Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Viac o osobnosti

    V Kanade som žila náhradný život
  • Životopis autora

        Čo pokladáte za dôležité pre

       

    Čo pokladáte za dôležité pre východiská vašej tvorby?
          (MP3 / 149 kB)
    Ako by ste charakterizovali literárnu atmosféru vo vašom najproduktívnešom tvorivom období?
          (MP3 / 129 kB)
    Koho považujete za svojich generačných literárnych druhov?
          (MP3 / 288 kB)
    Kde ste nažili na literatúru, ktorú ste písali?
          (MP3 / 147 kB)
    Písali ste kvôli druhým, ktorých ste chceli v transponovanej podobe zobraziť vo svojich dielach. Písali ste aj kvôli veľmi vnútornému pocitu?
          (MP3 / 130 kB)
    Vy ste boli schopná, a stále ste, obrovského sústredenia, že ste zvládli písanie v tom, čo by sme dnes nazvali menežingom rodinného a každodenného života...
          (MP3 / 101 kB)
    Jaroslava Blažková sa narodila 15. novembra 1933 vo Veľkom Meziříčí (dnes Česká republika). Detstvo prežila striedavo v Čechách a na Slovensku. V roku 1945 začala študovať na Drtinovom gymnáziu v Prahe, ale stredoškolské štúdia dokončila na Dievčenskom gymnáziu v Bratislave. V roku 1950 začala pracovať v Slovenskom rozhlase a zároveň študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1954 bola redaktorkou denníka Smena. V roku 1956 ju z politických dôvodov z redakcie prepustili. Zamestnala sa v Záhradníckych a rekreačných službách mesta Bratislavy. V tom období nemohla ani publikovať, ale po roku 1958, keď nastalo politické uvoľnenie, prestalo aj pre ňu platiť publikačné embargo. Začala pôsobiť ako novinárka a spisovateľka na voľnej nohe. Začiatkom šesťdesiatych rokov patrila k profilovým autorom Mladej tvorby, časopisu, v ktorom sa už koncom 50. rokov otvoril priestor pre mladú literárnu generáciu. V roku 1968 emigrovala do Kanady a jej rodina sa usadila v Toronte. V roku 1971 ju vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, jej knihy sa prestali vydávať a normalizačná kritika vyradila jej meno a jej dielo zo slovenskej literatúry. V Kanade autorsky najskôr spolupracovala s viacerými divadelnými skupinami, v roku 1975 pôsobila v slovenskom vysielaní Medzinárodnej rozhlasovej kanadskej služby CBC v Montreale a od roku 1976 redigovala v Toronte krajanský časopis Čechov a Slovákov Nový domov. V rokoch 1978 – 1989 pracovala pre známe exilové nakladateľstvo Josefa Škvoreckého 68 Publishers. V roku 1988 sa presťahovala z Toronta do univerzitného mestečka Guelph v kanadskej provincii Ontario, kde žije aj v súčasnosti.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Pre deti a mládež

  • Charakteristika tvorby

    Jaroslava Blažková - výrazná prozaická osobnosť Generácie 56, skupiny mladých autorov, ktorí vstúpili do slovenskej literatúry po

    Jaroslava Blažková - výrazná prozaická osobnosť Generácie 56, skupiny mladých autorov, ktorí vstúpili do slovenskej literatúry po páde kultu osobnosti a nastupujúcom politickom odmäku a plodom ktorého bol aj vznik časopisu Mladá tvorba. V ňom sa namiesto veľkých historických plátien povstaleckej generácie výrazne začala presadzovať literatúra všedného dňa, témy, ktoré dokázali svojou civilnosťou, spontánnosťou, novým jazykom a najmä novým videním skutočnosti osloviť mladých čitateľov. A najvýraznejšie, s najväčším čitateľským ohlasom to dokázala práve J. Blažková. Jej poviedky, publikované v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote a ďalších časopisoch sú tematicky i štylisticky objavné, namiesto pátosu či sentimentu predchádzajúcej generácie Blažkovej jazyk je expresívny, využíva hovorovú vrstvu jazyka, mestský a študentský slang, príbehy sú prestúpené iróniou a sebairóniou rozprávača. Všetky tieto znaky nového pohľadu na realitu sú prítomné aj v jej knižnom debute Nylonový mesiac. Titulná novela, čitateľsky najúspešnejšia, ktorá sa stala aj predlohou pre rovnomenný film, je príbehom mladej architektky Vandy, ktorej milostné zblíženie s kolegom Andrejom a jeho vyvrcholenie počas dovolenky v Tatrách, vyústi do Vandino rozhodnutie ukončiť ich vzťah. Nekonvenčná Blažkovej hrdinka a jej „sloboda voľby“ aj v erotickej oblasti znamenala výrazný posun v „emancipácii“ (dobový termín) ženských hrdiniek a predznamenala nástup feministických tém do slovenskej, ale i českej prózy – keďže Blažkovej poviedky aj ich knižné vydania vychádzali paralelne aj v Čechách. Vzbura Blažkovej mladých hrdiniek proti dobovým konvenciám je tematickým ťažiskom aj ďalšej poviedkovej knihy Jahniatko a grandi. Zaradila do nej aj prózu Poviedka plná snehu, ktorá predtým vyšla v Kultúrnom živote a svojim nekonvenčným pohľadom na tabuizovanú oblasť erotických vzťahov medzi ženou a mužom a slobodou voľby v týchto vzťahoch, vyvolala burlivú polemiku, ktorá vyústila do mimoliterárnych spochybnení mravnej bezúhonnosti nielen Blažkovej hrdinky, ale samotnej autorky. Na pomedzí medzi prózou pre dospelých a dospievajúcu mládež je román Môj skvelý brat Robinzon. Je to príbeh dvoch povahovo odlišných bratov, agilnejšieho Robinzona a hĺbavejšieho Budyho, ktorý je zároveň aj rozprávačom príbehu. Nejde v ňom len o súperenie v získaní priazne ich rovesníčky Dorotky, ale príbeh je zároveň obrazom generačne napätého vzťahu mladých ku skostnatenosti dospelých, odmietanie či protest proti hodnotám, ktoré sa im snažia autoritatívne vnútiť. Protestujú proti ním, aj keď ich protest má často len podobu klaunovskej grimasy a cenou zaň je dezilúzia. V prozaickom svete Blažkovej kníh pre deti, ktoré vznikali paralelne s jej prózami pre dospelých, dominuje jednoznačne humor, fantázia, živý detský jazyk, účinné spojenie poetického obrazu života detí s jeho poznávacím aspektom, pričom autorka veľmi funkčne pri fabulovaní príbehov pre deti využíva žánrové postupy detektívky, dobrodružnej, ale aj náučnej literatúry. Skoro vždy v týchto príbehoch dominuje poetika detského aspektu, detského vnímania sveta, čaro prvého dotyku s neznámou realitou života, ktorá sa dieťaťu často javí ako zázrak. Blažková je tak svojím vnímaním dieťaťa a svojou poetikou veľmi blízka autorom ako K. Jarunková, M. Ďuríčková, N. Tanská, J. Navrátil, ale aj Ľ. Feldek či M. Válek, ktorí tematicky a žánrovo výrazne obohatili v 60. rokoch slovenskú literatúru pre deti a mládež. Na tvorivom vrchole a pri neochabujúcom čitateľskom záujme dochádza koncom 60. rokov, po jej odchode do emigrácie, k prudkému a v oblasti detskej literatúry zrejme definitívnemu prerušeniu autorkinej prozaickej tvorby. Návrat do slovenskej literatúry, do kontextu modernej slovenskej prózy, predstavujú v 90. rokoch reedície jej detských kníh, výber z jej poviedkovej tvorby zo 60. rokov (ako z gratulačnej karty) a kniha Svadba v Káne Galilejskej. Okrem titulnej poviedky, ktorá vyšla v roku 1966 a pre toto knižné vydanie bola autorsky upravená, kniha obsahuje poviedky, ktoré vznikli v rozmedzí 70. až 90. rokov v Kanade. Sú to príbehy o ženách, tematicky zväčša kotvia už v kanadskej (americkej) realite, ale svojim životným a citovým zázemím sú ich hrdinky spojené so svetom, v ktorom sa formovalo ich vnímanie života a zdedených mravných hodnôt – najvýraznejšie je to zreteľné v poviedke Príbeh vestálky, v ktorej Blažková vracia do svojej prózy vo vyhranenej príbehovej podobe dilemu, ktorú riešili už jej hrdinky v prózach zo 60. rokov, a ktorú hrdinka poviedky Kristína nazýva voľbou svojej mamy: „Prežrieť potupu a žiť sama v odriekaní, len pre deti a prácu“, alebo sa vzbúriť – aj keď vzbura má teraz tragický následok. Kniha akoby dotvárala autorský oblúk Blažkovej prózy. Zároveň pôsobí ako výrazný impulz aj pre súčasnú slovenskú literatúru a naznačuje, že tvorivý potenciál Jaroslavy Blažkovej nie je uzavretý. V roku 2003 sa vrátila aj k detskému čitateľovi – na Slovensku vydala rozprávkový príbeh Minka a Pyžaminka.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Jej knihy z prvého tvorivého obdobia (1960 – 1968) vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Nylonový mesiac (po česky 1961,

    Jej knihy z prvého tvorivého obdobia (1960 – 1968) vyšli v prekladoch do mnohých jazykov.

    Nylonový mesiac (po česky 1961, nemecky 1962, maďarsky 1965, poľsky 1965, slovinsky 1966, estónsky 1968, po nemecky 1996 v antológii Ich trage das Land),

    poviedky zo zbierky Jahniatko a grandi vyšli v antológiách poviedok Sieben Wurfel (po nemecky 1967), Seven Short Stories (po anglicky 1967), Opowiedenia Slowacke (po poľsky),

    Tóno, ja a mravce (po česky, maďarsky, poľsky),

    Ostrov kapitána Hašašara (po česky, poľsky, maďarsky, rumunsky, nemecky),

    Ohňostroj pre deduška (po poľsky, maďarsky, dánsky, fínsky, česky, nemecky). V roku 1972 vyšiel po francúzsky pod názvom Un merveilleux grand-père v nakladateľstve Rouge et Or. Odvtedy vychádzal v tomto vydavateľstve každoročne v ďalších vydaniach.

    Ako si mačky kúpili televízor vyšli v 12 prekladoch do takmer všetkých európskych jazykov.

    Po roku 1968 vychádzajú jej poviedky v antológiach Czech and Slovak Short Stories (po anglicky), Noveller Fra Tjekkoslovakiet (po dánsky), New Writing in Czechoslovakia (po anglicky), Paření (1976 po česky v antológii vydavateľstva 68 Publishers).

    Poviedka Kirké v antológii Canadian Fiction Magazine (1980 po anglicky) a v The Boundaries of Twilight (po anglicky 1991),

    Nylonový mesiac (úryvky) v antológii Ich trage das Land (po nemecky 1996),

    Svadba v Káne Galilejskej (60 stranový fragment pod názvom Die Hochzeit) v antológii Die Liebe (po nemecky 1987).

    Svadba v Káne Gaglilejsksej (2002 po bulharsky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Traja nebojsovia a duch Miguel (2006 po bulharsky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Nad jej životom stále visel Nylonový mesiac. In: Sme, 22. 2. 2017.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Nad jej životom stále visel Nylonový mesiac. In: Sme, 22. 2. 2017.
    https://kultura.sme.sk/c/20466081/nad-jej-zivotom-stale-visel-nylonovy-mesiac.html

    kul: Vo veku 83 rokov zomrela spisovateľka Jaroslava Blažková. In: Pravda, 21. 2. 2017.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/420678-vo-veku-83-rokov-zomrela-slovenska-spisovatelka-jaroslava-blazkova/

    NAGY, Dado: Reálny život najviac pripomína absurdný a čierny humor. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 6. časť). In: Pravda, roč. XXV, 15. – 16. 8. 2015, č. 189, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Predbežné varovanie. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. (Literárny seriál, 2. časť). In: Pravda, roč. XXV, 11. – 12. 7. 2015, č. 159, s. 32 – 35.

    CVIKOVÁ, Jana – BLAŽKOVÁ, Jaroslava: Všetko šlo do šrotu, ale žilo sa stále ďalej. Rozhovor s prozaičkou Jaroslavou Blažkovou. In: Romboid, roč. I., 2015, č. 3, s. 8 – 13.

    FAJNEROVÁ, Lucia - BLAŽKOVÁ, Jaroslava: Domsa som bola bohémkou, v Kanade ma obliekali do kroja. (Rozhovor). In: Pravda, roč. XXVI, 6. 12. – 7. 12. 1014, č. 280, s. 18 – 21.

    MOYŠOVÁ, Stanislava: Jaroslava Blažková: To decko je blázon (Spomienky rozmaznenej dcérušky). Recenzia. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 9, s. 115 – 116.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    BATIKOVÁ, E.: Román s charizmou (Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon). In: Knižná revue, 17, 2007, č. 22.

    BALÁŽ, A. – BLAŽKOVÁ, J.: Farebné kamienky v čiernom plátne. Jaroslava Blažková znova medzi slovenskými čitateľmi (Rozhovor). In: Knižná revue, 16, 2006, č. 2.

    FARKAŠOVÁ, E.: Múdrosť nažitého (Jaroslava Blažková: Happyendy). In: Knižná revue, 16, 2006, č. 4.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    JURČO, M.: Jaroslava Blažková. In: Sliacky, O., ed.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.

    ANDRIČÍKOVÁ, M.: Aktuálne a nadčasové v Ostrove kapitána Hašašara. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    BALÁŽ, A.: Návraty k detstvu (Jaroslava Blažková: Traja nebojsovia a duch Miguel). In: Knižná revue, 14, 2004, č. 21.

    DAŠKOVÁ, K.: O zlatovláske na asfalte. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    JURČO, M.: Ako tie mušky svätojánske (Jaroslava Blažková: Traja nebojsovia a duch Miguel). In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    JURČO, M.: Naša zelená generácia. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    KAČALA, J.: Jazyk Jaroslavy Blažkovej. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    KARPINSKÝ, P.: Dúhová Minka a Pyžaminka. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    KEPŠTOVÁ, Ľ.: Substancia lásky. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    MOYŠOVÁ, Stanislava.: Mágia časov dávno zašlých. Jaroslava Blažková: Traja nebojsovia a duch Miguel. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 7 – 8, s. 253 ˜– 254.

    MOYŠOVÁ, Stanislava: Irónia v ženskom texte. Príklad J. Blažkovej. In: Slovenské pohľady, IV. + 120, 2004, č. 1.

    ONDRÁŠ, M.: Problém zvaný Jaroslava Blažková. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    RUSŇÁK, R.: … najväčší boží dar. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    SLIACKY, O.: O kultúrnej pamäti a ľudskom rozmere. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    STANISLAVOVÁ, Z.: Dospievanie ako strata ilúzií. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    TKÁČIKOVÁ, E.: Po moste s otvorenými rukami. In: Bibiana, 11, 2004, č. 1.

    VLNKA, J.: Jaroslava Blažková: Traja nebojsovia a duch Miguel. In: Bibiana, 11, 2004, č. 2.

    BALÁŽ, A.: Rozprávka na všetky štyri kopytá (Jaroslava Blažková: Minka a Pyžaminka). In: Knižná revue, 13, 2003, č. 8.

    BŽOCH, J.: Putovanie v horúčkovitom sne (Jaroslava Blažková: Minka a Pyžaminka). In: SME, 24. 4. 2003, s. 17.

    ONDRÁŠ, M.: Jaroslava Blažková: Rozprávky z červenej ponožky. In: Bibiana, 10, 2003, č. 1.

    BALÁŽ, Anton – BLAŽKOVÁ, Jaroslava: Nárazom sa človeku môže zmeniť skupenstvo. Rozhovor so spisovateľkou Jaroslavou Blažkovou. In: Knižná revue, roč. XII., 9. 1. 2002, č. 1, s. 16.

    BALÁŽ, Anton: Olovká nepodliehajúce korózii (Rozhovor). In: Bibiana, 9, 2002, č. 2.

    ČÚZY, Ladislav: Stretnutie so stratenou autorkou. Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejske). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV + 118, 2002, č. 1, s. 102 – 104.

    KOBOVÁ, Ľ.: Nádych a výdych. In: Aspekt, 2002, č. 1.

    SOUČKOVÁ, M.: Čitateľsky úspešné, ale… (Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejskej). In: Romboid, 37, 2002, č. 4.

    BŽOCH, J.: Niekdajšia Blažková. In: SME, 14. 6. 2001, s. 8.

    KAMENISTÝ, J.: Plačú tam pod javorom. In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 43.

    MATEJOV, Radoslav: Pasca na ženy (Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejskej). In: Knižná revue, roč. XI., 5. 9. 2001, č. 7, s. 5.

    MOYŠOVÁ, S.: Dobrá, skvelá, lepšia ako Saganová (Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejskej). In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 31 – 32.

    ONDRÁŠ, M.: Človečina skielok zo smetiska. In: Bibiana, 8, 2001, č. 1.

    ONDRÁŠ, M.: Trpkosmutné poznanie. In: Bibiana, 8, 2001, č. 3.

    PAŠTÉKOVÁ, J.: Irónia versus emócia. Rozprávačské perspektívy Jaroslavy Blažkovej (Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejskej). In: RAK, 6, 2001, č. 5 – 6.

    JURČO, Milan: Citlivo zazávojovaná výchovnosť. Jaroslava Blažková: Ako si mačky kúpili televízor. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, IV. + 115, 1999, č. 7 – 8, s. 278 – 280.

    KOPÁĽ, J.: Autorka radosti a znepokojenia In: Bibiana, 6, 1999, č. 3 – 4.

    SLIACKY, O.: Problém zvaný Jaroslava Blažková. In: Bibiana, 6, 1999, č. 3 – 4.

    SZABOVÁ, N.: Nadčasová rozprávka (Jaroslava Blažková: Ako si mačky kúpili televízor). In: Knižná revue, 9, 1999, č. 3.

    CVIKOVÁ, J.: Jaroslava Blažková: ... ako z gratulačnej karty... In: Romboid, 32, 1997, č. 4.

    DAŠKOVÁ, K.: Návrat Jaroslavy Blažkovej. In: Knižná revue, 7, 1997, č. 10.

    JENČÍKOVÁ, E.: Blažková po rokoch (Jaroslava Blažková: ... ako z gratulačnej karty...). In: RAK, 2, 1997, č. 5.

    KUPŠOVÁ, M.: Jaroslava Blažková: ... ako z gratulačnej karty... In: Knižná revue, 7, 1997, č. 10.

    SSCHRIMPELOVÁ, M.: Prítomnosť Jaroslavy Blažkovej. In: Aspekt, 1997, č. 1.

    SUBALLYOVÁ, Ľ. – BLAŽKOVÁ, J.: Lásky, domovy, rozchody a rána (Rozhovor). In: Pravda, zv. 7, 31. 7. 1997, č. 175.

    ZELINSKÝ, M.: Jaroslava Blažková: ... ako z gratulačnej karty... In: Romboid, 32, 1997, č. 4.

    JANČOVIČ, I.: Rozprávač v dialógu s časom. In: Romboid, 31, 1996, č. 3.

    SULÍK, I.: Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon. In: Bibiana, 4, 1996, č. 1.

    BARBORÍK, V.: Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon. In: Romboid, 30, 1995, č. 9.

    BŽOCH, J.: Blažková po rokoch (Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon). In: Národná obroda, zv. 6, 30. 9. 1995, č. 226.

    HAMADA, M.: Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon. In: Romboid, 30, 1995, č. 9.

    SULÍK, I.: Staronový fenomén Jaroslava Blažková (Jaroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 22.

    JURČO, M.: Náučná i rozprávková, harmonizujúca i buričská Jaroslava Blažková. In: Bibiana, 1, 1993, č. 1.

    TUČNÁ, E.: Fenomén Jaroslava Blažková. In: Zborník k 11. medzinárodnému zjazdu slavistov. Nitra: Vysoká škola pedagogická 1993.

    JURČO, M.: Fenomén detského objaviteľstva v tvorbe Jaroslavy Blažkovej. In: Acta Universitatis Mathaei Belii. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela 1992.

    JURČO, M.: Návrat prozaičky Jaroslavy Blažkovej. Banská Bystrica: Metodické centrum 1992.

    BUCHEL, J. – BLAŽKOVÁ, J.: Pod nylonovým mesiacom (Rozhovor). In: Kultúrny život, 25, 1991, č. 9.

    ČECHOVÁ, S.: Soňa Čechová o Jaroslave Blažkovej. In: Romboid, 26, 1991, č. 8.

    HOCHEL, B.: Comeback J. B. (Profil). In: Kultúrny život, 25, 1991, č. 9.

    ŠTRAUS, F.: O Jaroslave Blažkovej a exilovej literatúre. In: Literárny týždenník, 4, 1991, č. 13.

    VANOVIČ, J.: Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1968.

    ZAJAC, P.: Robinzon Jaroslavy Blažkovej. In: Mladá tvorba, 1968, č. 7.

    HAMADA, M.: V hľadaní významu a tvaru. Bratislava: Smena 1966, s. 249 – 252.

    HAMADA, M.: Literatúra ako z gratulačnej karty. In: Slovenské pohľady, 80, 1964, č. 10.

    KOVÁČ, B.: Svet dieťaťa a umelecká fantázia. Bratislava: Mladé letá 1964.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Bohatou paletou žánrových foriem pokryla široký čitateľský diapazón od obdobia predčitateľského cez mladší

    Bohatou paletou žánrových foriem pokryla široký čitateľský diapazón od obdobia predčitateľského cez mladší i starší školský vek až po obdobie puberty a dospievania. A dobové ohlasy svedčia aj o tom, že bola odvážna v nastoľovaní problémov, originálna v ich výrazovej transformácii. Bez falošnej úcty nebojácne narúšala umelecké konvencie, smelo rozbíjala skôrovatené etické normy… Stala sa symbolom mladosti, odvahy, činu. Bola hovorcom nielen vlastnej generácie, ale všetkých, ktorí túžili po slobodnom tvorivom živote, po skutočnej spoločenskej spravodlivosti.

    Milan Jurčo

    Bez akýchkoľvek sklonov vypomáhať si literárnou manierou evokovala každodenný svet dieťaťa a túto každodennosť dokázala naplniť zázračnosťou detskej fantázie ako radostným svetlom, ktoré premieňa všetko, čoho sa dotkne, ale pritom nič nefalšuje.

    Bohuš Kováč

    Jaroslava Blažková ako autorka (z okruhu Mladej tvorby) zvírila naše literárne vody a vyvolala búrlivé diskusie medzi kritikmi. V knižnom debute Nylonový mesiac (1961), ako aj v poviedkovej zbierke Jahniatko a grandi (1964) priblížila pocitový svet mladých ľudí, nekonvenčných, odmietajúcich vychodené životné cesty. Jej prózy, v ktorých bolo prítomné gesto vzbury, no zároveň náznak hľadačstva vlastných ciest, patrili v tej dobe u nás k najčítanejším. Vnímala som ju tak trochu ako slovenskú Saganovú, jej „saganovstvo“ (touto paralelou ani v najmenšom nespochybňujem originalitu Blažkovej textov) však bolo ukotvené v domácich pomeroch, vychádzalo z reality, ktorú sme vtedy žili, z problémov, ktoré nám boli dôverne známe... Blažková však vstúpila do našej literatúry druhýkrát, tentoraz ako autorka so „zdvojenou“ perspektívou, so skúsenosťou života v dvoch odlišných krajinách, v dvoch vzdialených kultúrach. Hoci explicitne nezdôrazňuje tento moment porovnávania, cítime ho v pozadí jej próz, zľahka naznačený, a predsa postrehnuteľný. Azda to ani inak nemôže byť, pretože Blažkovej prózy nie sú odosobneným zobrazovaním, ale zaznamenávaním prežitého, precíteného či dobre odpozorovaného, v najväčšej miere platí toto konštatovanie práve o knižke Happyendy: je to  próza obrátená „do vnútra“, a aj keď hovorí o veciach (ľuďoch, príbehoch) situovaných vo vonkajšom svete, je predovšetkým subjektívnou, až intímnou výpoveďou. Podľa mňa sú Happyendy jej najlepšou knižkou, po ktorej sa dá opakovane siahať, začať čítanie hociktorou kapitolou, či hociktorým listom – Blažková totiž knižku koncipovala ako listy priateľke a takouto epištolárnou formou vypovedá o jednom neľahkom úseku svojho života. Blažková ani v tejto knižke nestratila svoj jemný, predtuchou blížiacej sa temnoty podfarbený humor, s ktorým opisuje rodinný život po tom, ako manžela postihla choroba – doluje z tragického úsmevnosť, takmer komickosť. Ako zrelá spisovateľka povyšuje triviálnu každodennosť, monotónnosť prežívania, opatrovateľské úkony, ubíjajúce povinnosti, drobné dialógy so susedkami, útržkovité myšlienky, spomienky, postrehy, na literárnu tému, ktorá má silu – aj vďaka tomu, ako je spracovaná – osloviť. A aj odovzdávať múdrosť, nie akademickú, teoretickú, ale oveľa cennejšiu „obyčajnú“ životnú múdrosť získanú zo ženskej skúsenosti. Je to devíza, ktorá nie je v literatúre samozrejmosťou.

    Etela Farkašová

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Môj vnuk, keď mu rozprávam rozprávku, sa ešte i dnes čuduje, ako zvláštnou angličtinou to stará mama hovorí. Spisovateľ a herec sú
    Môj vnuk, keď mu rozprávam rozprávku, sa ešte i dnes čuduje, ako zvláštnou angličtinou to stará mama hovorí. Spisovateľ a herec sú odkázaní na dokonalú znalosť jazyka, je to ich nástroj. Odchodom do cudziny, pokiaľ nie sú v cudzej reči skutočne vycibrení ako Milan Kundera, ktorý hovoril po francúzsky od malička, ocitnú sa  v strašnej situácii zúrenia aj sĺz. Ale ten, kto sa raz upísal tej neresti písať, nemôže inak, píše.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za novelu Nylonový mesiac (1961) Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu

    Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za novelu Nylonový mesiac (1961)

    Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihu Ohňostroj pre deduška (1963)

    Cena UNESCO – čestný diplom H. Ch. Andersena za knihu Ohňostroj pre deduška (1964)

    Cena vydavateľstva Mladé letá za najlepšiu prózu roka za knihu Môj skvelý brat Robinzon (1968)

    Cena vydavateľstva Mladé letá „Za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti“ za knihu Rozprávky z červenej ponožky (1969). Táto cena bola udelená po prvýkrát. Knihu vzápätí zošrotovali.

    Cena Bibiany Trojruža za celoživotnú tvorbu pre deti (1999)

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory