Vyhľadávanie
To vymyslí len Emil z Lönnebergy
Astrid Lindgrenová
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Zuzana Drábeková
Len Emil dokáže zavrieť ocka v Trisseho búdke, pobozkať učiteľku a s chuťou schrúmať kvasené čerešne. Pribúdajú mu nielen panáčiky za trest, ale aj zvierací kamaráti. Ocko sa nestačí čudovať obchodnému duchu svojho synčeka. To však nebude jediné, čo Lönneberčanom utkvie v pamäti o ich budúcom starostovi. A vôbec nemám na mysli ďalšie lapajstvá, ktorých pribúda v mamičkinej modrej písanke neúrekom, a hnevajú hlúpu Linu a rozosmievajú alebo rozplakávajú malú Idku. Všetko mu totiž nakoniec odpustia. Za čo? Prezradím iba, že pôjde o život a Emil to zvládne aj vďaka svojmu dobrému srdcu. Tretia knižka o huncútstvách už odrasteného chlapca srší lindgrenovským láskajúcim humorom a sviežimi príbehmi, ktoré sa nezunujú. Nie sú to rozprávky. Ukazujú skutočný život. Ale veselo, krásne a milo. Detsky prosté motívy, drsné severské prostredie preteplené autorkiným štýlom, hravé zápletky nečakane naberajú na dôležitosti... Ešte stále hovorím o knižke s veľkými písmenami a obrázkami, mimochodom veľmi pôvabnými. Kedysi bolo zvykom v tiráži uvádzať odporúčaný vek čitateľov. Nuž, od šiestich rokov by som túto maškrtu naordinovala každému, kto má aspoň štipku zmyslu pre humor a vie ho oceniť aj v tejto jemnej a nevinne čertovskej forme. Keď Emil so svojím prasiatkom skladá „sľub triezvosti“ a na večné časy sa zriekajú „smrtiaceho jedu v pohári“, určite to pošteklí nejednu dospelácku bránicu. Astrid Lindgrenová je v literatúre viac ako známa nielen vďaka Pipi Dlhej Pančuche. Okrem nej totiž stvorila jedinečné spektrum originálnych postavičiek a Emil z Lönnebergy za nimi v ničom nezaostáva.
–et–
