Foto©Peter Procházka
Foto©Peter Procházka




  • Životopis autora

    Narodil sa 21. októbra 1922 v Hlohovci. Pôvodným menom sa volal Ivan Kunoš, no v roku 1941 prijal meno Ivan Kupec. Po maturite na gymnáziu v roku 1942 absolvoval
    Narodil sa 21. októbra 1922 v Hlohovci. Pôvodným menom sa volal Ivan Kunoš, no v roku 1941 prijal meno Ivan Kupec. Po maturite na gymnáziu v roku 1942 absolvoval päť semestrov štúdia odboru slovenský jazyk a filozofia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1946 – 1950 pracoval ako novinár v denníkoch Pravda a Východoslovenská Pravda (tu bol dva roky aj šéfredaktorom). Potom päť rokov zastával funkciu šéfredaktora vo vydavateľstve Tatran a v rokoch 1955 – 1970 pôsobil ako redaktor i šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V období tzv. normalizácie nesmel publikovať vlastnú tvorbu a niekoľko rokov pôsobil v slobodnom povolaní, pričom sa venoval prekladu a editorskej činnosti. Od roku 1974 pracoval vo vydavateľstve literatúry pre deti a mládež Mladé letá, a to až do odchodu do dôchodku v roku 1984. Zomrel v Bratislave 15. mája 1997.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Podľa hviezd meniť masky (1940)
    • Nížinami výšinami (1955)
    • Mušľa (1961)
    • Mahonai (1964)
    • Vyzliekanie z hnevov (1965)
    • Zatmenie ženy (1966, výber z tvorby)
    • Hodina s anjelom (1968)
    • Nové premeny (1982, výber z tvorby)
    • Tieňohra (1988)
    • Kniha tieňov (1990)
    • Básne (1992)

    Esej

    • Nesmrteľní (1963)
    • Obrana poézie (1963)
    • Denník (1999)
  • Charakteristika tvorby

    Ivan Kupec bol už ako osemnásťročný členom básnickej skupiny nadrealistov (surrealistov), ktorí v 40. rokoch udávali základný tón vo
    Ivan Kupec bol už ako osemnásťročný členom básnickej skupiny nadrealistov (surrealistov), ktorí v 40. rokoch udávali základný tón vo vývine slovenskej lyriky. Nadrealistickú poetiku uplatnil už vo svojej prvej knižke Podľa hviezd meniť masky, ktorú vydal ešte pod pôvodným menom Ivan Kunoš. Príznačná je pre ňu tematická rôznorodosť, uvoľnená obraznosť, voľné radenie asociácií. Ďalej v nej použil princípy básne-pásma a estetiku škaredého s využívaním desivých predstáv. Druhá Kupcova zbierka Nížinami výšinami vyšla až o 15 rokov neskôr a v inej politickej situácii, v čase najtvrdšieho presadzovania komunistickej diktatúry. Autor sa v nej odklonil od surrealistickej tvorivej metódy a pohľadu na svet. Zobrazuje povojnovú realitu, avšak v mnohých básňach pod tlakom presadzovania metódy socialistického realizmu podľahol zjednodušenému pohľadu na spoločenské vzťahy. Zbierka Mušľa však opätovne potvrdila Kupcov básnický talent, autor sa v nej zbavil schematického videnia. Tematicky je pestrá: sú tu básne stvárňujúce lásku medzi mužom a ženou, verše, v ktorých básnik hľadá súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou, reflexívne texty analyzujúce postavenie a úlohu človeka v dejinách. Pôsobivé sú aj texty s témou druhej svetovej vojny, pretože nie sú patetické, ale prenikajú do hĺbky tragiky, ľudskej bolesti a utrpenia. Zbierka je rôznorodá aj tvarovo: básne s pravidelným rytmom a rýmovaným veršom striedajú texty rytmicky uvoľnené a nerýmované, je tu aj rozsiahla báseň-pásmo Žalospev múzy, odpočúvaný vo víchre. Básnickú skladbu Mahonai sám autor nazval "ságou pre ženský hlas". Uplatnil v nej veľkú mieru fikcie. Ústrednou témou diela je konfrontácia sveta, aký by bol, keby došlo k termonukleárnej katastrofe, a sveta lásky, krásy a nehy, ktorý zastupuje lyrická hrdinka Mahonai. Ona je symbolom ženskosti, plodnosti a vitality. V skladbe básnik využil spôsob písania, ktorý si osvojil ako nadrealista, a to voľné radenie básnických obrazov a predstáv. Prelínajú sa v nej motívy lásky, prírody, motívy z dejín ľudstva i motívy charakterizujúce súdobú civilizáciu. Pozoruhodná je básnická zbierka Vyzliekanie z hnevov, do ktorej Kupec zaradil básne rôzneho tematického zamerania. Možno ju charakterizovať ako básnikovu výpoveď o vlastnom vnútornom zápase s negatívnymi javmi bytia, vyrovnávanie sa s dobou, so spoločenskými i osobnými problémami. Reakcia na sociálny rozmer existencie človeka je viditeľná najmä v prvých básňach, v ktorých sú čitateľné odmietavé postoje k politickým represiám 50. rokov. Táto kniha zároveň potvrdila, že Ivan Kupec je tvorcom zložitej, do šírky komponovanej metafory, ktorá sa ľahko nepoddáva čitateľskému príjmu. Do zbierky Hodina s anjelom Kupec zaradil iba sedemnásť básní, je preto tematicky uzavretejšia, no aj v nej sa prelína individuálne so spoločenským. Autor cez vlastnú životnú skúsenosť vyjadruje závažné posolstvo o osude ľudskej civilizácie (napr. báseň Óda na splachovaciu civilizáciu). Aj toto dielo potvrdilo, že má veľký zmysel pre viacvrstvový básnický obraz, ktorý vlastne dominuje celej jeho poézii. V období, ktoré nasledovalo po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, autor dlhší čas nemohol publikovať vlastnú tvorbu. Do literatúry sa vrátil až na začiatku 80. rokov, keď vyšiel výber z jeho tvorby Nové premeny. Vyvrcholenie jeho umeleckej cesty však bezpochyby predstavujú zbierky Tieňohra (1988) a Kniha tieňov (1990), ktoré obsahujú verše z obdobia publikačného embarga, ale i novšie básne. Tieto diela spolu úzko súvisia, čo naznačuje príbuznosť názvov, ako aj to, že niektoré básne sú zaradené v obidvoch zbierkach. Rozsiahly básnický cyklus Kniha tieňov potvrdzuje originalitu Kupcovej poetiky i to, že ide o tvorcu nesmierne hĺbavého, ktorý sa usiluje o filozofické vyznenie svojich textov. Zaujíma ho všetko medzi zrodom a zánikom, medzi životom a smrťou, ale aj odchod zo života, smrť, tajomstvo nebytia. Hovorí o večných problémoch človeka-indivídua, ako sú osamelosť, strata lásky, strata blízkeho, depresívny pocit z unikajúceho času, staroba, strach z umierania. Vychádza zo skúseností predkov, generácií, ale obohacuje ich o vlastnú životnú empíriu a svojské videnie bytia, človeka, sveta, duchovného priestoru. Spätosť života a smrti, ich jednota, vzájomná neoddeliteľnosť sú v tejto zbierke evidentné. Väčšina veršov je naplnená smútkom, clivotou, bolesťou, ba až trýzňou. Autor si všíma aj osudové "zajatie" človeka dejinami, pričom ho zachytáva aj s dávkou irónie (ako je tomu napr. v básni Ale sme v dejinách). Takýto pohľad na človeka v posledných dvoch básnických knihách je v súlade s celkovým skeptickým, ba až pesimistickým preciťovaním existencie, ktoré je aj výsledkom autorových osobných životných strát. Básnické dielo Ivana Kupca, ktoré je dnes už uzavreté, predstavuje trvalú hodnotu v kontexte slovenskej umeleckej spisby.
    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Biele noci s kohútom. Antológia slovenskej poézie 20. storočia (1996, po nemecky)
  • Literárna tvorba - preklad

    V. Majakovskij: Amerika (1950) Parafrázy (voľné preklady) starej orientálnej poézie Perly a ruže (1963) Básnické parafrázy

    V. Majakovskij: Amerika (1950)

    Parafrázy (voľné preklady) starej orientálnej poézie Perly a ruže (1963)

    Básnické parafrázy poézie Tu Fua: Vínom si smútok zaháňam (1964)

    Výber z poézie P. Celana: Piesok z urien (1966)

    V. Egri: Zem v plameňoch (1967)

    Výber z poézie J. Bobrowského: Odchod bohov (1967)

    Výber z tvorby H. Arpa: Sfinga ruža (1968)

    A. S. Puškin: Eugen Onegin (1973)

    Výber z poézie K. Krolowa: Horúci deň (1974)

    Parafrázy starej orientálnej ľúbostnej lyriky Spevy lotosových listov (1974)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady , roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 9. PIUS, Miroslav: Vyzliekanie zo zabudnutia.
    CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 9.

    PIUS, Miroslav: Vyzliekanie zo zabudnutia. Ivan Kupec: Denník. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 4, s. 120 – 122.

    DRUG, Štefan: O návrate k zdravému rozumu. Ivan Kupec: Denník (1962 – 1968). (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 7, s. 85 – 88.

    GAŠINEC, Eduard: Nedopovedané spisovateľské anekdotárium. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 6, s. 151 – 153.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Poézia bola pre Ivana Kupca večnou milenkou. Jej akvamarínové ruky – aby som parafrázoval jednu jeho báseň – boli stanom polárneho

    Poézia bola pre Ivana Kupca večnou milenkou. Jej akvamarínové ruky – aby som parafrázoval jednu jeho báseň – boli stanom polárneho bádateľa, hladkal ich ako buditeľ naveky zaspávajúcej harfy, keď sa utopenci usmievali, spievali a pozorovali jej kockované prsia, ktoré boli zároveň svätyňou. Počúval ich vzrušene, hoci v ľavom uchu mu chystala skupina peňazomencov pohrebnú hostinu a v pravom uchu vztýčil veliteľ ponorky šibenicu. Klietky s hviezdami pálili.

    Ivan Mojík

    Kupec neprijíma realitu sveta a realitu seba samého ako čosi statické, meravé: nepretržite hľadá pravdu o svete i o sebe.

    Jozef Bžoch

    Ivan Kupec je autor nesmierne hĺbavý, inklinujúci k filozoficky ladenej poézii, ba dalo by sa povedať, že básnikom-filozofom je takmer v každom svojom verši. Naozaj premýšľa v básni, premýšľa básňou, ale pri písaní nesporne intenzívne uvažuje aj o básni a jej jednotlivých komponentoch – vari nič nie je v jeho jednotlivých básňach, ale ani v knihe ako celku výsledkom náhody, naopak, všetko je výsledkom intenzívneho tvorivého nasadenia, v ktorom sa emocionalita výrazne spája s ráciom jeho autorskej osobnosti.

    Igor Hochel

    Zobraziť všetko