Recenzia
Zuzana Hašková
25.09.2006

Prózy - Jozef Gregor Tajovský - Tajovský znovu nájdený

Tajovský znovu nájdený

Tajovský znovu nájdený

Jozef Gregor Tajovský: Prózy

Bratislava, Kalligram 2005

  Projekt Knižnica slovenskej literatúry tentoraz rehabilituje Jozefa Gregora Tajovského. Robí to prostredníctvom výberu z jeho próz, snaží sa o načrtnutie pravdivého obrazu jeho osobnosti. Výber obsahuje takmer tri desiatky jeho poviedok s takými zvučnými menami, ako Do konca, Maco Mlieč, Apoliena, Prvé hodinky, niekoľko ukážok jeho básnickej tvorby, články a spomienkové črty, výňatky z listov. V druhej časti knihy je nám Tajovský predstavený v spomienkach svojich príbuzných a predstaviteľov kultúrneho života na Slovensku (Jesenský, Šrobár), ale i v pohľadoch literárnej kritiky. Ako to zodpovedá koncepcii Knižnice slovenskej literatúry, súčasťou knihy sú aj komentáre a vysvetlivky, kalendárium života a diela, obrazová príloha a doslov editorky Marcely Mikulovej. Kniha neobsahuje jeho dramatickú tvorbu, ktorá nemôže byť naplno realizovaná v rámci literárneho diela.

  Najväčšia časť knihy je venovaná krátkym prózam. V komentároch a vysvetlivkách nás editorka sprevádza po celej knihe. Podľa jej slov: zámerom výberu bolo predstaviť vývinové fázy Tajovského tvorby a jeho tematický záber. Uprednostnili sa diela, ktoré v slovenskej literatúre znamenali progresívny krok. Každej poviedke venuje stručný komentár o jej obsahu aj forme, zaradení, tematike, o širšom literárnom kontexte, štýle, histórii vzniku. Čitateľ má tak možnosť vnímať Tajovského umeleckú tvorbu na pozadí poznania súvislostí. Veľmi prospešné sú napríklad informácie o tom, v čom bola konkrétna poviedka niečím novým a pokrokovým. Články a spomienkové črty sa týkajú najmä autorovho pohľadu na problémy národa, na slovenskú históriu, spoločenské javy a osobnosti, s ktorými sa vo svojom živote stretol. Z listov sú najzaujímavejšie úryvky z korešpondencie s jeho manželkou Hanou Gregorovou – odhaľujú najintímnejšie a veľakrát bolestné momenty jeho života. V časti knihy venovanej literárnej kritike sú články takých autorov, ako Škultéty, Milkin, Vajanský, Votruba, Neresnický, Krčméry, Pauliny, Kusý, Miko a Čepan. Už výpočet týchto mien naznačuje, že kniha sa aj v tejto oblasti snažila osvetliť Tajovského z čo možno najväčšieho množstva uhlov pohľadov.

  V doslove sa Marcela Mikulová pozerá na Tajovského ako na osobnosť dosiaľ nedocenenú a kritikmi nepochopenú, ktorej pozícia v literatúre je dlhodobo zjednodušovaná. Citlivo pristupuje k jeho literárnemu vývinu a v tomto zmysle sa jej darí rehabilitovať ho ako autora s jedinečnou koncepciou literatúry: nebojí sa inovácie a odkrývania tabu o slovenskej dedine. Pritom však v doslove nejde iba o jeho obranu, ale aj o nezávislé zhodnotenie a interpretáciu tvorby. Výber próz Jozefa Gregora Tajovského zodpovedá cieľu Knižnice slovenskej literatúry oceniť bohatstvo našej literatúry.

Zuzana Hašková