Zjavenie – Dušan Mitana – Nás tip

Nás tip

Dušan Mitana

Zjavenie

Bratislava – Levice, Koloman Kertész Bagala – L. C. A. Publishers Group

     Autor, ktorému nie je nič také sväté, aby sa proti tomu nevzbúril, rebel, recesista, blasfemik a heretik Dušan Mitana predviedol na konci minulého tisícročia svojmu čitateľstvu šokujúcu premenu fantasticko-faktografickým pararománom s vesmírnou zápletkou, s podtitulom Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom a charizmatickým názvom Návrat Krista (1999). Jeho úporné sebazničujúce hľadanie strateného subjektu vo svete ,,na prahu sebazničenia“ a bezuzdné prekračovanie ontológie metafyzikou a mystikou tu vyústilo do „faktografickej“ analýzy dejín náboženského myslenia, na konci ktorej čnie onen návrat Krista ako zmierenie s nezmieriteľným, ale súčasne aj ako autorova najbytostnejšia vzbura. A toto smerovanie potvrdila aj poviedková knižka Krst ohňom (2001), v ktorej Mitana akoby z tejto novej pozície prehodnocoval celú svoju tvorbu (tvorba, to je u Mitanu vždy život) a dovolával sa tým bytosti, ktorá „tu raz bude“ a ukončí všetky šialené ľudské osamelosti.

     Iste nie je náhoda, že román Zjavenie pokračujúci vo „faktografickom“ ťažení autor venuje svojej „manželke Eve Kristovej s láskou a vďakou“, ktorá napokon v románe aj „faktograficky“ účinkuje. Ani to, že autorovo meno na obálke Daniela Pastirčáka (spisovateľ a kresťanský kazateľ) má parodickú podobu reklamnej značky (slogan Vitana varí za vás) a že aj posttirážne strany sú priam vyzdobené poďakovaniami (okrem inšpirátora aj Ministerstvu kultúry). V Mitanovej tvorbe sa totiž vždy spájalo niečo hrozitánsky vážne (láska, hľadanie lásky, pokora, oddanosť) s niečím hrozitánsky nevážnym a nemilosrdne ironizovaným (inštitúcie, vzťahy, škrupiny súvislostí). Je to jej princíp, ktorý sa nezmenil ani po kristologickej metamorfóze.

     Celý román je zjavne koncipovaný ako generačná výpoveď. Nadgeneračné a naddobové presahy sú ošetrené biblickými menami hlavných postáv: sú dve, obe majú krstné meno Dušan a biblické priezviská Jonáš a Eliáš; Jonáš je v Biblii tým, ktorého Boh poslal do Ninive priviesť obyvateľov mesta k pokániu, ktorý sa vzoprie proti tomuto príkazu, ako „prorok na úteku“ strávi tri dni v bruchu veľryby (predobraz pohrebu a zmŕtvychvstania Krista) a svedectvo o jeho príbehu sa stane obsahom prorockého spisu „pre poučenie“; Eliáš nevidí Jahveho vo víchrici a ohni, ale až v miernom vánku, postaví sa proti kráľovi, ktorý si neprávom privlastnil vinicu, a predpovedá, že za to budú jeho krv lízať psy, ale pred koncom sveta sa má vrátiť na zem a odvrátiť od ľudí kliatbu. Táto symbolika sa v Mitanových textoch zložito prelína, prestupuje, chvíľami sa prezentuje ako mentálna rozdvojenosť (Dostojevského Dvojník, Stevensonov Jekyll a Hyde), chvíľami ako sémantické opozitum a najčastejšie ako mystické spojenie nezlučiteľných princípov. V biblickej sémantike pláva reálny, faktografický príbeh Jonáša s nápadnými príznakmi autorského životopisu (čím presnejšia faktografia, tým väčšia potreba premýšľať o nadskutočne, a dávať jej ním zmysel). Dušan Jonáš je novinár a spisovateľ, ktorého neuspokojuje jeho písanie, pretože nie je schopné odpovedať na otázky o nespravodlivej skazenosti sveta (socializmu), a v biblických proroctvách o príchode Krista na Zem nachádza predovšetkým výzvu ľudstvu, ktorú prežíva až tak intenzívne, že sa do nej inkarnuje, hoci ju napokon opäť ľudsky nezvládne (Dušan Jonáš v bruchu socializmu?). Dušan Eliáš sa hneď po skončení štúdia práv stane profesionálnym eštebákom, ale keďže je akousi prirodzenou opozíciou moci, skončí v base ako kriminálnik, ale súčasne v Kristovi, a keď po sebe zanechá tajné svedecké spisy, končí napokon v cele s podrezanými žilami (Dušan Eliáš, paradoxný vzor vytrvalého modlenia za deštrukciu socializmu, ktorého svedectvo raz predsa len vyjde najavo?). V Mitanovom románe sa v príbehu týchto postáv premieta celá rozporuplná faktografia obdobia pokonsolidačného socializmu, nežnej revolúcie i reštaurácie primitívneho kapitalizmu, ale rovnako dôležitá je i nevysvetliteľná faktografia záhadných javov svedčiacich o inom riadení ľudských vecí, než sa prezentujú v televízii a prejavoch politikov. Je to naozaj drásavá výzva svetu, v ktorej je Kristus Mitanovou inkarnáciou totálnej vzbury. Pravdaže, v mene pokory. A pravdepodobne v tomto je zložitosť tohto autora i jeho premien. V každom prípade, milovníci ani milenky Dušana Mitanu sa nemusia báť, že z proroka sa stal ideológ. To si len prorok vynašiel nové, absolútnejšie trápenie. Naďalej bude rebelom, recesistom, blasfemikom a heretikom. Verte, neverte.

Alexander Halvoník