Vyhľadávanie
Rozprávky Oscara Wilda (1854 –1900) majú síce už viac ako 125 rokov,
patria však k príbehom, ktoré čitateľov nikdy neomrzia. Otvárajú také
podstatné otázky, že oslovujú všetky vekové kategórie, sú natoľko pôvabné, že očaria a dojmú človeka až do hĺbky srdca,
a natoľko vážne, že po prečítaní sa na ne dá len ťažko zabudnúť.
Hoci sám Oscar Wilde označil svoje príbehy
za rozprávky (fairy tales), počas čítania zbierky
Šťastný princ a iné rozprávky (Verbarium 2015,
preklad Milan Richter) nás zmáhajú oprávnené
pochybnosti. Kde je šťastný koniec? Odmene-
nie dobra a potrestanie zla? Prečo spolu nežijú
šťastne, až kým nepomrú? Zázraky, magické by-
tosti, rozprávajúce zvieratá, princezné a králi,
to áno, niečo z rozprávkového repertoáru by sa
našlo, ale rozprávajúca pyrotechnika? Namiesto
princeznej z tajomnej ďalekej krajiny infantka
z celkom obyčajného Španielska? Stehlík, ktorý
ondatre rozpráva príbeh bez pointy, zato však
„s mravným ponaučením“? Nerozprávkový je aj
rozprávač, ktorý vystupuje z anonymity a rád sa
pridá na jednu zo súperiacich strán či vyhodnotí
záverečné skóre medzi zápasiacim dobrom a zlom.
Na konci totiž nebýva vždy jednoznačné, kto je
vlastne víťaz a koho treba potrestať. Hoci čitate-
ľom je jasné, kto by mal byť za svoju ušľachtilosť
odmenený (čiže kto sa obetoval pre priateľstvo,
lásku, pravdu, krásu), v príbehu skutočný morál-
ny hrdina často zomiera a odmeny sa mu dostane
až v inom svete: buď v raji, kam Boh po smrti vez-
me statočného slávika, obra či princa, ale najmä
v reálnom svete čitateľov. Zdá sa, akoby zmyslom
obetovania sa postáv bola šanca, že si ich príbeh
vezmeme k srdcu, a Wilde sa nás k tomu všemož-
ne snaží donútiť. Nevyhýba sa smrti, chudobe,
nešťastiu, zrade, vykorisťovaniu človeka člove-
kom. Je až podivne cynický, krutý tak, až sa núka
otázka, či sú Wildove rozprávky vlastne vhodné
pre deti. Proti zlu sú ale zároveň nasadené zbrane
najmocnejšieho kalibru: proti lakomstvu obra
stojí nezištnosť detí, proti nestálej, pozemskej
láske študenta stojí idea absolútnej lásky, za
ktorú je ochotný zomrieť slávik. Ostrosť týchto
protikladov umožňuje v príbehoch veľmi pria-
mo klásť morálne otázky a občas má aj komický
efekt: najmä postavy z ríše zvierat a vecí vtipne
a rafi novane parodujú ľudské vlastnosti, ako
napríklad starostlivá prostoduchá kačka, afek-
tovaná namyslená raketa, duchom prelietavá, no
koreňmi usadená trstina a celkom opačný lasto-
vičiak. Wildove rozprávky sú silnou kombináciou
jednoduchého príbehu a rafi novanej symboli-
ky, smutných a krásnych posolstiev, okázalosti
rozprávkového sveta a prostých priezračných
citov, čím sa zaraďujú k rozprávkam Hermanna
Hesseho či Hansa Christiana Andersena.
Knižka je chvályhodným vydavateľským poči-
nom nielen vďaka tomu, že prináša na knižný trh
klasiku, ktorá by mala byť čitateľom stále dostup-
ná, ale aj preto, že vyšla v peknej úprave, v dobrom
preklade Milana Richtera, spolu s prekladateľo-
vým, pre deti dobre zrozumiteľným a zaujímavým
predslovom, záverečnými vysvetlivkami a s prí-
jemnými ilustráciami Noémi Ráczovej.
