Vyhľadávanie
Rozhovor so spisovateľom Dušanom Dušekom
„Dnes už verím iba deťom. Deti sú najlepší ľudia na svete,“ zopakovali ste svoje známe slová v našom telefonáte pred rozhovorom. Preto sa ocitli aj v názve vašej novej knihy?
Hovorievam to. Zámerne zveličujem. Ale v deťoch je úprimná čistota, radosť a dychtivosť. Úprimná empatia. Keď sme naše krstné vnúčatá Vilmu a Mateja – objavujú sa v knihe – vzali s mojou ženou na zmrzlinu, Vilma nás ľutovala, že si s nimi nedáme ich obľúbenú pochúťku, ktorú už roky nejeme, lebo by nás z nej určite bolelo hrdlo. Pozrela sa na mňa a zrazu povedala: „Keby si náhodou zmenil názor, ja by som sa s tebou podelila, budem lízať pomaly.“ Nadchlo ma to – takáto veta, vydýchnutá detskými ústami, plná pochopenia, ochoty a vľúdnosti, vás musí nadchnúť. A to mala vtedy iba nejakých sedem rokov. Tak možno aj preto, vlastne určite aj preto, sú deti v názve knihy.
Dážď v názve ste už pred rokmi použili – v knižke (pre deti) Deň po dlhom daždi býva voňavý. Je to náhoda alebo máte osobitné vzťahy s týmto slovom? V napísanej alebo zvukovej podobe?
Nerád moknem, ale rád sa na dážď pozerám, je to živá voda, zložená zo štyroch písmen, každá kvapka jedno, znovu a znovu, v dĺžni na á je smer jeho letu, ž je jeho šelestivý zvuk – a tie dve d, na začiatku a na konci, si vždy neskromne ukradnem ako iniciálky svojho mena. Vymýšľam si. A trochu aj preháňam. No ešte raz sa vraciam k motívu detí, ktoré aj v daždi vedia vybehnúť na školský dvor tak, akoby svietilo slnko.
Kniha je však pre dospelých. A napriek jemnému humoru je veľmi smutná. Sú to vaše denníkové zápisky z rokov 2020 – 2021, ale aj texty a záznamy zo vzdialenejšej minulosti alebo krátke spomienky, vety, básne... Súvisí smútok knihy so situáciou pandémie, ktorú zachytáva, s múdrosťou vášho veku, so stavom sveta ako takého?
Vy ste zase v našom telefonáte povedali, že vás bolí celý svet. S vďakou vám vraciam pingpongovú loptičku vašej prihrávky. Mám podobný pocit.
Vaše záznamy sú pretkané komunikáciou s priateľmi. Sú pre vás veľmi dôležití a vzácni. Čo pre vás znamená priateľstvo?
Čím som starší, tým väčšmi sa mi vidí, že priateľstvo je ekvivalent lásky, aj keď v poradí je predsa len za ňou, ale jeho špecifická hmotnosť pre mňa ustavične a trvalo rastie.
Prečo ste sa rozhodli označovať svojich priateľov len iniciálkami ich mien?
Nechcel som stále opakovať celé mená a priezviská svojich ctených kamarátok a kamarátov, časom sa skoro všetky v textoch knihy ozrejmia – a potom, aspoň dúfam, že je to pre čitateľky a čitateľov aj ponuka na hru, aby za iniciálkami hľadali konkrétnych ľudí.
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránkach našej aprílovej Knižnej revue!
Foto: Bohuš Šálek
