Slobodu mi dáva jazyk, ktorý nás chcel zničiť

Venujete sa autofikcii. Hlavnou témou vášho písania je vlastná rodina, najmä mama a otec.

Môj otec je Žid, pochádza zo starej ukrajinskej rabínskej rodiny. Moja mama zasa prišla do Kyjiva z Moldavska, z rodiny, kde sa bežne vyskytoval antisemitizmus. Paradoxy charakterizujú celý môj život. Vyrástol som v záverečných rokoch ZSSR. Hovorili sme po rusky a považovali sme sa za Ukrajincov.

Vo svojej druhej knižke sa na niekoľko mesiacov vraciate do Kyjiva a píšete, že máte viac životov a viacero rodičov. Vtedajšia mama sa líši od súčasnej mamy, vtedajší otec od súčasného otca. Ako si spomínate na prvé roky?

Hovorím tomu obdobiu môj prvý štátny život. Pre dieťa to bol krásny svet a moji rodičia mi pripadali ako ideálny pár. Vôbec som si neuvedomoval hlboké rozpory medzi nimi. Mal som rád všetko okolo seba, nikde inde som nebol, to bol celý môj svet. Hoci mama a otec pochádzali z rôznych krajín a kultúr, ich osud bol veľmi podobný – obaja vyrástli v diktatúrach a neslobode. Jednotlivec bol vtedy sústavne v spore so štátom, ktorý ho na každom kroku kontroloval.

V roku 1991 Ukrajina po referende vyhlásila nezávislosť. Čo to znamenalo pre vašu rodinu?

Bola to veľká udalosť. Radosť nám však kazila obrovská ekonomická neistota. Pokračovala éra hospodárskeho chaosu a hlbokého prepadu, ktorý trval už niekoľko mesiacov. Aj našu rodinu kríza postihla veľmi tvrdo. Rodičia začali vážne uvažovať o emigrácii, najprv o Izraeli, napokon sa rozhodli pre Nemecko.

Zažívali ste ako dieťa antisemitizmus?

Samozrejme, ten bol v Sovietskom zväze vždy prítomný a výrazný, od slovných útokov až po pogromy. A oveľa okatejší a výraznejší ako napríklad v Nemecku, kde sa, samozrejme, vyskytuje tiež. Nemci si pre svoju historickú vinu a pre prísnejšie kontroly a tresty zo strany štátu dávajú oveľa väčší pozor na to, čo vyslovia nahlas. V bývalých krajinách ZSSR bol antisemitizmus jedným z mnohých rasizmov.

Ako sa protižidovské nálady prejavovali?

Napríklad v kritike politikov. V slobodnej Ukrajine sme mali viacero židovských lídrov v parlamente a vo vláde. Nejeden náš známy dával vinu za korupciu „židovským pajácom“ a pritom vedel, aký máme s otcom pôvod. Pýtal som sa ho, naozaj si myslíš, že v zlodejčine je rozhodujúce židovstvo? Stavajú si dotyční nebodaj z nakradnutého zlaté synagógy? Alebo skôr peniaze vyvážajú ako všetci ostatní do Monaka a tam si za ne kupujú vily a jachty?

Rodičia vám zo strachu dokonca zmenili meno.

Áno, volal som sa Ramaškan, čo bolo priezvisko maminho prvého manžela. Kapitelman je v Ukrajine očividne židovské meno, tak sa označovali rabíni, ktorí rozumeli Tóre a čítali hebrejské texty, jednoducho kapitoly. Mama s otcom sa báli, že budem mať pre priezvisko celý život problémy. Otcova rodina si pre svoj pôvod veľa vytrpela. Chápem ich, mysleli to dobre, ale ako dospelý som sa rozhodol, že sa vrátim k svojmu skutočnému menu.

Váš otec je matematik. Čo preňho znamená judaizmus?

Väčšmi veril číslam ako svätým textom. Jeho otec, môj dedo, mu to veľmi vyčítal. Mali zložitý vzťah. Otec ako ateista deda, povolaním účtovníka, často provokoval. Čo zo svojej viery vôbec máš? Pracuješ pre gójov, bývaš v mizernej bytovke chruščovka, štyri-päťkrát denne sa modlíš, ale tvoj život je stále rovnako biedny. Kde je tvoj Boh? Prečo ti v ZSSR nikdy nepomôže? Boh ti dokonca zakazuje dávať úplatky, a preto sa máš ešte horšie ako ostatní!

Obe vaše knihy rozoberajú generačné i názorové spory s rodičmi a identitu v exile. Mama a otec sa v Nemecku plne neintegrovali, žijú v ruskojazyčnej komunite, necítia sa tam doma.

Píšem o nich kriticky, no s láskou. Záleží mi na nich a trápi ma, čo prežívajú a ako rozmýšľajú. Oni veria ruskej štátnej propagande. Je to pre mňa bolestné. Je to hrozný paradox, lebo ich ekonomická situácia sa v Nemecku výrazne zlepšila, no spoločnosť si všímajú málo, sú celkovo spokojnejší a pokojnejší ako kedysi doma v ZSSR. Zato mňa hlboko znepokojuje, kam sa dnes nemecká spoločnosť uberá. Väčšinu života som strávil v Lipsku a v bývalej NDR vyhráva volebné prieskumy extrémistická Alternatíva pre Nemecko! Volila by ju tretina občanov. Hoci som sa integroval a píšem v nemčine, mám k svojej domovine rozporuplný vzťah.

Aké bolo pre osemročného prísť do Lipska a začať od začiatku?

Nemecko post-sovietskych Židov pozvalo, prišli sme legálne. Zámerom bolo obnoviť židovský život, ktorý po holokauste takmer zanikol. Lenže skončili sme na okraji Lipska v paneláku plnom neonacistov. Bežne som videl rasistické útoky, bitky – boli to drsné deväťdesiate roky. Za svoju úlohu považujem aj  pripomínať, čo všetko sme prežili. Píšem o skúsenosti Ukrajinca vo východnom Nemecku, ale ľudia mi hovoria, že môj príbeh o emigrácii sa týka aj tých, ktorí odišli z Iránu či z Južnej Ameriky.

Ako teraz, dospelý, vnímate svoju identitu?

Žijem v Nemecku tridsať rokov, píšem po nemecky, verejne diskutujem v nemčine. Nacionalizmus považujem za jed, ktorý otravuje jazyk aj životy. Zároveň chápem, že vlastenectvo dnes v Ukrajine spája občanov a dodáva im silu brániť sa pred agresorom. Bridí sa mi ruský národný imperializmus, všetky druhy autokracie aj módna iliberálna demokracia. Už zo mňa nikdy nebude pravý Nemec ani ozajstný Ukrajinec a už vôbec nie dobrý Žid. Som človek jazyka, verím v autonómiu ľudskej bytosti. Najväčšiu slobodu mi, paradoxne, poskytuje jazyk, ktorý chcel kedysi mojich predkov zničiť – nemčina.

Ako prežívate totálnu ruskú vojnu, ktorá sa začala 24. februára 2022 útokom na vaše rodné mesto?

Akoby tridsať rokov od odchodu razom zmizlo. Akoby som bol stále tam. Nesmierne to bolí.

Dmitrij Kapitelman (1986)

Nemecký spisovateľ, novinár a hudobník. Narodil sa v Kyjive a ako osemročný sa s rodičmi presťahoval do Nemecka. Vyštudoval politológiu a sociológiu na univerzite v Lipsku a žurnalistiku v Mníchove. V roku 2016 vydal úspešnú knihu o iniciačnej ceste do Izraela Úsmev môjho neviditeľného otca, za ktorú získal niekoľko ocenení. Nasledovala knižka Formalita v Kijive (2021), za ktorú dostal cenu za najlepší román s rodinnou tematikou. Pravidelne píše pre nemecký týždenník Die Zeit.

Foto: Christian Werner