, Peter Lawford), osobných (Gladys Monroe Baker, Norma Montersen, Dr. Greenson) a imaginatívnych (vyšetrovateľ David Diamant), na základe ktorých je budovaný dej drámy. Autor tak rozohráva hru so symbolmi 50. a 60. rokov.
Udalosti sú rozdelené do dvoch dejstiev. Úvodné dejstvo sa vracia do roku 1961 s prestrihmi do roku 1946 a 1954, nasledujúce dejstvo sa odohráva prevažne v roku 1962, v období mileneckých vzťahov s bratmi Kennedyovcami. V prvom dejovom pláne Richter pracuje na plastickom vykreslení Marilyn Monroe prostredníctvom vzťahov k matke, prominentným milencom a k psychiatrovi. V druhom pláne, vychádzajúc zo štúdia opätovne sa vynárajúcich nových informácií o smrti herečky, hľadá prostredníctvom vyšetrovateľa okresnej prokuratúry L.A. odpoveď na otázku, kto zavraždil Marilyn. Z tohto pohľadu je prvý plán založený na kresbe hlavnej postavy a najmä dialógoch, ktoré vedie s Dr. Greensonom – tieto rozhovory sú najviac prepracované a deikonizujú, poľudšťujú herečku.
Naopak v snových scénach, v ktorých Marilyn vystupuje z filmového plátna, prihovárajúc sa vyšetrovateľovi, a ktoré ponúkajú široké tvorivé možnosti, autor zaostáva. Práve druhý plán predstavuje príležitosť na realizáciu autorovho zámeru napísať dramatickú hru lavírujúcu medzi investigatívnou drámou a trilerom. Zlyhávanie v tomto smere je na strane vyšetrovateľa. Postava Davida Diamanta je nevýrazná a v celej hre sa stráca. Jej repliky sú bez napätia, málo dynamické a s vylúčením väčších konfliktov. To sa premieta do vyznenia celej hry, ktorej chýba kulminácia napätia či vypätá emocionalita. To, čo sa autorovi podarilo, je príhodný portrét Marilyn Monroe. Ženy výnimočne krásnej, príťažlivej a inteligentnej, napriek tomu neustále sa emočne potácajúcej, k čomu prispievajú nielen obrazy so svojím alteregom Normou Jean, ale aj herečkin slovník. Ten nemá ambíciu provokovať, ale slúži ako charakterizačný a situačný prostriedok.
Siahnuť po ikone a urobiť z nej hlavnú postavu akéhokoľvek umeleckého diela je pomerne zložité. Na rovine prozaického čítania je divadelná hra Krátky nešťastný život Marilyn Monroe zaujímavým a pútavým faktografickým príbehom (s výborným vizuálom), na úrovni dramatického diela jej však chýba vnútorná gradácia či tenzia, ktorá by sa pri tomto žánri dala očakávať.
Jana Kičura Sokolová
