Ľudmila Podjavorinská

Narodenie 26. 4. 1872 Bzince pod Javorinou
Úmrtie 2. 3. 1951 Nové Mesto nad Váhom



  • Pseudonym

    Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Podjavorinská, Ľudmila R., Ľudmila Ružodolská, Teta Ľudmila
  • Životopis autora

    Navštevovala školy v Bzinciach pod Javorinou a v Horných Salibách, ďalej sa vzdelávala samoštúdiom. Do r. 1910 žila v Bzinciach pod Javorinou, potom v Novom Meste

    Navštevovala školy v Bzinciach pod Javorinou a v Horných Salibách, ďalej sa vzdelávala samoštúdiom. Do r. 1910 žila v Bzinciach pod Javorinou, potom v Novom Meste nad Váhom, v r. 1920 – 25 bola úradníčkou slúžnovského úradu. V slov. poézii je príslušníčkou generácie stojacej medzi tvorbou P. O. Hviezdoslava a I. Kraska. Napísala zbierky lyrických básní Z vesny života (1895), Piesne samoty (1942), zbierky veršovanej epiky Balady (1930) a Balady a povesti (1946), podstatná časť jej básnickej tvorby však zostala roztrúsená v časopisoch. Autorka veršovaných poviedok Po bále (1903), Na bále (1905), Prelud (1915). V próze čerpala námety z dedinského prostredia. Písala drobné črty, humoresky, úsmevné poviedky (Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom), tragické poviedky (Ondráš), prózy so sociálnymi a etickými konfliktmi i so ženskou tematikou (Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne a i.). Jej prózy vyšli v knižných zbierkach Protivy (1893), Kde sa vzal? (1906), Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia (1909), Otrok (1914), novely Dozvuky (1895), „Ideál“, Pozde (obe 1896), V otroctve (1905), Blud (1906), Žena (1910). V slov. literatúre má však zakladateľský význam jej tvorba pre deti a mládež. Verše pre deti začala uverejňovať r. 1901 v Novinách malých, potom v Zorničke, Včelke, Priateľovi dietok a neskôr najmä v Slniečku. Autorka zbierok detských veršov Kytka veršov pre slovenské dietky (1921), Veršíky pre maličkých (1930); od 20. rokov sa viac venovala detskej epike a od veršovaných anekdôt (Medový hrniec, 1930) prešla k príbehom so zvieracími hrdinami (Zajko-Bojko, 1930; Škovránok, 1939; Zvonky, 1942; Čin-Čin, 1943). Básne pre deti so sociálnymi motívmi zaradila do zbierky Klásky (1947). Napísala zbierku rozprávok Čarovné skielka (1931) a novelu Baránok Boží (1932). Viacere jej diela boli zhudobnené a inšpirovali autorov scénických, rozhlasových a televíznych adaptácií. Venovala sa aj prekladateľskej a publicistickej práci a v 30. rokoch uverejnila niekoľko spomienkových čŕt (Z kroniky môjho rodného domu, Z rodinnej kroniky, Potopené duše a i.).

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Fako Ďura Kotúlku
    • Kmotrovia figliari
    • Ondráš
    • Pod svietňom
    • Postupne
    • Rôznymi cestami
    • Z domova
    • Za neistými túžbami
    • Za šťastím
    • Protivy (1893)
    • Dozvuky (1895)
    • „Ideál“ (1896)
    • Pozde (1896)
    • V otroctve (1905)
    • Blud (1906)
    • Kde sa vzal? (1906)
    • Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia (1909)
    • Žena (1910)
    • Otrok (1914)

    Poézia

    • Z vesny života (1895)
    • Po bále (1903, veršovaná poviedka)
    • Na bále (1905, veršovaná poviedka)
    • Prelud (1915, veršovaná poviedka)
    • Balady (1930, veršovaná epika)
    • Piesne samoty (1942)
    • Balady a povesti (1946, veršovaná epika)

    Pre deti a mládež

    Odborná literatúra

    • Potopené duše (spomienkové črty)
    • Z kroniky môjho rodného domu (spomienkové črty)
    • Z rodinnej kroniky (spomienkové črty)