Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Milan Augustín sa narodil 21. augusta 1947 v starobylom baníckom meste Banská Štiavnica, kde navštevoval základnú školu. Študoval
    Milan Augustín sa narodil 21. augusta 1947 v starobylom baníckom meste Banská Štiavnica, kde navštevoval základnú školu. Študoval na Baníckej škole, kde roku 1967 zmaturoval. Roku 1968 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava-Koliba. V rokoch 1969 – 1975 pracoval v Rudných baniach ako banský technik. Od roku 1975 študoval na FF UK v Bratislave, na katedre estetiky a vied o umení. Štúdium ukončil diplomovou prácou Historický urbanizmus banských miest stredného Slovenska. Maliarstvo študoval súkromne a doteraz svoju tvorbu predstavil na 15 samostatných výstavách. Prešiel viacerými zamestnaniami ako historik umenia. Medzi najvýznamnejšie jeho pôsobisko patrí Projektový ústav kultúry, kde pracoval ako historik umenia a projektant (realizoval viac ako 60 pamiatkových a historických výskumov stredovekej architektúry). Rok pracoval v štátnej správe na MNsV Banská Štiavnica na odbore výstavby a pamiatok, odtiaľ prešiel ako vedúci historik umenia do Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave, z ktorých sa odčlenili Štátne reštaurátorské ateliéry, kde pôsobil v rokoch 1980 – 1988, naposledy ako podnikový riaditeľ. V rokoch 1989 – 1993 pracoval v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je tvorcom Múzea židovskej kultúry v rámci SNM v Bratislave, autorom jeho libreta a scenára, ale aj autorom obnoveného židovského múzea – Bárkányiho zbierky v Prešove. Pracoval na Úrade vlády SR a bol novinárom v slobodnom povolaní (1994 – 1996). Od roku 1996 bol odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave a riaditeľom sekcie historických štúdií. V rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako európsky tajomník Leopolda J. Danihelsa, tretieho prezidenta Svetového kongresu Slovákov. Dnes pôsobí v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník. Striedavo žije v Bratislave a v Štiavnických Baniach. Je podpredsedom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov z podsitnianskeho kraja v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Démon mesta (2010)

    Esej

    • Roky hľadania (spoločné dielo: M. Augustín, T. Handžárik, nepublikované eseje o dejinách česko-slovenských vzťahov)
    • Hľadanie rodného hniezda (1995, spoločné dielo: M. Augustín, Leopold J. Danihels, kniha spomienok a úvah)

    Literatúra faktu

    Scenáristika

    • Múzeum židovskej kultúrny na Slovensku

    Iné

    • Napísané zostáva (výber faksimílií) (1997)
    • Etudy... (1999, spoločné dielo: M. Augustín, P. Gregor)
  • Charakteristika tvorby

    Ak sa v súvislosti s dielom Milana Augustína hovorí o  fenoméne Augustín , treba povedať, že tento fakt je v skutočnosti rozvíjaním

    Ak sa v súvislosti s dielom Milana Augustína hovorí o fenoméne Augustín, treba povedať, že tento fakt je v skutočnosti rozvíjaním staršej tradície, ktorá nesie meno fenomén Zamarovský. Vzácny a prepotrebný typ literatúry – magicky zasvätený výklad neznámej histórie – má v Augustínovi svojho pokračovateľa. Prvým dielom veľkoryso komponovaného cyklu kníh o ťažbe, spracovaní a obchode s meďou, bronzom, ale i zlatom je kniha Cesty medených a bronzových bohov (1993). Veľký projekt autor začína bansko-hutníckou históriou stredomorských civilizácií. Od Egypťanov cez kúšitskú civilizáciu v údolí Nílu, sýrsko-palestínske pobrežie – od Chetitov, Feničanov až k Etruskom, Grékom a ich kolóniám, antický Rím a jeho vzťahy k severnej Afrike a subsaharskému pásmu. Dielo objavuje aj doteraz neznáme súvislosti, ktoré formovali históriu a historické vzťahy európskeho a afrického Stredomoria s Východnou Áziou, smerujúce postupne do strednej Európy. Kniha Kovové križovatky pani histórie (1994) je dvojknihou, ktorej druhá časť (III. časť cyklu) má názov: Krajina medi a striebra. Obidve časti pojednávajú o ťažbe medi a výrobe bronzu v stredoeurópskom prostredí, ktorého dominantným územím z tohto hľadiska bolo najmä územie dnešného stredného Slovenska. Táto banícko-hutnícko-spracovateľská epopeja od doby bronzovej končí v 18. storočí, keď nastúpila éra gemerského meďorudného baníctva. V dvojknihe sú zasvätené state o veľkomoravskej a ranouhorskej ťažbe zlata striebra a medi. Obdobie Thurzovského a Fuggerovského dobývania medi, a vytvorenie v 16. storočí najväčšieho ťažobno-spracovateľského komplexu vo vtedajšom svete. Historická syntéza pokračuje obchodnými trasami, kadiaľ sa expedovala meď do Benátok, na Balt, ale aj cez Sliezko a Nemecko do nemeckých, španielskych a portugalských prístavov. Osobitným prínosom knihy je spracovanie mediarskych značiek a úvahy o značkách starých stredovekých kamenárov, o ich možnej interpretácii ako číselného kódu vychádzajúceho zo starých kabalistických symbolov sprostredkovaných najpravdepodobnejšie rádom templárov. Štvrtou časťou cyklu o dejinách ťažby a obchodu s meďou je kniha Cesty za obzor (1994), ktorá pojednáva o dejinách islamu, jeho výbojoch do okolitého sveta a jeho vzťahu k starej strednej Európe, Uhorsku, ale i územiu Slovenska. V knihe prechádzame dejinami čarovného Maghribu a subsaharského pásma pretkaného dávnymi cestami diaľkového obchodu. Čitateľ spozná fenomény arabskej kultúry, rekonquistu al-Andalúzie, rozmach španielskeho a portugalského kráľovstva, ich expanziu vôkol západnej Afriky. Zvláštnosťou je, že autor vystopoval cesty slovenskej medi až na Iberský poloostrov, kde sa z nej zlieval bronz, z ktorého sa vyrábali nielen delá, ale i portugalské prútové platidlá manillas.

    Peter Valček

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    The Last Judgment of the Štiavnica Miner (po anglicky 1996)

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Milan Augustín – 70 (Pripomíname si v auguste). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 317 – 318.

    ŠAH: Milan Augustín – 70 (Pripomíname si v auguste). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 317 – 318.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    KALISKÝ-HRONSKÝ, R.: Hlboký ponor do oceánu inšpirácie. (Milan Augustín: Omyl pána Heyerdahla). In: Slovenské pohľady, 2008, č. 11.

    JAROŠ, Peter: Ojedinelý etalón. Milan Augustín: Slovník z Wasetu. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 10, s. 120 – 123.

    VALČEK, P.: Milan Augustín: Slovník z Wasetu. In: Knižná revue, 17, 2007, č. 16 – 17.

    SVETOŇ, Ľ.: Príliš veľa inšpirácie (Milan Augustín: Pod závojom bohyne Maat). In: Knižná revue, 15, 2005, č. 2.

    ŠAH: Milan Augustín – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 314.

    FERKO, J.: Priekopnícke hľadania (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 45.

    SLOBODNÍK, M.: Krásny krčiažtek? Nie, kaša a tanky! (Milan Augustín: Tibet). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 39.

    HABOVŠTIAK, A.: Sila faktov, či sila fantázie? (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literika, 3, 1998, č. 2.

    KALISKÝ, R.: Zajatec mesta (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 39.

    NOVÁK, J.: Úvahy nad hľadaním (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literika, 3, 1998, č. 3.

    ŠULAJ, J.: Názorné argumenty a súvislosti (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Slovenská republika, 6, 6. 10. 1998, č. 230.

    FÍNEUS, Š.: Zázračné dobrodružstvo generácií (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov 1). In: Slovenská republika, 5, 28. 8. 1997, č. 199.

    LITECKÝ, F.: Príťažlivé rozprávanie o histórii (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Knižná revue, 7, 1997, č. 25 – 26.

    Myslieť srdcom a cítiť rozumom (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 10, 1997, č. 48.

    TIMURA, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Hľadanie súvislostí). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.

    TIMURA, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Cesty za obzor). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.

    MOLITOR, J.: História – prameň poznania (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 15.

    TIMURA, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Slovenské pohľady, 4 + 110, 1994, č. 11.

    TIMURA, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Cesty medených a bronzových bohov). In: Slovenské pohľady, 4 + 110, 1994, č. 11.

    BALÁŽ, A.: Sondy do minulosti. In: Slobodný piatok, 4, 1993, č. 27.

    KAMENEC, I.: Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Historický časopis, 41, 1993, č. 4.

    LEHUTA, E.: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 7.

    TURČAN, V.: Dejiny bez dejín (Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 44.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Prístup k historickým reáliám, ich projekcia do súčasnosti, či cesta madam histórie k čitateľovi – to je suma rôznych

    Prístup k historickým reáliám, ich projekcia do súčasnosti, či cesta madam histórie k čitateľovi – to je suma rôznych autorských postupov, štýlov a pohľadov. V prípade Milana Augustína a jeho knihy Hľadanie súvislostí (1995), je to v našich „luhoch a hájoch“ literatúry faktu nanajvýš osobitá suma postupov. Dalo by sa hovoriť dokonca o fenoméne Augustín. „Syn kniežaťa Gejzu, Vajk, neskorší Štefan I., bol v nezávideniahodnej pozícii. A práve v tom čase slovienskí veľmoži Hunt a Poznan spolu s nemeckým rytierom Vendelínom (!) opásali mečom Vajka v zimnom tábore v Bíni na dolnom Hrone, čo sa vtedy rovnalo uznaniu za panovníka.“ Táto ukážka z najnovšej Augustínovej knihy tak trochu ilustruje autorský postup. Vyhľadávanie faktov, vynikajúca znalosť archívnych materiálov, priebežné mapovanie „súvislostí“ od najstarších po tie najsúčasnejšie, trebárs aj z agentúrnych servisov. Výsledkom je nový pohľad, často šokujúce „snímanie opony“ zo zdanlivo kanonizovanej histórie.

    Maroš Bančej

    Literárny zjav menom Augustín v súčasnej rozbujnenej slovesnosti, hoci sa neocitá na križovatke sústredených záujmov alebo sporov, provokuje aspoň rozmanitosť úvah o možnostiach literatúry, ktorá jednou nohou stojí na historických výskumoch či autorských interpretáciách týchto výskumov, a druhou, tou ťažšou, na vyvolávaní otázok z útrobia vstupov do tajomstiev ľudí a dejov; teda literatúry z pomedzia poznaní a tušení, z rozhrania faktu a jeho dosahu. Lebo literárne svojrázny autorský úkaz Augustín je taký: zo stajených rozporov v histórii prichádza – a rozpory aj nastoľuje. Povedzme, rozpor medzi skonvencionalizovaným čítaním a vnímaním dejín – a skutočnosťou, zvyčajne tajomstvom opradenou pulzáciou bývalej skutočnosti; alebo rozpor medzi ustálenou či obohratou pravdou – a opozíciou myšlienkovej skepsy voči nej. Veľmi často je presne toto tvorivým priestorom pre spisovateľa, ktorý vie až ad absurdum vybičovať vlastnú inšpiračnú invenčnosť tvorenia. Výsledkom častejšie ako často býva myšlienková a epická konštrukcia, ktorá nemieni známy fakt nejako fetišizovať, skôr v prípustnom rešpekte ho spochybňovať. Pretože v jeho koncepte literárneho tvorenia nie je natoľko v centre fakt, skôr autorova myšlienka naň, autorský intelektuálny prienik do jeho jadra. Nie, nemám tu na mysli prerábanie skutočnosti, ale jej dorábanie podľa dimenzií autorských predstáv o skutočnosti a jej historickom obklopení.

    Pavol Števček

    Kto aspoň trochu pozná tvorbu Milana Augustína, vie, že tohto autora možno označiť ako širokospektrálneho. Jeho záujmy sú neuveriteľne široké. V jeho najnovšej knihe Pod závojom bohyne Maat (2004) akoby mu však tematické i štýlotvorné zábery splývali a prelínali sa. Augustín, nabitý zaujímavými poznatkami, čo mu možno len závidieť, čitateľa v bohatých diskurzoch oboznamuje so všetkým možným. (...) Na druhej strane treba popravde priznať, že práve priveľká diskurzívnosť čitateľa odvádza od hlavnej línie. Pod závoj bohyne Maat ukryl autor inšpirácie na niekoľko ďalších kníh. Možno práve v tejto prednosti je aj najväčšia slabina diela. (...) Autorovi možno vytknúť, že síce dokáže vyvolať napätie, očakávanie odhalenia tajomstva, ale v množstve rôznych myšlienok sa mu tajomstvo buď rozglejuje, alebo čitateľ vlastne zistí, že mu ho autor už dávno prezradil.(...) Milan Augustín, zdá sa, sa bráni zaradeniu do kategórie autorov literatúry faktu. Osobné až intímne vyjadrenia, ktoré sa prepletajú pomedzi odborne fundovanými zamysleniami, vytvárajú zaujímavú koláž, aj keď občas trochu násilnú. Tiež nie každému zavonia skromnosťou časté pripomínanie autorových literárnych aj neliterárnych aktivít i pochvál jeho osoby najmä z úst neslovenských odborníkov.

    Ľuboš Svetoň

    Autor je plnokrvný myšlienkový experimentátor a rád odvážne modeluje historické situácie, ktoré mohli, ale aj nemuseli nastať v určitých spoločenských podmienkach. Bez zábran polemizuje s tradičnými schémami a teóriami, ktoré považuje za výzvy na hľadanie iných možností, lebo usudzuje, že všetky udalosti v dejinách sa predsa mohli stať viacerými rozličnými spôsobmi. Akýkoľvek fakt, ktorý nie je dokázaný na sto percent, poskytuje dosť priestoru na rôzne modifikácie svojej vlastnej podstaty. A to je voda na mlyn pre autora Augustínovho typu a zamerania. Nastoľuje nové otázky a iba naznačuje možné odpovede.

    Roman Kaliský-Hronský

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Sloveny (New York 1996)
  • Rozhovory