Som len kvet - Judita Kaššovicová

Poézia ľudskosti

Básnická tvorba Judity Kaššovicovej svojou formálnou stránkou vybočuje z  bežného rámca. Jej básnické zbierky predstavujú vyspelý knižný artefakt, ich súčasťou bývajú CD a vychádzajú dvojjazyčne (slovenčina, maďarčina). Venuje sa hudbe, multimediálnym prezentáciám a výtvarnému umeniu. Knihu Som len kvet (Vlastným nákladom 2013) prezentovala 14. novembra v Dome kultúry Ružinov v Bratislave.

Kaššovicová vníma poéziu ako výsostne intímnu výpoveď založenú na úprimnosti a emotívnej presvedčivosti. Dôkazom jej intenzívnej účasti sú básne, ktoré pripísala konkrétnym osobnostiam (Pavlovi Mešťanovi, Štefanovi Bučkovi, Iljovi Holešovskému alebo ilustrátorke knižky Márii Kovalčíkovej–Vilčekovej). Podstatou jej pocitového sveta je snaha o hľadanie vnútornej rozvahy a bytostného ukotvenia. Výsledkom je súlad, porozumenie a empatia v každej situácii. Kaššovicová nevyhľadáva dramatickosť, napätie a rozpory medzi ilúziou a realitou. Zriedkavé protesty občianskej nespokojnosti tlmočí stíšeným spôsobom. Vo všeobecnosti inklinuje k ľudskosti a k zmierlivému postoju. Napriek tomu nie je odtrhnutá od spoločenských pomerov, lyrický subjekt konštatuje: „žijem vo svete úverov / a úverových sadzieb“. U iného autora by bezproblémová transformácia skutočnosti mohla byť prijímaná ako nevýbojnosť, ale u  Kaššovicovej signalizuje jej vyhranené programové krédo: harmonizujúci vzťah človeka k svetu, k prírode a ku všetkému živému. Tieto paralely ozvláštňuje nutnosťou tolerancie k odlišným vierovyznaniam a spoločenským zriadeniam. Dalo by sa povedať, že jej poézia je zjednocujúca a ekumenická. Zavedie nás do Nepálu, aby sme spoznali svoju individuálnu skratku: „si Ty, si To / si Cesta, si iba pravda holá“. Autorku priťahujú tie najobyčajnejšie nálezy, ktoré v nej vyvolávajú vášnivé zaujatie: objavuje síce už objavené, ale z takého uhla pohľadu, ako keby sa predmetný jav udial po prvý raz. Vie, že v najprirodzenejšom úkone môže byť zakódovaná hlboká pravda: „Prišiel ku mne / Dalajláma z Tibetu / a  nad hlavami viali / modlitebné vlajky. / Hovoril mi: / upokoj sa / veď sme tu / možno na to / aby sme sa smiali“. Treba dodať, že Kaššovicová disponuje romantizujúcim videním, a tak občas skĺzne do plytkého veršovania pripomínajúceho tvorbu určenú detskému čitateľovi. Možno je to zámer: ozvláštnené videnie, nezakalené civilizačným smogom.

Účinkovanie Judity Kaššovicovej v orchestri slovenskej poézie je vcelku tiché a nenápadné. Jej básne nespôsobujú rozruch ani senzácie, ale to neznamená, že by podnetne nezasahovali do vývinu našej poézie. Za zmienku zaiste stojí aj precízne spracovanie knižky, jemné ilustrácie a kvalitný žilkovaný papier, ktorý zvyšuje hodnotu čitateľského pôžitku.