• Životopis autora

    Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene. Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom v prvej svetovej vojne, po návrate z talianskeho frontu
    Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene. Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom v prvej svetovej vojne, po návrate z talianskeho frontu vykonával desaťročie učiteľské povolanie. V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde tvoril už len sporadicky. Zomrel v Lujáne 13. júla 1960. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Podpolianske rozprávky (1923)
    • U nás doma (1923)
    • Domov (1925)
    • Žltý dom v Klokočove (1927)
    • Medové srdce (1929)
    • Proroctvo doktora Stankovského (1930)
    • Chlieb (1932)
    • Jozef Mak (1933)
    • Tomčíkovci (1933)
    • Na krížnych cestách (1939)
    • Pisár Gráč (1940)
    • Na Bukvovom dvore (1944)
    • Sedem sŕdc (1944)
    • Šmákova mucha (1944)
    • Andreas Búr Majster (1948)
    • Svet na trasovisku (1960)
    • Predavač talizmanov (2002, 1.vydanie)

    Esej

    Pre deti a mládež

    Odborná literatúra

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

    Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a  Andreas Búr Majster tvoria jednu

    Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Vo svojich kratších prózach, ktoré vznikali na konci 20. rokov sa usiluje vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života: už tu je zrejmé, že nad príbehom dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a zobrazovanie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia. V prvej polovici 30. rokov vychádzajú prvé veľké Hronského romány ChliebJozef Mak. Sú napísané sugestívnym jazykom, s bohatstvom vnútornej expresie a psychologickou hĺbkou postáv. Začiatkom 40. rokov vychádza román Pisár Gráč a až v emigrácii vychádza jeden z kľúčových Hronského románov Andreas Búr Majster. Jozef Mak, „človek – milión“, vystupuje v autorovej koncepcii ako symbol odovzdanosti osudu, istej trpnosti, nie však rezignovanosti: jeho základným duševným stavom je utrpenie. Štylistickým špecifikom tohto i ďalších Hronského románov je oslovovanie postáv, ich zaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti. Kým v Jozefovi Makovi prevažuje pátos autora, v Pisárovi Gráčovi pristupuje k autorskému prejavu ironický podtón. Nad fabulou začína dominovať pozícia rozprávača, čomu zodpovedá aj autorské hodnotenie situácií, výjavov a postáv a celý román sa napokon vníma ako rozprávačský monológ. Dobová kritika označila Pisára Gráča za románový experiment a nevedela sa s ním vyrovnať. Vedomie Gráča – Hráča (lebo hra je podstatou tohto románu, tak ako moderného umenia vôbec) je chaotické, súvisí s celkovou nestabilitou obdobia, v ktorom dielo vznikalo. Je majstrovským predobrazom blížiacej sa vojnovej katastrofy. Už tu sa ohlasuje téma rozpadu osobnosti a straty domova, cudzinca vo svete, odcudzenosti človeka medzi ľuďmi. Téma osamelosti ľudského indivídua, straty základných istôt dosahuje myšlienkový i umelecký vrchol v románe Andreas Búr Majster, ktorý je zároveň štylizovaným odrazom dramatickej zmeny Hronského ľudskej situácie (nedobrovoľná emigrácia) i pokusom nájsť sa, nájsť oporu v stvárnení nadčasovej témy umenia. Tragický pocit života nachádza u Hronského výraz a aj isté zavŕšenie v románe Svet na trasovisku, kde sa vracia k vojnovým udalostiam na Slovensku. Dominuje tu téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti komunikovať – jedna z podstatných tém literatúry 20. storočia. Slovenská problematika tak v Hronského rozprávačskom umení nadobúda univerzálnu platnosť a celé jeho dielo, spolu s novelami a poviedkami, dnes vnímame ako organickú súčasť európskeho románového dedičstva.

    Anton Baláž

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Jozef Mak (1985 po anglicky)

    Podpolianske rozprávky (1948 po nemecky)

    Na Bukvovom dvore (1977 po poľsky)

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    TASR: V Martine pribudli nové busty významných osobnostní. http://www.aktuality.sk/clanok/301597/v-martine-pribudli-nove-busty-vyznamnych-osobnosti/#

    TASR: V Martine pribudli nové busty významných osobnostní.
    http://www.aktuality.sk/clanok/301597/v-martine-pribudli-nove-busty-vyznamnych-osobnosti/#

    SLIACKY, Ondrej: "Vzdelávať srdce". Účasť českých pedagógov pri utváraní slovenskej detskej literárnej kultúry. In: Myšlienkové toposy literatury v česko-slovenských souvislostech. Brno: Tribun EU s. r. o. , 2014, s. 185 – 193.

    VRÁBLOVÁ, T.: Jozef Cíger Hronský: Zlatý dážď. In: Knižná revue, 19, 2009, č. 4.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    CABADAJ, Peter: Osud plný trpkosti. (Dokumentárny film o Jozefovi Cígerovi Hronskom). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 112, 1996, č. 11, s. 121 – 123.

    SLIACKY, O.: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960. Bratislava: LIC 2007.

    ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (3. vydanie). Bratislava: LIC 2007.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    SLIACKY, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.

    BEŇO, Ján: Posolstvo pravej viery. Jozef Cíger Hronský: Predavač talizmanov. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 3, s. 115 – 118.

    BÁTOROVÁ, Mária: Susedstvo Viedne, podvedomie, erotika a moderna. (S. Freud, S. Zweig, A. Schnitzler, J. Cíger Hronský). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 2, s. 85 – 101.

    MAŤOVČÍK, A.: Jozef Cíger Hronský. Život a dielo. Martin: Osveta 2003.

    PETRÍK, Vladimír: J. C. Hronský menej známy (Jozef Cíger Hronský: Predavač talizmanov). In: Knižná revue, roč. XII., 27. 11. 2002, č. 24, s. 5.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Nové čítanie Hronského. Mária Bátorová: J. C. Hronský a moderna (Mýtus a mytológia v literatúre). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 2, s. 131 – 133.

    BÁTOROVÁ, M.: J. C. Hronský a moderna. Bratislava: Veda 2000.

    ČÚZY, L.: Jozef Cíger Hronský. In: Zambor, J. (ed.): Portréty slovenských spisovateľov 1. Bratislava: Univerzita Komenského 1998.

    MARKUŠ, Jozef: Návrat k Hronskému. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 112, 1996, č. 9, s. 10 – 16.

    ŽEMBEROVÁ, V.: Postava v J. C. Hronského románe Svet na Trasovisku. In: Slovenská literatúra, 43, 1996, č. 4.

    MAŤOVČÍK, A.: Jozef Cíger Hronský (Životná dráma). Martin: Osveta 1995.

    ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava: Tatran 1989, s. 337 – 358.

    BAGIN, A.: Román – legenda J. C. Hronského. In: Bagin, A.: Hľadanie hodnôt. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1986.

    MIKULA, V.: Štyri kapitolky z genézy Pisára Gráča. In: Slovenské pohľady, 1982, č. 10.

    MATUŠKAatuška, A.: J. C. Hronský. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Postačí povedať, že nie je jeden z viacerých, je jeden z prvých. A v niečom napokon i prvý. Skromne rátajúc vyniká z jeho diel prinajmenej

    Postačí povedať, že nie je jeden z viacerých, je jeden z prvých. A v niečom napokon i prvý. Skromne rátajúc vyniká z jeho diel prinajmenej týchto päť: Chlieb, Jozef Mak, Sedem sŕdc, Pisár Gráč, Andreas Búr Majster. Hronský mal čo povedať a vedel to povedať, pretože sa hľadal stále i hľadal stále a nezabýval sa pohodlne v raz nájdenom.

    Alexander Matuška

    Slovenský expresionizmus v Hronského variante sa javí ako produktívna literárna metóda, kde sa okľukou dozvedá čosi podstatné o sebe i čitateľ, ak sa za čitateľa považujú ľudia schopní intelektuálnej sebareflexie. Inteligentný čitateľ v zrkadle jednoduchého, ale ľudsky opravdivého človeka, jednoduchej literárnej postavy. V tom je nielen individuálny variant, podmienený slovenskou kultúrnou tradíciou, ale aj prínos slovenskej, obzvlášť Hronského prózy, do kontextu európskej literatúry danej doby. Skutočnosť vášní v ich pôvodnej čistote, utrpenie v jeho nezmerateľnej hĺbke, to je prínos slovenskej vrcholnej prózy do kontextu svetovej literatúry 30. rokov.

    Ján Števček

    Slovenská literatúra 20. storočia je súčasťou európskeho vývinu. K tomu prispelo aj dielo Jozefa Cígera Hronského. Preto sa oň zaujímali cudzie literatúry (nemecká, maďarská, poľská, chorvátska, česká, americká, anglická). Hronského človek je typický moderný človek 20. storočia (najmä jeho autoreflexívne postavy Gráč, Búr), stratený vo vlastnom hypertrofovanom ja, v deformovanom obraze o svete. Celou časťou imaginácie, podvedomia, ktorá bola v slovenskom kontexte zastúpená naturizmom a surrealizmom, ako aj tragickým pocitom života, sa dielo Hronského radí k slovenskej avantgarde a existenciálnej experimentálnej próze.

    Mária Bátorová

    Vraciame sa k Hronskému pomaly, namáhavo, cez nánosy času a cez prekážky v nás samých, ale vraciame sa k nemu s inštinktom vysmädnutých ľudí, pre ktorých je spojenie s jeho slovom životnou nevyhnutnosťou. Tak sa rieka vracia k svojmu prameňu.

    Ján Švantner

    Zobraziť všetko