Recenzia
27.06.2012

Rituály a symbolická komunikácia v stredovekej strednej Európe - Rituál v dejinách

Prešov, Vyd. M. Vaška 2011

A ko sa spr áva l i králi, keď sa stretli? Môžeme veriť a  vysvetliť pátos str mhlav ých v rhaní sa na kolená pred panovníkom? V čom spočíva podstata triumfálneho vjazdu do mesta a dá sa odvážiť či zmerať cena bozku korunovaných hláv? Dostávame možnosť odhaliť zmysel dejín pod povrchom udalostí. Zistiť, ako sa tvári ilúzia, keď je realitou. A kde sú hranice hry. Autor približuje svet gest, ktoré veria vo svoj význam. Či už fakticky alebo symbolicky. Gesto, slovo, písmo, obraz tvoria v stredoveku často jednotu.

Po úvodnej kapitole, poskytujúcej pohľad na termín rituál, Zupka postupne približuje panovnícku symboliku, rituály zmierenia, slávnostného uvítania (tzv. adventus regis), pozdravu pri stretnutiach. Osobitne sa venuje ritualizácii vzťahu miest a  panovníka na pozadí multietnického prostredia Uhorska a so zohľadnením vývoja písomnej kultúry centier. Autor ukazuje význam rituálu pre bežné fungovanie spoločnosti. Bez zachovania správnej postupnosti úkonov často naozaj neboli možné dôležité rozhodnutia. Uzavretie mieru, dohody, nástup panovníka na trón a potvrdenie legitimity. Rituál tvoril spôsob komunikácie – aj a predovšetkým preto, že slávnostným spomalením úkonov poskytoval dostatok času a priestoru na dohovor.

Príkladový materiál poskytujú predovšetkým rušné dejiny dynastických sporov Arpádovcov, ktoré takouto analýzou pozbavuje aspektu chaotických šarvátok (podtitul znie Arpádovské Uhorsko 1000 – 1301). Venuje sa tiež zahraničnopolitickým vzťahom i  pohľadom do dejín susedných národov (predovšetkým Čiech a Poľska). Uvádza príklad rituálu správne vykonaného i  chybného, vrátane dôsledkov, pričom samozrejme nezabúda, že rituál svojou podstatou vychádza z dobovej ideológie a  realizuje sa ako jej prejav. Za „pravdu“ ho teda môžeme považovať len v rámci platných pravidiel, ktoré (obvykle) potvrdzuje.

Výklad fenoménu je podaný pútavo, zrozumiteľne, čitateľský pôžitok zvyšujú početné citáty z dobových naračných prameňov (predovšetkým kroník uhorskej a poľskej proveniencie, na s. 48 sa však vyskytujú tri úryvky iba v latinských origináloch), z hľadiska odbornej stránky pritom publikácia komunikuje na rovnakej úrovni s modernou európskou historiografiou, ktorá problematike možného symbolického výkladu dejín venuje oprávnene čoraz väčšiu pozornosť. Už aj preto, že dejiny veľmi často spoznávame predovšetkým PROSTREDNÍCTVOM textov. A  mimochodom, rituály, hoci inak, no stále naliehavo, žijú doposiaľ. Stačí sa poobzerať.