Vyhľadávanie
Nevšedne o všednosti
Márius Kopcsay: Zbytočný život
Levice, K. K. Bagala (LCA Publishers Group) 2006
Najprv bol Kritický deň, potom vznikli Stratené roky a nakoniec to všetko (zatiaľ) ústi v zbierke poviedok Zbytočný život. Presne v desiatich rozprávaniach sa autor vyrovnáva s nažitými spomienkami i súčasnými trápeniami. Treba povedať, že napriek určitej autorskej licencii na uplatnenie fantázie, Kopcsayov protagonista prechádzajúci z príbehu do príbehu pod nie veľmi výrazne zmenenou identitou, je skutočne živý, z mäsa a kostí, nevyumelkovaný a čitateľ je náchylný uveriť, vďaka jemným naznačeniam, že všetko to vyrozprávané prežil – autor. Spolu s ním to však prežíva aj čitateľ. Aspoň teda ten, ktorý má okolo štyridsať rokov a snaží sa žiť ako správny občan, rodič, ako čestne si zarábajúci na živobytie. Kopcsayov Zbytočný život je viac než len príbehy, je o životnom pocite, do ktorého je dnešný protagonista vtláčaný, keď ho všetko presviedča, že je zbytočný.
Už úvodné Uhoľné prázdniny navodzujú atmosféru zbytočnosti. Keďže Žiačik s veľkým Ž nechodí do školy a nudí sa, vymýšľa, čím by prázdne chvíle vyplnil. Nakoniec začne aj vo dne snívať – lietať. Len tak dokáže aspoň trochu zahnať pocit prázdnoty času. Vlastný svet je zaujímavejší než ten reálny. Poviedka Vizuálne vnemy je okrem zamlčanej stredy príbehom týždňa. Spáč so Spáčikom, manželkou a ďalšími ľuďmi sa dňami iba tmolia, posúvajú sa ako pešiaci vždy len o krok dopredu, aby možno v ďalšom dni spravili krok vzad, iný deň úkrok vľavo, vpravo. Z dní je týždeň, z týždňov mesiac, rok, celý život. Autor je kritický k súčasným pomerom. Najlepšie to možno pomenovať: permanentne nasr(dený). Aby sme sa vyjadrili spisovne. Sympatické je, že nezostáva len pri jednosmernej kritike, ale uťahuje si aj zo seba, ironizuje sa a ironizuje svet, s ktorým prichádza do styku. Poviedočka Smrad je len krátkym úsmevným postrehom, pomlčkou medzi ostatnými textami. V Zložitom farebnom príbehu autor opäť porovnáva: košatý príbeh s erotickou jahôdkou, ktorý sa však Pisárovi iba sníval, doznieva v ostrom protiklade k realite života. Neschopnosť rozvinúť flirt a ako buldozér ženských sŕdc vyraziť od manželky s dieťaťom za novými dobrodružstvami zaznieva aj v poviedke Láska. A tak nedokončené sny zostávajú nedokončenými príbehmi iba v náznaku: práve nedorozprávanosť je ich dokončením. Vyvrcholenie (nedokončený sloh) čitateľa vracia späť do protagonistovho detstva. Tentoraz sa hlavný hrdina a rozprávač v jednej osobe volá Oliver. Opisuje prázdniny, peripetie s príbuznými, reakcie svojej mamy, ale aj vlastnú samotu na alergologickom liečení. Vyvrcholením je tentoraz jeho snívanie o rušňovodičstve, o slobode z jazdy kamkoľvek... len aby unikol realite rozchodu a rozvodu rodičov. V Spasiteľovi Kopcsay opäť krátko absurdne zažartuje – za pomoci mimozemšťanov, pre ktorých je naša planéta prihlúpla a obhrublá. Ďalšia poviedka – Slečna za pultom – je variáciou na tému erotické trapasy. Satirický osteň si autor príznačne brúsi na rozprávačovi, ktorý má tentoraz príznačné meno Paľo Kriak-Tŕnistý. Príbeh Sťahovanie vypovedá o hľadaní úniku z tristného údelu – v tomto prípade v alkohole. Sťahovanie rodiny, nové zamestnanie, neschopnosť dovŕšiť mimomanželský vzťah, to je len niekoľko motívov pre ironickú rozprávačovu ambíciu stať sa alkoholikom. Vyústením zbierky je príbeh z budúcnosti Prázdniny na orbite. Formou denníkovej retrospektívy sa syn vracia do rokov otcovej beznádeje, smútku, trapasov, bezvýchodiskových situácií. Akousi nadgeneračnou útechou je preto poznanie, že aj syn, hoci to veľmi nedá znať, prežíva podobné sklamania ako kedysi on sám. Pocit bezútešnosti a zatratenosti, prekliatia neúspechu, naháňania vlastného chvosta... zbytočnosti – je pocitom, ktorý zažívajú generácie dnešné, zažívali minulé a zažívať zrejme budú aj budúce.
Kopcsay rozpráva o obyčajných ľuďoch a veciach, nekonštruuje zážitky, necháva plynúť dej a pocity vo fragmentárnom lineárnom reťazci, ktorý kde-tu prerušujú spomienky na minulosť ako spôsob hľadania koreňov nadbytočnosti. V tomto zmysle Kopcsayove texty pripomínajú terapeutovo pátranie po príčinách závislosti (od straty nádejí). Hovoria o všednosti – nevšedne.
Ľuboš Svetoň
