Všade číha vlk

Hlavná hrdinka Lilach je Izraelčanka, matka a manželka, žijúca so svojou rodinou v Spojených štátoch amerických. Vďaka nadštandardne platenej práci svojho manžela pracuje ako dobrovoľníčka v centre pre seniorov a oddane sa venuje výchove syna v jednom z najzelenších a najbezpečnejších miest v Amerike. Stereotypný „bezpečný“ život rodiny naruší útok na miestnu synagógu. Po ňom začne Adam navštevovať krúžok sebaobrany, ktorý vedie bývalý izraelský vojenský dôstojník a ktorý sa nebadane vkráda do Lilachinej rodiny. Keď sa nad Adamom začne vznášať tieň podozrenia z vraždy spolužiaka Džamála, prívrženca radikálneho hnutia Islamského národa, Lilach postupne zisťuje, že napriek každodennej starostlivosti vie o svojom dospievajúcom dieťati len veľmi málo.

Rozprávanie je kompozične rozdelené do troch častí a ponúka viaceré roviny čítania. Ústredným plánom je príbeh matky snažiacej sa chrániť dospievajúceho syna. Zároveň je psychologickým portrétom ženy, ktorá sa vzdala vlastnej akademickej kariéry v prospech pracovného úspechu manžela. Rovnako autorka predkladá udalosti, ktoré je možné vnímať v kontexte rozporu medzi izraelskou identitou a životnou realitou amerického sna v Silicon Valley. Naostatok sa kniha číta aj ako detektívny príbeh, v ktorom sa hľadá odpoveď na otázku, kto zabil dospievajúceho černošského chlapca.

Prostredníctvom vrstvenia plánov autorka akcentuje motívy anitisemitizmu, agresivity, šikany, imigrácie, rasovej segregácie či medzigeneračných konfliktov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeden román nie je schopný adekvátne uniesť takúto silnú zmes, no autorka ju dômyselne prepracovaným psychologickým spracovaním neľútostne predkladá čitateľovi, čím ho vedie k zamysleniu a úvahám. Výrazným prvkom, s ktorým sujet účelne pracuje, je tajomstvo prítomné pri jednotlivých postavách. Len opatrne odkrýva ich pozadie a zároveň jemne zahaľuje celý príbeh aj jeho vyvrcholenie. Čitateľ má tak možnosť aktívne uvažovať, dedukovať a vnímať udalosti z vlastnej perspektívy.

Román sa odvíja z pohľadu hlavnej hrdinky. Ja-rozprávanie je základným morfologickým prostriedkom, ktorý sa podieľa na sprostredkovaní rozpolteného intímneho, emotívneho prežívania hlavnej hrdinky, ktorej vytúžené dieťa mohlo alebo nemohlo spáchať zločin. Toto hamletovské trápenie otvára aj uzatvára dej a v celom rozprávaní je prítomné ako neviditeľná niť. Miesto, kde číha vlk, môže byť pre milujúcu matku akékoľvek: škola, rodina, krúžok, ihrisko, večierok, synagóga. Tak ako môže matka ochrániť svoje dieťa pred druhými aj pred sebou samým? Román jedinečnou zápletkou, ale aj témami, ktoré prenikavo nastoľuje, a výborným prekladom Michala Vlka ponúka čitateľovi intenzívny zážitok. O jeho izraelskú autorku, pôvodným povolaním psychoterapeutku Ajelet Gundar-Gošen je dobré sa zaujímať.