• Pseudonym

    Martin Fandl
  • Stručne o autorovi

    Marián ŠIDLÍK   – básnik, prozaik a prekladateľ  – sa narodil 12. novembra 1954 v Trnave. Vystriedal viacero zamestnaní:
    Marián ŠIDLÍK  – básnik, prozaik a prekladateľ  – sa narodil 12. novembra 1954 v Trnave. Vystriedal viacero zamestnaní: vychovávateľ, manipulant vo vlakovej pošte, recepčný. Od roku 1986 pracoval ako hlásateľ Slovenského rozhlasu v Bratislave (istý čas v Prahe), neskôr ako programový redaktor Rádia Devín. Debutoval básnickou zbierkou Dospelosť na splátky (1999), postupne vydal ďalšie zbierky básní Sny pod kontrolou (2000), Smutný augur (2003), Na milosť a nemilosť (2014). Pre deti napísal Riekanky a hojdanky Macka Puf (2007), pre rozhlas viaceré pásma – preklady z angličtiny aj preklady veršov orientálnej poézie. Ako spoluautor sa podieľal na prekladoch kníh E. A. Poea: Havran (2004) a Sv. Terézie z Lisieux: Môj spev lásky (2004).

    (februára 2017)
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Marián ŠIDLÍK sa narodil 12. novembra 1954 v Trnave. V rokoch 1970 – 1974 absolvoval vo svojom rodisku štvorročné gymnázium

    Marián ŠIDLÍK sa narodil 12. novembra 1954 v Trnave. V rokoch 1970 – 1974 absolvoval vo svojom rodisku štvorročné gymnázium s maturitou. Po neprijatí na UK v Prahe, odbor orientalistika (hindčina – história), vystriedal viacero zamestnaní: vychovávateľ, rekvizitár v STV, manipulant vo vlakovej pošte, recepčný a i. V roku 1986 nastúpil do bratislavského rozhlasu ako hlásateľ. V období 1991 – 1996 pôsobil vo vysielaní stanice Československo v Prahe a neskôr v slobodnom povolaní. V roku 1997 sa vrátil k hlásateľskej profesii v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Istý čas bol programovým redaktorom Rádia Devín. Od roku 2010 sa externe podieľa spíkersky aj autorsky na rozhlasovom vysielaní a prispieva do literárnych časopisov. Prekladá poéziu z angličtiny,  píše kratšie prozaické útvary a intenzívne sa zaoberá etymológiou. Žije v Bratislave.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Pre deti a mládež

    • Riekanky a hojdanky Macka Puf (2007, verše pre deti)
  • Charakteristika tvorby

         V rozhlasovom éteri možno občas počuť aj taký hlas – nevzrušený, vyrovnaný, sebaistý, iba oznamujúci

         V rozhlasovom éteri možno občas počuť aj taký hlas – nevzrušený, vyrovnaný, sebaistý, iba oznamujúci nové veci tak, akoby nám odjakživa patrili, akoby emócie vypadli cez oká dajakého zázračného sita na osievanie zrna a pliev a vzrušujúci obsah nadobudol skupenstvo zvláštneho pokoja... Na ukričanom jarmoku slovenského veršovníctva zaznel na sklonku roku 1999 priveľmi podobný hlas, hlas štyridsiatnika Mariána Šidlíka, ktorého podobnosť so spomenutým rozhlasovým hlasom nebola náhodná. Bolo treba dobre naladiť sluch, aby ho bolo vôbec počuť...

         To, čo so svojou kožou priniesol na trh trnavský rodák, neboli šepoty ani výkriky, napriek tomu, že išlo o veci, ktoré sa zvyčajne šeptajú a vykrikujú. Neboli to ani čačky, ani hračky, ale predsa len pozvanie do hry, v ktorej sa z uhrančivých slov skladajú čarotajné mozaiky o prchavosti ľudskej existencie, o bytí, ktoré chce silou-mocou zostať sebou samým a nespreneveriť sa vlastným snom. A možno práve z napätia medzi touto vernosťou, rovnako naliehavou ako túžba žiť, a ustavičným pohybom, rovnako nezachytiteľným ako pukanie zrelých orechov – žiadostivých po nových nezrelostiach, vyviera životodarný pramienok Šidlíkovej poézie. Možno iba šumí, ale priznajme jej šumeniu silu, čo nás vracia k sebe. Táto šumivá sila, vyžarujúca zo zvláštneho zreťazenia pojmov Láska, Neha, Šťastie a podobne, sa nenápadne pripomenula už v debutovej zbierke Dospelosť na splátky (1999).

         Druhá Šidlíkova zbierka Sny pod kontrolou (2000) len potvrdila, že nevtieravý tón, ktorým sa sľubne uviedol oneskorený debutant, vonkoncom nebol výrazom bojazlivosti, naopak – z každého verša tu priam hmatateľne cítiť cizelérsku prácu autorského subjektu modelujúceho báseň tak, aby mala pevné telo, ale aby bola za každých okolností do priestoru i do času schopná vyžarovať nehmotné fluidá, rovnako podstatné ako ich zdroje. Šidlíkove navýsosť lyrické básne preto pôsobia, akoby mali epický podklad. Akoby rozprávali príbeh plný napätia a nečakaných zvratov, akoby si napohľad bezvýznamné a spolu nesúvisiace konkrétnosti vybavovali medzi sebou účty... V Šidlíkovom budovaní „tela“ básne je naozaj veľa matematiky a v jeho matematike veľa znakov, znamienok, konštánt a rovníc, ba i neznámych. Autor ich dosadzuje do nevypočítateľného príbehu, ktorý sa v čitateľovom oku či uchu premieňa na čosi dôverne známe a čitateľné; ako Einsteinov vzorec relativity. Už mu treba len porozumieť a preložiť si jeho presné znaky do vlastnej čitateľskej neurčitosti. Svojsky krájané verše, mimochodné rýmy, zvukomaľby a onomatopoje, zátvorky a pobláznené interpunkčné znamienka, čarovanie s etymológiou, prekvapujúce slovné spojenia, ba aj priezračný humor s ľahkou príchuťou nostalgie, to všetko tu akosi odrazu tvorí kompaktný svet. Svet priateľsky naladený ku každému, kto je ochotný hĺbať, či prosto sa potešiť z harmónie objavenej krásy...

         V tretej Šidlíkovej zbierke s názvom Smutný augur (2003) nepribudlo ani tak smútku, ako dospelosti. Autorský subjekt akoby sa (trochu zbytočne) štylizoval do polohy múdreho a vševidiaceho starca; zbytočne, lebo všetky kľúčové témy si ponechal: detstvo, spomínanie či sprítomňovanie, nostalgický nadhľad, privreté viečka, pod ktorými vidieť lepšie na dôležité veci. Verše sú tu však zjavne suverénnejšie, hoci rovnako starostlivo povkladané do korýt nepredvídateľných tokov napodobňujúcich pokojné plynutie času. Smutný augur už prestal poletovať z myšlienky na myšlienku a držiac srdce na dlani, ako kráľovské jablko, stáva sa väčšmi pozorovateľom ako pozorovaným. Stále však vidí tie isté podrobnosti detstva, chlapčenstva a dospelosti; celý ten zázrak premeny s nepremennými konštantami, ktorý ho ustavične fascinuje... Pribudlo aj fascinácie – tej fascinácie, ktorá už nie je výsostne znútra; problematizuje sladkosť smútku i múdrosti a vracia lyrický subjekt bezprostrednému prežívaniu. A tak sa tu na inej úrovni opakuje dynamický, lyrický kolobeh Šidlíkovho básnenia: „Smútok za život a život za smútok, ale všetko pre radosť.“

         V Šidlíkovej básnickej tvorbe zohráva svoju rolu aj jeho dlhoročná záľuba v komparistike – porovnávaní (nielen) indoeurópskych jazykov. Precízna práca so slovom dodáva jeho senzitívnej poetike vnútornú harmóniu. Evidentne sa to prejavuje pri prekladoch. Jeho dve prebásnenia Havrana od E. A. Poea (ako súčasť trinástich rôznych poňatí tejto témy v slovenčine) patria nesporne popri K. Strmeňovi a J. Kantorovej-Bálikovej k najvydarenejším. Podobne vyznieva aj „šidlíkovské“ stvárnenie subtílnej lyriky sv. Terézie z Lisieux. V poslednom období obohatil detskú literatúru autorskými básňami na obrázky z knižky Macko Puf a tromi prekladmi príbehov s veršíkmi z tejto série.

    Alexander Halvoník

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    E. A. Poe: Havran (2004, dve verzie ako súčasť 13 prekladov slovenských autorov), Spev mojej lásky (2004, Sv. Terézia z Lisieux – súborné

    E. A. Poe: Havran (2004, dve verzie ako súčasť 13 prekladov slovenských autorov), Spev mojej lásky (2004, Sv. Terézia z Lisieux – súborné dielo, 3. časť, spoluautor), Kam večer odchádza slniečko, Múdrosti zo Stoakrového lesa, Veselé Vianoce s Mackom Puf (2007, próza + verše zo série Macko Puf), Nebo je odmena (2007, výber z poézie sv. Terézie z Lisieux)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Marián Šidlík – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 11, s. 159. JURČO, M.: Opatrný

    ŠAH: Marián Šidlík – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 11, s. 159.

    JURČO, M.:Opatrný optimista, impresionista a romantik. In: Novinky z radnice, december 2011/január 2012

    MAŤOVČÍK, Augustín a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MATEJOV, Radoslav: O citoch a filozofii (Marián Šidlík: Smutný augur). In: Knižná revue, roč. XIII, 10. 12.  2003, č. 25 – 26, s. 9.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Veštenie poéziou (Marián Šidlík: Smutný augur). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 47 – 48.

    KAZÍK, M.: Sám s unavenými testes (Marián Šidlík: Sny pod kontrolou). In: Literárny týždenník, 14, 2001, č. 9.

    BANČEJ, Maroš: Bez názvu (Marián Šidlík: Dospelosť na splátky). In: Moment, 18. 6. 1999.

    GAJDOŠ, M.: Ako ne(zo)starnúť (Marián Šidlík: Dospelosť na splátky). In: Literárny týždenník, 12, 1999, č. 32.

    KONDRÓT, Vojtech: Oneskorený debut (Marián Šidlík: Dospelosť na splátky). In: Knižná revue, 9, 1999, č. 14 – 15.

    VLNKA, Jaroslav: Výhody bezhotovostného styku . Marián Šidlík: Dospelosť na splátky. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. V. + 115, 1999, č. 12, s. 87 – 88.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Ľahké a presné načrtnutie situácie s minimom slov, postavené na dvoch-troch nosných obrazoch, metaforách. Úspornosťou a zmyslom

    Ľahké a presné načrtnutie situácie s minimom slov, postavené na dvoch-troch nosných obrazoch, metaforách. Úspornosťou a zmyslom pre zvýraznený detail sa Šidlíkove básne približujú k čínskej či japonskej lyrike, aj keď základ čerpá z najlepších tradícií slovenskej poézie.

    Maroš Bančej

    Šidlík je typický poeta doctus, v jeho poézii sa stretávame s ozvenami viacerých inšpiračných zdrojov. Oblasť tzv. nízkeho v literatúre vhodne dopĺňa intelektuálnymi deformáciami či výstrelkami z klasiky. Keď chce dosiahnuť jednoznačnosť, prikláňa sa k rýmom; metaforický obsah oblieka do hávu gnómy. Šidlík čitateľa hneď na prvý pohľad presviedča o tom, že jeho vzťah k poézii je pravdivý.

    Martin Gajdoš

    Šidlík pracuje s triádou, často sa hrá a experimentuje so slovom. Niektoré básne akoby už-už chceli smerovať k záumnému jazyku. Prezátvorkovanie mu umožňuje viacznačnosť výpovede. Pre sporadické rýmy, ktoré autor s obľubou v niektorých básniach používa, je dôležitá najmä eufonická funkcia rýmu. Pôsobí ako harmonizačný činiteľ.

    Miroslav Kazík

    Marián Šidlík sa v poézii neponáhľa, kráča v nej pomaly, nehlasne a nenápadne, no zároveň neprepočuteľne... Zámotky túžob, zámotky sna sú azda najdôležitejším materiálom, z ktorého sa utvára pradivo jeho básní – výpovedí s nesmierne koncentrovaným záberom, so zmyslom pre jemný kontrast...

    Etela Farkašová

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Považujem sa za impresionistu; poézia je pre mňa nevyspytateľné (nu)tkanie snov...

  • Ukážka z tvorby

      mám schizoïdné sny   vyžmýkané utorkové ráno visí vo vzduchu ako obavy... o zvlhnutú bielizeň

     
    mám schizoïdné sny
     
    vyžmýkané utorkové ráno
    visí vo vzduchu ako
    obavy... o zvlhnutú bielizeň
    občas sa zabúdam (vrátiť s5)
    v myšlienkach
    a ty si potom nespomínaš...
    na obrysy môjho tela
    kým sa vyčasí prejde celá Večnosť
    (mám ťa rád takto)
    v retrospektíve
     
     
    akoby to bolo dnes
     
    ... malý koník behá krížom-krážom
    po záhrade a vôbec mu nevadí že je
    (z dreva) všetko po starom...
    popraskané pingpongové stoly
    vôňa jazmínu...
    novučičká kolobežka len tak
    opretá o múr
    včely v dozrievajúcich hruškách
    kvasáky s kôprom
    káva z cigórie
    staré knihy v komore...
    (každá rozlúčka je ako malá smrť)
    aj tak sa raz všetci zídeme v krčme
    „U krívajúcej kačky“ a možno inde
    na tom predsa nezáleží
    (či je to) v krajine vychádzajúceho Slnka
    alebo na Montmartri;
    málo sa mám rád
    a občas táram... dve na tri
     
     
     
    trochu smutné nanebovzatie
     

    dnes mi veru nie je do smiechu
    nebo je čierne ani tér
    (aj ukričaný kamelot stratil reč
    čas-sekundant márne kontruje Osudu
    starý asfaltér odchádza na pivo
    a slečna v protiľahlom okne si ležérne
    vyzlieka blúzku...
    netuší že som voyer
     
     
    takatalvi
    (krajina ktorej niet)
     
    stojí na rohu detstva
    pár drobných v dlani (nohy bosé)
    ráta dlaždice...
    neboj sa maličká... a nevrav mi pane!
    ty si tá z ulice... však?
    (noc čo noc postáva na ošarpanom
    chodníku)
    ... prebúdzajú sa vo vykričanom ráne
    koráliky  r o z k o t ú ľ á n é
    a už je tu zas
    nebadane... to zázračné babie leto –
    krásne obyčajný kolobeh žitia
    nič viac okrem túžby
    (a vtáky odlietajú netušiac že po zime
    opäť prichádza jar)
    viem že mŕtvi nestarnú
    nemajú na to čas ani myšlienky
    ... dlho som bol preč
    no odteraz pôjdeme všade spolu
    ukážem ti biele noci
    antilopy gnu
    staré amfory zabudnuté v hlbinách mora
    a všeličo iné – úsmev Giocondy
    a perzeidy (slzy sv. Vavrinca)
    ktoré padajú bohvieprečo najmä v auguste
    ... asi mám prismutné ústa
    keď mi jednostaj len odvrávaš
    pobozkaj ma a hneď sa všetko stratí
    zlé i dobré
    neopakovateľné i všedné –
    na okamih a možno nadobro
    neplač!
    šťastie si vždy krájam
    na-drob-no...
     Zo zbierky Na milosť a nemilosť
     

    augustová

     

    býva to zvyčajne nad ránom

    (poležiačky mi siahaš

    sotva po ústa)

    hudba už nehrá

    a slnko ešte svieti

    (zasa zabudlo zájsť)

    a ty tu ležíš tichom a naboso

    akoby nebola zima ani jar

    len vlasy máš po ramená

    ... hnedé

    (aj stolička je vtedy nahá

    i závesy)

    a úsvit – ten zlodej snov

    pomaličky pomaly

    natíska sa nám do perín

    aby sme už konečne...

    zaspali

     

     

    sviatky jari

     

    noc sťa naťuknuté vajíčko

    na krížnych cestách baránok Boží

    na vŕbach jahňady

    ráno pritiahnuté za vrkoč

    dievčatá – kraslice

    chlapci – kohúti jarabí

    (vo vačku „odekolon“ v hlavách

    šibi-ryby)

    krásne prešibaný deň

     

     

    cesty božie

     

    hrdzavkasté letné ráno

    nedeľa

    (škorica rozvoniava)

    nechce sa mi vstávať

    otvorím oči...

    stojíš vo dverách

    v tej svojej priesvitnej nočnej

    košeli

    a ruky máš zamúčené od cesta

    chce sa mi milovať...

     

     

    až za hrob

     

    po dlhšom čase otváraš komoru

    police plné zaváranín

    (uhorky-čalamády-kompóty-džemy)

    kráľovstvo skla

    preláskané jej zvráskavenými dlaňami

    presiaknuté jej orieškovými očami

    precízne previazané tenučkými

    špagátikmi nehy...

    dobrú večnosť mami!

     

     

    keď je rozpálená antuka

     

    tak málo mi stačí

    v lodžii v lete

    s prižmúrenými očami...

    pravidelný ping tenisovej loptičky

    nožnicovité prelety lastovičiek

    posúvanie fabrických vagónov

    vrava z kaviarne...

    akoby sa to nikdy nemalo

    skončiť

     

     

    fúkači skla

     

    nádherne upotení

    s ohnivou fantáziou vyčarúvajú

    do priezračnej hmoty

    z piesku

    bizarné tvary kvetov

                        vtákov

                        mušlí

    v každom záchveve

    ich napnutých svalov a dychu

    šuští... more

     

     

    protestsong

     

    obchytkané slnko

    skĺzlo za obzor...

    raky sa chystajú na svadobnú noc

    (nahatí chalani) pri splave

    zariekajú spln

    a súmrak sa len tíško

    červená...

     

     

    modrý spl(í)n v nemocničnej izbe

     

    za oknom iskria

    ľahulinké vločky snehu

    sestrička poletuje sem a tam

    rad za radom vymieňajúc

    infúziu

    (akoby sa nechumelilo)

    rozdáva nehu...

     

     

    protirečenia

     

    som vášnivo fialový sen

    zvláštny pocit hrejivej cudzoty

    čosi sentimentálne (pred búrkou)

    intímne orákulum

    hra na hriech

    železná opona vášne

    šaman oklamaný sám sebou...

     

     

    Pchu-i

    (reminiscencie)

     

    za kulisou hôr

    (zakázané) mesto mojich túžob

    zúžené zreničky snov

    nezreteľné obrysy obáv

    banálne historky z komnát eunuchov

    a dvorných dám...

    raz darmo –

    najradšej zaspávam

    ... sám

     

     

    armagedon v srdci

     

    je nedeľa –

    zasne(že)né ráno...

    na plátne neba

    vy(ši)nutý Mesiac

    uprostred holej krajiny

    ho(vo)riaci strom

    pri božej muke načúvaš

    nemý(m) dotykom...

     

     

    výťah do hlbín

     

    šepkajúc nezmyselné litánie

    trúfalo sa zmietam

    nad priepasťou Času

    súperím sám so sebou

    naivne a márne...

    zanechávajúc za sebou

    zúfalo vyblednuté mozaïky

    túžby...

     

     

    siesta

     

    neskorý jesenný večer

    prižmuruje oči

    v šálkach z čínskeho porcelánu

    rozvoniava čaj...

    a anjel v žltom sarongu

    opatrne roz-kra-ju-je... červený

    melón

     

     

    iluminácie

     

    jedno sparné letné odpoludnie

    uvedomil som si

    dávne farby chute a vône...

    škoricový svet predstáv

                          žlté oči túžby

                          šepoty a výtržnosti

                          čili pochybností

    ... zabudnutý inštinkt zraniteľnej

    vášne

    Zobraziť všetko