Vyhľadávanie
Vlastným nákladom 2015
Debutová básnická zbierka poetky staršej generácie Anny Ivákovej obsahuje výlučne básne zložené z troch veršov, ich názvy tvoria podstatné mená. Na prvý pohľad môžu čitateľovi pripomínať haiku, no z formálneho hľadiska nezodpovedajú tejto japonskej básnickej forme, ktorá má svoj pevný kánon (5, 7 a 5 slabík). Ivákovej miniatúry sú krehkými mikroimpresiami, vyznačujúcimi sa bohatou personifikáciou a lyrickou skratkou. Ich základ tvoria naturistické prvky, harmonicky dopĺňajúce intímnu lyriku. Poetka sa stotožňuje s lyrickým subjektom a pomocou senzuálnych metafor dotvára sugestívny charakter veršov. Symbol jablone je v jej básňach veľmi častý. Jabloň znázorňuje lásku medzi poetkou a jej milovanou osobou, časom rastie a dozrieva vo svojej sile: „Jabloň košatie / a naša láska prerastá / všetky susedove ploty.“ Láska pla chá postupne prerastá do lásky vášnivej s mierne erotickým podtónom: „Donaha som rozkvitla / a zapýrila sa / včerajšími vzdychmi.“ Duševné a telesné splynutie je hlboké iba vtedy, keď sme ochotní odhaliť svoju zraniteľnosť a vydať sa na cestu poznania bosí: „Vstúpil si do mňa bosý, / hlboko a nadoraz. / Ani noc nezbledla.“
Trochu klišéovito pôsobí príliš časté používanie slov bozky, láska, stromy, vlasy..., čím autorka nedovoľuje čitateľovi ponoriť sa hlbšie, pod povrch verša. Pre Ivákovej básne sú typické slovesné novotvary (rozľúbila, zdážďovieme, vánkovieš), ktorými sa snaží sprostredkovať svoje vlastné vnímanie lásky. Vo väčšine prípadov však pôsobia nemotorne a skôr narúšajú plynulosť veršov, aj keď ich originalitu nemožno autorke odoprieť.
Básnická zbierka Ševelenie jabloní sa prihovára čitateľom tichým šepkaním. Možno si jej verše nájdu úrodnú pôdu, v ktorej sa zakorenia a vyrastú z nich nové jablone. Útlu knižku zdobia ilustrácie Dušana Blažeka a krátky doslov napísal básnik Peter Štilicha.
