Obrázky kníh


Černokňažník I. Vládca vlkov - 2009
Černokňažník I. Vládca vlkov - 2009



  • Pseudonym

    Thorleif Larssen, George Callahan
  • Životopis autora

    Juraj Červenák sa narodil 16. júna 1974 v Žiari nad Hronom. Vyrastal v Banskej Štiavnici, roku 1992 zmaturoval na miestnom gymnáziu.
    Juraj Červenák sa narodil 16. júna 1974 v Žiari nad Hronom. Vyrastal v Banskej Štiavnici, roku 1992 zmaturoval na miestnom gymnáziu. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prešiel rôznymi zamestnaniami (vrátnik, nočný strážnik a i.), následne bol pracovníkom kultúrneho strediska v Banskej Štiavnici a vedúcim tamojšieho kina. V rokoch 2005 – 2011 žil v Košiciach, od jesene 2011 opäť v Banskej Štiavnici. Patrí medzi malý počet literárnych profesionálov na Slovensku, píše beletriu, ako aj populárnovedné články (recenzie a state publikované v časopisoch Fantázia, Pevnost, Blokbaster, DVD Mag a i. v slovenskom i českom jazyku, autor sa venuje predovšetkým hodnoteniu aktuálnej príbehovo orientovanej filmovej produkcie). Z komerčných dôvodov vyšla prevažná časť tvorby tohto autora v českom jazyku v Českej republike. Beletriu – s malými výnimkami (dilógia o Bivojovi, legendárnej bytosti úsvitu českých dejín) – píše po slovensky, pre vydavateľské účely prekladá Červenákove texty prevažne Robert Pilch. Publicistické texty pre periodiká našich západných susedov píše v českom jazyku.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

  • Charakteristika tvorby

         Juraj Červenák debutoval (v češtine) roku 1993 románovou novelou Olgerd ze Scallbornu (pod pseudonymom Thorleif Larssen); v slovenčine sa

         Juraj Červenák debutoval (v češtine) roku 1993 románovou novelou Olgerd ze Scallbornu (pod pseudonymom Thorleif Larssen); v slovenčine sa prvý beletristický text objavil v roku 1998 na stránkach časopisu Fantázia (Mŕtvi striebro nepotrebujú, In: Fantázia 1/1998).

         Knižný debut v materčine absolvoval roku 2009. Išlo o román Černokňažník: Vládca vlkov, vydaný v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis. Príbeh vyšiel pôvodne roku 2003 v českom jazyku, slovenské vydanie je však so zreteľom na vývoj štýlu autora upravené. Červenák prináša na slovenský knižný trh príbeh Rogana, „temného“ jazdca, obdareného (a možno tiež postihnutého) nadprirodzenými schopnosťami. Mužovým spoločníkom je démonický vlk Goryvlad. Bývalý žoldnier Karola Veľkého, ktorý slúžil tiež vo vojsku bulharského chána Kruma, sa musí vysporiadať s temnou mocou.

         Boj s nadprirodzenými bytosťami je, ako sme už naznačili, zasadený do reálneho časopriestoru, a to do strednej Európy začiatkom deviateho storočia. O udalostiach odohrávajúcich sa na území Čiech a Slovenska v priebehu prvej polovice deviateho storočia poskytujú písomné pramene len niekoľko zmienok. „Medzery“ v histórii môže preto zaplniť fantázia.

         Cyklus o černokňažníkovi Roganovi vyšiel zatiaľ v štyroch knihách (tri romány, zbierka poviedok), autor plánuje ďalšie pokračovania.

         V slovenskom jazyku okrem časopiseckých verzií poviedok vyšla na stránkach periodika Fantázia aj poviedka Útek Jonathana Harkera v antológii slovenského hororu Farby strachu (Artis Omnis, 2011).

         Kým v cykle o černokňažníkovi je historickosť zatláčaná do pozadia nadprirodzeným a fantastikou, v sérii nazvanej Dobrodružstvá kapitána Báthoryho hrajú dejiny väčšiu úlohu. Autor v podstate absolvoval žánrový posun od historickej fantasy k historickému románu s prvkami nadprirodzena (tak, ako ich poznáme napríklad z príbehov Miku Waltariho Nesmrteľný Turms a i.). Báthoryho osud sa odvíja na pozadí vojen s Osmanskou ríšou v 17. storočí. Hlavným hrdinom je Kornel Báthory, vojak z povolania, z hľadiska konštrukcie príbehu v podstate nevyhnutný. Rogan čelil Avarom, Kornel Turkom. V prvom zväzku unesú moslimovia ústrednému protagonistovi syna, neskoršie, po dobrodružnej ceste zo stredného Slovenska k pevnosti Varadín, sa sám dostáva do zajatia ako galejník, vyslobodený vzdelancom/cestovateľom Evliyom Čelebim, s ktorým na rozkaz sultána absolvuje cestu k tajomným mestám v útrobách Sýrie.

         Cyklus vychádza paralelne v českom i slovenskom jazyku. V prvom zväzku pod názvom Strážcovia Varadína výrazne prevláda historická zložka, fantastické ozvláštnenie vystupuje v epizódach (rusalky v tajomnom mlyne a i.), druhý diel s názvom Brána Irkally posúva fantastické ozvláštnenie do centra zápletky (vo fantasy obľúbený motív svätyne démonov, v kontexte orientálnych kulís poznačený inšpiráciou cyklom filmov o archeológovi Indianovi Jonesovi). Tretí zväzok, ktorý by mal vyjsť koncom roka 2011, sa bude odohrávať na pohraničí Osmanskej ríše s habsburskou monarchiou na území dnešného Chorvátska; jednou z postáv príbehu bude historická osobnosť Nikola Zrínsky.

         Bibliografiu autora v materčine zatiaľ završuje časopisecky vydaný román Sekera z bronzu, rúno zo zlata. V priebehu roka 2008 vyšiel v štyroch pokračovaniach na stránkach časopisu Fantázia (č. 41 – 44). Príbeh sa odvíja medzi územím Slovenska v dobe bronzovej a priestorom antických civilizácií Stredomoria. Nadväznosť na mýty o Argonautoch a zlatom rúne je zreteľná, v príbehu vystupuje medziiným Herakles. Z hľadiska novších súvislostí môžeme hľadať inšpiráciu v dvojdielnom románe Roberta Holdstocka Keltica či poľského spisovateľa Joa Alexa (Čierne koráby I, II). V knižnej podobe vyšiel román roku 2009 v češtine.

         V kontexte slovenskej literatúry predstavuje Červenák momentálne najvýraznejšieho predstaviteľa žánrov hrdinskej a historickej fantasy s presahom k historicko-dobrodružnému románu. Vo svojich textoch s obľubou využíva prvky hororu a westernovej literatúry (napr. poviedka Daždivá noc v Boot Hille, In: Fantázia 2/2001). Okrem literárnych inšpirácií (Robert E. Howard, autor prvých, pôvodných príbehov o Conanovi, ku ktorým napísal niekoľko pokračovaní cyklu Juraj Červenák; poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski) sú v jeho tvorbe badateľné vplyvy poetiky a motívov filmu (Vtedy na západe, talianske tzv. spaghetti westerny). Autor kladie dôraz na strhujúci dej, dynamizovaný miestami takmer v tempe filmového strihu, s obligátnym využitím akčných scén. Dialógy sú úsečné, opisy redukované, hutné, charakterizácia postáv ostáva skôr v náznaku. Koncom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia položil paralelne s Alexandrou Pavelkovou (cyklus poviedok o Vimke) základ subžánru slovanskej fantasy. Namiesto inšpirácie fiktívnymi svetmi Howarda a Tolkiena či ságami Vikingov obľúbenými v anglofónnej fantasy (severský časopriestor silne rezonuje najmä v už spomenutej prvotine vydanej v češtine Olgerd ze Scallbornu; výdatnú inšpiráciu ostatne prezrádza voľba pseudonymu – Thorleif Larssen) Červenák prichádza so svetom slovanských mýtov a dejín, umiestnených často aj do našich reálií (viacero príbehov o Roganovi sa odohráva v Ponitrí a Pohroní). Okrem pútavého deja môžu jeho romány najmä roganovského cyklu zaujať aj reáliami historického pozadia načrtnutými hoci striedmo, no vierohodne.

    Miloš Ferko

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Olgerd – Meč z Thermarenu , (1993), Conan a stíny Hyrthu (1994), Tollrander – Klenot zakletého čaroděje (1995), Conan nelítostný (2000), Conan a
    Olgerd – Meč z Thermarenu, (1993), Conan a stíny Hyrthu (1994), Tollrander – Klenot zakletého čaroděje (1995), Conan nelítostný (2000), Conan a svatyně démonů (2002), Černokněžník – Vládce vlků (2003), Conan a dvanáct bran pekla (2004), Černokněžník – Radhostův meč (2004), Černokněžník – Krvavý oheň (2005), Černokněžník – Válka s běsy (2006), Bohatýr – Ocelové žezlo, Bohatýr – Dračí carevna (oba 2007), Bohatýr – Bílá věž (2008)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    LACKOVIČOVÁ, Lucia: Keď Červenák píše dejiny. In: Sme – príloha Magazín o knihách, roč.  26, 3. 8. 2018, č. 178, s. XII.

    LACKOVIČOVÁ, Lucia: Keď Červenák píše dejiny. In: Sme – príloha Magazín o knihách, roč.  26, 3. 8. 2018, č. 178, s. XII.

    HALVONÍK, Alexander: Próza 2017: Príbeh príbehu (Hodnotenie literatúry 2017). ....Štyridsiatnici: Bez milosti. In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 110.

    POCHA, Mark E. – ČERVENÁK, Juraj: Aj Evita môže vydať solídnu knihu a Bagala jalový odpad (Rozhovor). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 50 – 54.

    ŠTIBLARÍKOVÁ, Lenona: To "naj" v slovenskej fantastike v roku 2017. In: Romboid, roč. LII, 10. 12. 2017, č. 9, s. 179 – 180.

    ŠULKO, Ľubomír – ČERVENÁK, Juraj: Kráľ slovenskej historickej detektívky. Spisovateľ Juraj Červenák. (Hlavný rozhovor). In: Hospodárske noviny, príloha Magazín, roč. 3,  28. – 30. 7. 2017, č. 29, s. 6 – 9.

    KOTIAN, Róbert: Poirot zo stredovekej Banskej Štiavnice (Juraj Červenák: Vlk a dýka). In: Sme, roč. 25, 6. 2. 2017, č. 126, príloha – Magazín o knihách, s. XIII.

    KOTIAN, Róbert: Kto chce zabiť budúceho kráľa? Priekopník slovenskej historickej detektívky Juraj Červenák nepodliezol vysoko nastavenú latku. (Kniha mesiaca). In: Sme, roč. 24, 4. 11. 2016, č. 256, príl. Magazín o knihách, s. II.

    NAGY, Dado: Kneď kniha začne žiť vlastným životom. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 10. časť). In: Pravda, roč. XXV, 19. – 20. 9. 2015, č. 216, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Nočná mora – marketing. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 9. časť). In: Pravda, roč. XXV, 12. – 13. 9. 2015, č. 211, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Písanie je snaha o dokonalosť s vedomím, že dokonalosť je nemožná. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 8. časť). In: Pravda, roč. XXV, 5. – 6. 9. 2015, č. 205, s. 32 – 35.

    KASARDA, Martin – ČERVENÁK, Juraj: Každá generácia potrebuje svoj mýtus. (Rozhovor). In: Sme, roč. 23, 28. 8.2015, č. 200, príl. O knihách, s. IV – V.

    NAGY, Dado: Keď sa nedarí, alebo ako prekonať spisovateľský blok. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 7. časť). In: Pravda, roč. XXV,  22. – 23. 8. 2015, č. 195, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Reálny život najviac pripomína absurdný a čierny humor. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 6. časť). In: Pravda, roč. XXV, 15. – 16. 8. 2015, č. 189, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Úspechom je aj jedna slušná veta za deň. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 5. časť). In: Pravda, roč. XXV, 8. – 9. 8. 2015, č. 183, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Začnite písať a odštartujete neriadenú strelu. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby (Literárny seriál, 3. časť). In: Pravda, roč. XXV, 18. – 19. 7. 2015, č. 165, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Predbežné varovanie. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. (Literárny seriál, 2. časť). In: Pravda, roč. XXV, 11. – 12. 7. 2015, č. 159, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Predbežné varovanie. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. (Literárny seriál, 1. časť). In: Pravda, roč. XXV, 4. – 5. 7. 2015, č. 153, s. 32 – 35.

    FERKO, Miloš: Cestami fantázie i histórie (Juraj Červenák: Brána Irkally). Recenzia. In: Knižná revue, roč. XXI, 5. 1. 2011, č. 1, s. 5.

    RIUS JÍLEK, P. F.: Juraj Červenák: Brána Irkally. In: Fantázia, XV, 2011, č. 1.

    HALVONÍK, Alexander: Preberanie v kvantite (Slovenská próza 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. VII.

    FERKO, Miloš: História ako dobrodružstvo (Juraj Červenák: Strážcovia Varadínu). Recenzia. In: Knižná revue, roč. XX, 23. 6. 2010, č. 13, s. 5.

    FERKO, Miloš: Napokon v slovenčine (Juraj Červenák: Vládca vlkov). Recenzia. In: Knižná revue, roč. XX, 3. 3. 2010, č. 5, s. 5.

    KORCH, J.: Juraj Červenák: Strážcové Varadínu. In: Fantázia, XIV, 2010, č. 3.

    RIUS JÍLEK, P. F.: Juraj Červenák: Strážcovia Varadínu. In: Fantázia, XIV, 2010, č. 3.

    STOŽICKÝ, B.: Juraj Červenák: Vládca vlkov. In: Fantázia, XIV, 2010, č. 1.

    STOŽICKÝ, B.: Juraj Červenák: Radhostov meč. In: Fantázia, XIV, 2010, č. 5.

    FERKO, Miloš – ČERVENÁK, Juraj: Slovanská fantasy je stále veľká vzácnosť (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XIX, 4. 3. 2009, č. 5, s. 12.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin : LIC a SNK, 2008.

    FERKO, M.: Dejiny slovenskej literárnej fantastiky. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2007.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : LIC, 2004.

    HEREC, O. – FERKO, M.: Slovenská fantastika do roku 2000. Bratislava : Národné osvetové centrum, 2001.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Červenák píše pre milovníkov akcie a filmového videnia sveta, je svojou podstatou moderný autor a nevadí mu, že jeho postavy sú

    Červenák píše pre milovníkov akcie a filmového videnia sveta, je svojou podstatou moderný autor a nevadí mu, že jeho postavy sú moderné ako on sám – prinajmenšom myslením. Hra na „staré myslenie“ by ich nevyhnutne brzdila, rovnako ako v ich ústach znejú pokusy o „staré vyjadrovanie“ nevyhnutne falošne. Roganove príbehy sú duchom priamočiare (pozor, nie prostoduché!), ich sila je v nezadržateľnom postupe vpred, v nenásilnom využití násilia pre pobavenie čitateľa i spisovateľa. Fungujú aj napriek tomu, že miestami si Červenák neodpustí osobný žartík na účet korektorov (periny na strane 181) či epigónsku poklonu Andrzejovi Sapkowskému (kapitola Čierny strom). Čitateľ dostane presne to, čo mu sľubuje už obálka. Silného hrdinu s vlkom, oheň v očiach a krv na čepeli meča. A, samozrejme, uťaté hlavy, vyvrhnuté črevá a očné buľvy mimo očných jamiek.

    Bohumil Stožický

    Zo štylistickej stránky zaujme vhodne dávkovaná expresívnosť výrazu a schopnosť trefným slovom, bez upadnutia do grotesky, ktorá by narušila celkovú atmosféru knižky „nasvietiť“ vznešenú tému zospodu. Červenákov epický naturel je kombinovaný s filmovým videním, vďaka ktorému autor nadobudol zmysel pre dramatickú skratku s efektom. Napätie je vybudované na vyhrotenom, avšak už so spomenutou objektivitou podanom konflikte dvoch mocností.

    Miloš Ferko

    V postave Kornelia Báthoryho tak čitateľ objavuje hrdinu, s ktorým sa dokáže stotožniť. Protagonistu, ktorý má hĺbku, charakter a hoci má ten najšľachetnejší cieľ, neváha na jeho dosiahnutie prekročiť pomyselnú hranicu medzi dobrom a zlom. Z celej knihy sa tak možno úmyselne, možno nechtiac stáva akási „one man show“, kde ostatné postavy, hoci dobre vykreslené, zostávajú v pozadí a na scénu nastupujú len v momente, keď potrebuje hrdina pomôcť či naopak postaviť ďalšiu prekážku do cesty. Výsledné dielo nie je ľahké zhodnotiť, nakoľko ide v našich geografických šírkach o unikátny počin. No ak už porovnávať, tak vo veľkom. Na jazyk sa tak núka Sapkowského husitská trilógia. Prekvapivo, aj z tohto klania vychádza víťazne Báthory, nakoľko tam, kde sa hrdinovia poľského majstra plahočia dopredu na volskom záprahu po rozmočenej lesnej čistinke, sa Kornelius rúti cvalom vpred primknutý na chrbát plnokrvníka, s párom pištolí za opaskom, kordom po boku a s potmehúdskym úsmevom vykúkajúcim spod širokého klobúka. Ako taký prvý a zároveň jediný európsky kovboj či ako si osobne rád nahováram, náš vlastný slovenský náprotivok nemenej slávneho Howardovho hrdinu Solomona Kanea.

    Jakub Korch

    Neschopnosť vnútorne oživiť svoje postavy si uvedomuje i Červenák, preto ju vyvažuje i ľahko plynúcou naráciou. No tá stojí na umelej snahe archaizovať jazyk a perifrastickej maniere. Ináč povedané, autor v detailoch nafukuje, dáva prednosť efektnej štylizácii pred pokusom preniknúť pod povrch tvorivého písania. Ibaže to je v rámci (ne)nárokov na daný žáner typické.

    Peter F. Rius Jílek

    Juraj Červenák čitateľovi ponúka rýchly sled dobrodružných situácií v rozprávkovo-mýtickom svete plnom drakov, trpaslíkov, čarodejníkov a rytierov bez bázne a hany, ale aj pariacich sa vnútorností a rozťatých lebiek, fabulovaný s profesionálnou zručnosťou. Napriek tomuto podliehaniu masovému vkusu jeho texty patria k tomu najpopulárnejšiemu, čo na Slovensku v SF vzniká.

    Viliam Marčok

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    S poviedkou Krvavý oheň, biely oheň z cyklu o Čiernom Roganovi vyhral v roku 1999 súťaž O najlepšiu fantasy a získal titul Nositeľ meča. V roku 2003
    S poviedkou Krvavý oheň, biely oheň z cyklu o Čiernom Roganovi vyhral v roku 1999 súťaž O najlepšiu fantasy a získal titul Nositeľ meča. V roku 2003 získal na Istrocone cenu Istron za najlepšiu poviedku roka Z posvätnej vody zrodená (próza z cyklu o Roganovi) a vyhral aj v poviedkovej súťaži Raketa, hodnotenej čitateľmi Fantázie (poviedka z čias protitureckých bojov Hrdlorez).
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Strážcovia Varadína (ukážka z románu) Hlava desiata, v ktorej Báthory hľadá kresťanskú pomoc v pohanskom

    Strážcovia Varadína (ukážka z románu)

    Hlava desiata,

    v ktorej Báthory hľadá kresťanskú pomoc v pohanskom dúpäti, no vďaka srdciam rozožratým nedôverou takmer nájde záhubu. Takisto zistí, že život môže spasiť nielen zbraň, ale i slovo.

         „Hej!“ zavolal Báthory. „Počujete ma?!“

         Zjavne nepočuli. Zvonenie nákovy sa rozliehalo otvorenou dielňou a nepríjemne rozochvievalo ušné bubienky. Jeden z tovarišov však zbadal Kornela, ako nazerá do predsunutého podstrešia, podišiel k majstrovi a chytil ho za plece. Kladivo sa zastavilo a rinčanie konečne stíchlo.

         „Čo je?!“ zrúkol kováč na učňa. Neznášal, keď ho niekto vyrušil pri práci. Príslovie o nutnosti kovať železo zahorúca nevzniklo pre nič za nič. Tovariš ukázal na ulicu. Kováč sa zvrtol. „Odpusť, beg efendi!“ Stále kričal. „Nepočul som ťa!“

         „Potrebujem podkuť koňa.“

         „Čože?!“

         „Môj kôň potrebuje...“

         „Prepáč, pane! Chvíľočku!“ Kováč strčil podlhovastý kus železa, z ktorého zjavne tvaroval čepeľ šable, naspäť do vyhne, kladivo a kliešte odovzdal staršiemu tovarišovi a druhého okríkol, nech poriadne rozdúcha ohnisko. Potom si špinavými prstami vytiahol z uší zátky z kúdele vytvarovanej a vytvrdenej ušným mazom.

         „Teraz už ťa počujem, beg efendi,“ dodal o čosi tichšie, ale stále zvučnejším hlasom, než bolo potrebné.

         „Pýtam sa, či mi tu podkujete koňa,“ zopakoval Báthory a pozrel remeselníkovi do očí. Musel pritom trochu zdvihnúť hlavu. Majiteľ vyhne bol dlháň, žilnatý a šľachovitý, vymykajúci sa zvyčajným predstavám o kováčoch ako robustných chlapoch s metrákom svalov na kostiach.

         „Odpusť, beg efendi.“ Gestom, akým kupec predstavuje svoj tovar, kováč ukázal na rady bált a kiličov pozdĺž zadnej steny dielne. „Ako vidíš, mám plné ruky práce. Na príkaz samotného Húseyin pašu, nech mu dá Alah dlhý život. Posily pre Kose Aliho pašu pri Varadíne potrebujú novú výzbroj...“

         „Myslíš, že to neviem?“ klamal Báthory. „Prečo asi potrebujem podkuť koňa? Tiež odchádzam do boja s neveriacimi.“

         „Na hrade je predsa posádkový kováč, pane...“

         Kornel zaváhal len na okamih. „Ty drzý ďaur! Hradný kováč má ešte viac práce ako ty! Dúfal som, že tu v meste nebudem musieť stáť v rade!“

         Kováč bleskovo sklopil zrak.

         „Nech mi Šejtán vytrhne opovážlivý jazyk! Zľutuj sa nad prostorekým otrokom, beg efendi. Hrdlačím dňom i nocou, chvíľu si neoddýchnem, na kutie podkov a bežné práce mi nezostáva čas...“

         Zmĺkol, pretože Báthory odrazu vytiahol mešec.

         „Platím zlatom,“ vylovil z neho ligotavý dukát.

         „Uhorským?“ vzhliadol kováč prekvapene.

         „Pravdaže. Žiadne mizerné akče a guruše. Obaja vieme, že aj v príborníku najchudobnejšieho kresťanského šľachtica je viac striebra než vo všetkých minciach so sultánovým znakom.“

         Dlháň stuhol. Doširoka roztvorené oči svietili zo sadzami zafúľanej tváre. Kornel mu musel dukát do mozoľnatej dlane vtisnúť.

         „To je za pár podkov priveľa, vznešený beg...“

         „Preto žiadam ešte čosi. Odpovieš mi na pár otázok.“

         „Pýtaj sa...“

         „Ty si Kovács, pravda?“

         „Menom i povolaním, tak je.“

         „A za ženu si si vzal vrchárku z Mátry, však?“

         Kováč sa mykol, akoby sa niečoho zľakol. „Odkiaľ to môžeš...“

         „Odpovedaj! Oženil si sa s vrchárkou?“

         „Áno. Ale už tri roky so mnou nežije.“ Remeselníkove oči akoby stratili lesk. „Húseyin paša sa ju rozhodol poctiť svojou priazňou a prichýliť ju do háremu...“

         „To ma mrzí.“

         „Pane?“

         „Ako sa volala za slobodna?“

         „Nerozumiem...“

         „Odpovedaj. Jej dievčenské meno.“

         „Kopovičová.“

         „Z Kamenného vrchu?“

         „Presne tak.“

         „Kto tam ešte žije?“

         „Pane, naozaj nechápem...“

         „Na Kamennom vrchu. Kto tam ešte žije?“

         „Môj svokor, starý ovčiar. A asi synovec, sirota po švagrovcoch.“

         „Jakub.“

         Kováč sa neovládol, pokrčil obočia a preklal neznámeho podozrievavým pohľadom. „Správne, malý Kubko.“

         „Už nie je taký malý. Vyrástol z neho rúči junák. Pozdravuje ťa. Dnes ráno som s ním hovoril.“

         „Dnes? Ale... Čože?“

         „Možno by sme mali ísť dovnútra,“ navrhol Báthory a obozretne sa rozhliadol napravo i naľavo. Vyhňa stála na rohu a do otvoreného podstrešia bolo vidno z dvoch rušných ulíc. Aj tovariši, hoci sa tvárili, že ich zaujímajú len mechy a vyhňa, zvedavo naťahovali uši.

         „Ako si želáš, vznešený beg. Ráč ďalej. O koňa sa ti postarajú učni.“

         „Vďaka.“ Báthory zložil zo Zlostniaka sedlové vaky. „Správaj sa slušne,“ nakázal tátošovi šeptom a nasledoval Kovácsa cez dielňu dozadu do domu.

     

    Černokňažník: Radhostov meč (ukážka z románu)

         Rogan sa narovnal a zatočil mečom, kresliac do tmy obrazce z prízračného svitu. Pery mal ohrnuté, zuby vycerené. Vyzeral ako posadnutý démonom.

         Druhovia rozpoleného Lučana si nepošpinili gate od strachu. Naopak – pomstychtivo zavyli a zarinčali oceľou.

         Svetlonosy so sykotom zaútočili. Hnévmír a dvaja družinníci cúvali a naverímboha sa oháňali zbraňami. Jednému sa podarilo zasiahnuť lietajúcu lebku sekerou. Rozprskla sa na množstvo horiacich úlomkov, tie však zasiahli muža do tváre. S revom sa zvalil na chrbát, širočina zasyčala v snehu. Žeravá hlavica popraskala na kusy.

         Hnévmír sklonil hlavu pred ďalším svetlonosom.

         „Na pomoc!“ zreval.

         Meče sa zrazili. Krvavý plameň zahučal. Zbraň Roganovho protivníka sa doslova rozstrekla. Fŕkance roztaveného kovu v mihu vypálili diery do odevu i mäsa. Lučan sa s revom zrútil.

         Rogan zletel z balvanov pri prameni ako veľký netopier a vtrhol medzi pribiehajúcich nepriateľov.

         Dagomir sýtil svetlonosy dávkami magickej sily a stratil poňatie o všetkom ostatnom. Náhle blízko neho zadupotali nohy. Trpaslík sa zvrtol. Lučan švihol mečom. Lesovik sa v poslednej chvíli vrhol nabok a rýchlym kotrmelcom na chvíľku unikol. Kým sa však zdvihol, útočník sa znovu rozohnal. Dagomir vykríkol a mávol rukou. Jedna z ohnivých lebiek sa hodila Lučanovi do tváre. Vlasy a fúzy vzbĺkli. Muž zreval a hodil sa tvárou do snehu. Dagomir vyskočil, zmocnil sa spadnutej súperovej sekery a zaťal mu ju do zátylku.

         „Ty krpatý smrad!“

         Dagomir sa obzrel. Ráznym krokom sa k nemu blížil ďalší Lučan. Dagomir zovrel sekeru v oboch dlaniach. „Dohovnadohovnadohovna...“

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory