Vyhľadávanie
Kniha Archa je presná a krásna a tajomná, ale aby som nerozmnožovala adjektíva – kniha je. Je zároveň prerozprávaním osemdesiatich príbehov z Biblie (rovnakým dielom 40 : 40 zo Starého a Nového zákona), ktoré korenia v známych textoch, ktoré sme už čítali, ale zároveň aj v textoch apokryfických v súčasnosti menej známych laickej verejnosti, ako boli, povedzme, pred sto rokmi.
Texty sú určené mladým dospievajúcim čitateľom a verím, že texty Dany Podrackej spojené s obrázkami, ktoré vybral Palo Bálik (zodpovedný aj za modernú príťažlivú grafickú koncepciu a sadzbu) si nájdu svojich čitateľov nielen medzi mladými, ale po knihe siahnu aj čitatelia, ktorí sú s použitými textami oboznámení.
Vybrať z množstva biblických príbehov osemdesiat je nesmierne ťažká vec, preto som sa spýtala samotnej autorky básnicky prerozprávaných textov, ako ich vyberala. Odpovedala mi: „Vybrala som tie, ktoré sa mi najviac páčili.“ Kategória „páčiť sa“ obsahuje v sebe nielen estetické kritérium, ale aj etické, ktoré je v pozadí krásne plynúcich textov podaných jazykom moderným, zrozumiteľným a zároveň poznačeným Podrackej neuhýbajúcim, ušľachtilým, presným symbolicko-metaforickým prepisom, až mám niekedy pri čítaní pocit, akoby ten text znovu stvorila. Zároveň príbehy nemení, jadro vždy zostáva, dotvára ich, očaruje nás, lebo nás nimi približuje nielen k duchovnému stredu Dany Podrackej (ako sa o tom sama vyjadrila v doslove), ale k duchovnému stredu nás samotných, čo je činnosť náročná a osudovo povinná.
Píšem tento text v deň sviatku Troch kráľov. Ich príbeh je v knihe pod názvom Traja mudrci a hviezda (je to jeden z mojich obľúbených textov): „keď sa stalo niečo nezvyčajné. Na chvíľu sa zastavil čas. Bola to minúta, v ktorej sa narodil Ježiš.“ K tomuto príbehu je pridaná fotografia Halleyho kométy – betlehemskej hviezdy. Bod, v ktorom sa spája to nekonečné s okamihom, v ktorom sa Boh stal človekom. Narodenie dieťaťa je vždy nádejou, vierou, radosťou.
„Príbeh Ježiša Krista je najväčším príbehom všetkých čias. Od neho som sa naučila, že žiadna podoba zla nesmie byť adorovaná ani v myšlienkach. Ak zlu otvárame ústa, dávame mu možnosť pôsobiť. Ohraničuje to naše poslanie stať sa pre druhého človeka duchovným darom.“
Áno, súhlasím a verím v to, že každý z nás tu sebou udržiava rovnováhu dobra a zla. A zázraku tajomstva znovuzrodenia ducha z ducha ako v príbehu Nikodém pod plášťom noci, kde sa Nikodém rozpráva s rabbim Ježišom o nebeských veciach. K príbehu patrí drevená socha Štefana Papča Bivak a k tomu pridaný text mystického zážitku Blaisa Pascala, kde sa na konci textu (ktorý nosil Pascal stále so sebou) nachádza trikrát zvolanie: „Radosť! Radosť! Radosť!“ Ten istý Nikodém sa po smrti Krista vyberá do Emauz v príbehu nazvanom Čo sa stalo v Emauzoch a pokračuje v rozhovore s Kleopasom tou istou témou, o ktorej hovoril s Ježišom – o vzkriesení a znovuzrodení, o svetle.
Tu by som jediný raz možno dala „svoj“ obraz: Rembrandtov Kristus sa zastavil v Emauzoch, kde svetlo na obraze neprichádza odnikiaľ, ale vyžaruje zo samotného Krista. A to je viera a radosť a zázrak. Kristus nenapísal ani jediné slovo, ale pretrváva v slove. Dane Podrackej sa podarilo urobiť knihu, ktorá je rovnako súčasná, ako starobylá. Dávam ju do láskavej pozornosti veriacich i ateistov, lebo tieto príbehy sú základom našej kultúry, či to chceme alebo nie, mali by sme ich poznať, aby sme boli bližšie svojmu duchovnému stredu. A nádeji.
Mila Haugová
