Vyhľadávanie
Cynická, svojská a nevšedná – to sú najčastejšie prívlastky, ktorými je mladá autorka detektívky Zabijaci (Forza Music 2014) označovaná. Alica Bartková je literárne aktívna od roku 2011 (český zborník poviedok 7edm), získala už ocenenia v mnohých súťažiach. V časovom rozpätí dvoch rokov jej vyšlo päť románov, kniha poviedok a detektívka Zabijaci.
Hoci je oficiálne titul Zabijaci autorkinou prvou detektívkou, už v predošlých tituloch možno vybadať istý sklon k drsným príbehom a dynamickému štýlu. V knihe načrtáva život niekoľkých postáv, ktorých príbehy sa zdajú byť na prvý pohľad vzdialené. Dej situuje do Ameriky, kde sa podľa všetkého násilie a unikajúci psychopatickí vrahovia ľahšie schovajú. Píše stroho, necháva svoje postavy podľahnúť drogám, alkoholu a cynickému presvedčeniu, že ideálny život neexistuje. Kniha však napriek tomu nie je typickou detektívkou, na akú je čitateľ tohto žánru zvyknutý, a nie je tomu tak len pre jej pomerne útly rozsah. Namiesto skvostného opisu prostredia, ktoré obľubujú milovníci severských krimi, autorka ponúka hrubo naskicovanú atmosféru barov na periférii miest a lacných motelových izieb. Namiesto sofistikovanej psychológie postáv čítame o živote piatich indivíduí pohltených sentimentálnymi spomienkami na nenaplnené známosti a s pulzujúcou túžbou po pomste. Túto detektívku prečítame galopom a vráska na čele nám nezmizne, ani keď zavrieme knihu, pretože autorka nám neľútostne rozbije koncept (či ilúziu?) jasného, čierno-bieleho víťazstva dobra nad zlom. Odoprené tak máme dokonca i potešenie z kalkulovania, kto môže byť vrahom, nehovoriac o absencii heroickej postavy vševediaceho detektíva či policajta, na ktorej sú hltači detektívok takmer závislí.
No možno sú to práve tie stoické opisy prázdnoty, istého vnútorného nepokoja postáv podmieneného nespokojnosťou smerovania ich života, ktoré dodávajú onen typický originálny punc, pre ktorý čitatelia siahajú po knihách Bartkovej.
