• Životopis autora

    Narodil sa 21. mája 1946 v Piešťanoch. Po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej škole v rodnom meste (1963) študoval na Právnickej fakulte
    Narodil sa 21. mája 1946 v Piešťanoch. Po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej škole v rodnom meste (1963) študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (1966 – 1971). Po skončení štúdií najprv pôsobil ako právnik, od roku 1985 prekladateľ a novinár na voľnej nohe. V roku 1991 bol tlačovým tajomníkom predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka. Pracoval ako novinár, spravodajca TASR v USA (1992 – 1998), pôsobil v diplomatických službách ako generálny konzul ČSFR v Los Angeles (1992) a Slovenskej republiky v Haagu (2008). V súčasnosti sa venuje prekladovej tvorbe. Je predsedom Rady Literárneho fondu a je predsedom sekcie umeleckého prekladu.
    Prekladá klasické i súčasné diela významných spisovateľov z anglofónnej jazykovej oblasti. Angličtinu si osvojil ako samouk a zdokonalil sa počas sedemročného pobytu vo Washingtone. Začínal prekladmi v novinách a časopisoch, v Revue svetovej literatúry, neskôr publikoval v Literárnom týždenníku. Knižne debutoval prekladom dvoch detektívnych románov amerického spisovateľa Rossa Macdonalda Barbarské pobrežie a Sudičky. Spolu preložil asi 200 románov, kníh esejí i divadelných hier. Je nositeľom viacerých ocenení za prekladovú tvorbu.
    Ako autor pôvodnej literatúry najprv napísal filozofickú esej o Beethovenovi Človek a múza: Missa solemnis (1999), neskôr spomienkové prózy Washington – Sedem rokov v centre moci a Vtedy v Amerike, z literatúry faktu Pozývací list (1988) a beletrizovaný cestopis z Talianska Do Amalfi na kávu.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Esej

    Literatúra faktu

    Publicistika

  • Charakteristika tvorby

    Prekladateľ Otakar Kořínek, ktorý patrí medzi najuniverzálnejších a najplodnejších slovenských prekladateľov
    Prekladateľ Otakar Kořínek, ktorý patrí medzi najuniverzálnejších a najplodnejších slovenských prekladateľov z anglofónnej literatúry, ako autor pôvodnej tvorby debutoval pomerne neskoro, ako 53-ročný knihou o Ludwigovi van Beethovenovi Človek a múza. Missa solemnis (1999). Napísal ju omnoho skôr, ale osemnásť rokov musel čakať na jej vydanie. V knihe využil dobrú znalosť hudobného umenia, čo dokázal predtým v prekladovej tvorbe, keď slovenskému čitateľovi pretlmočil myšlienky v rozsiahlej eseji G. B. Shawa Dokonalý wagnerovec, a pri výbere a preklade Shawových hudobných kritík a esejí. Preložil aj jedno z ťažiskových diel hudobných dejín Hudba v období romantizmu od Alfreda Einsteina. Kým v pôvodnej tvorbe sa Otakar Kořínek venuje zväčša skutočným udalostiam, v prvotine popustil uzdu svojej fantázii a opísal Beethovenovo fiktívne stretnutie s Múzou a jeho rozpory a rozchod s ňou. Kniha prostredníctvom dialógu skladateľa s Múzou odkrýva jeho ľudský a umelecký rozmer. Autor zobrazuje Beethovena aj z jeho menej známej stránky a upozorňuje, že príroda bola jedným z najvýznamnejších inšpiračných zdrojov Beethovenovej tvorby. Otakar Kořínek v ďalších knihách Washington. Sedem rokov v centre moci (2001) a Vtedy v Amerike (2006) už vychádza z reálnych skutočností a zážitkov a zúročil v nich svoje dlhoročné pôsobenie v zahraničí, v USA, ako vyslaný spravodajca tlačovej agentúry TASR a generálny konzul ČSFR v Los Angeles. Autor zasvätene hovorí o zákulisí politického života v USA a o fungovaním jeho systému, oboznamuje so slasťami i strasťami novinára v cudzom svete, ale prostredníctvom reportáží čitateľ má možnosť nazrieť aj do takých kútov krajiny, kam sa bežný turista zvyčajne nedostane. Keďže autor nastúpil na diplomatickú dráhu v čase pripravovaného rozdelenia Česko-Slovenska, zaoberá sa aj postavením slovenského diplomata v posledných hodinách spoločnej republiky i problémami súvisiacimi s budovaním zastupiteľského úradu nového štátu. Pobyt v USA mal vplyv aj na vznik ďalšej knižky Otakara Kořínka Pozývací list 1968 (2006). Autor využil možnosť dostať sa do tamojších archívov a preštudovať si desiatky dokumentov diplomatickej korešpondencie i zápisy z porád amerického prezidenta Johnsona a na základe nich dokumentuje postoj amerických špičkových politikov k okupácii ČSSR. Hlavnú časť knihy tvoria denníkové záznamy prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny Piotra Šelesta, ktorého Brežnev poveril tajnými rokovaniami s Vasilom Biľakom. Kořínek čitateľa oboznamuje s odovzdaním tzv. pozývacieho listu na verejnom WC v Bratislave, ktorý mal podľa Šelestovho denníka nie šesť, ako sa všeobecne uvádza, ale jedenásť signatárov. Zatiaľ poslednou knihou Otakara Kořínka je beletrizovaný cestopis Do Amalfi na kávu (2009), kde dvaja priatelia bez vopred vytýčenej trasy poznávajú nádherné historické a umelecké zákutia Talianska, neopakovateľné prírodné krásy ostrova Capri, historické pamiatky Neapola, Rimini, Pompejí a prežívajú rad netradičných zážitkov.
    Umeleckou doménou Otakara Kořínka je prekladateľská tvorba. V jeho širokospektrálnom prekladateľskom registri nájdeme najvýznamnejšie diela výrazných osobností klasickej i modernej literatúry, divadelné hry, náročné eseje, ale aj diela tzv. ľahších žánrov určené širšiemu okruhu čitateľov ako detektívky, špionážne a politické romány, trilery, ľúbostné a romantické príbehy.  Okrem anglickej a americkej literatúry prekladá aj tvorbu kanadských a írskych autorov. Prekladať začal na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, spočiatku pre noviny (Expres, Ľud, Výber) a pre literárne časopisy (Revue svetovej literatúry), neskôr vydal knižne preklady detektívnych románov (R. Macdonald, A. Christie). Potom sa sústredil na klasickú literatúru (Jack London, Mark Twain, Herman Melville), jeho preklady vyšli v niekoľkých ďalších vydaniach. Zmysel pre prekladateľský cit využil pri náročných prekladoch diel Vladimira Nabokova Lolita a Jacka Kerouaca Na ceste, kde sa prejavil ako dôkladný znalec hovorovej slovenčiny. Polemiku medzi odborníkmi i čitateľmi vyvolali jeho preklady Tolkienovej ságy Pán prsteňov, najmä názvoslovie, ktoré bolo v slovenskom prostredí zaužívané zo skorších českých prekladov, ale i z niektorých prekladov Viktora Krupu. Mnohé z kníh, ktoré preložil, v čase svojho vzniku sa chápali ako kontroverzné a vyvolali rozmanité ohlasy – od absolútneho odmietnutia až po nadšené prijatie. Takými boli okrem románov spomínaných autorov Tolkiena, Nabokova a Keruaca i diela kanadského spisovateľa Y. Martela Plavba s tigrom a antiutopická próza A. Burgessa Mechanický pomaranč. Otakar Kořínek pozorne sleduje aj dianie na zahraničnej literárnej scéne, o čom svedčí aj preklad rukopisu Kerouacovej prvotiny More je môj brat, ktorá vyšla v roku 2010 v celosvetovej premiére v slovenčine vo vydavateľstve Artforum skôr ako anglický originál v USA.
    Otakar Kořínek preložil divadelné hry G. B. Shawa Svätá Jana, za preklad ktorej dostal prémiu Literárneho fondu ako dosiaľ jediný za preklad divadelnej hry, a Pygmalion.
    Viacerí autori, ktorých prekladá, sú držiteľmi významných literárnych cien – nositelia Nobelovej ceny za literatúru O. Pamuk (Moje meno je Červená, Čierna kniha, Múzeum nevinnosti), H. Pinter (Horský jazyk), J. Steinbeck (Na východ od raja, Hrozno hnevu, Na plechárni), W. Faulkner (Keď som umierala), laureát Bookerovej ceny: Y. Martel: Plavba s tigrom. Sám Otakar Kořínek je nositeľom prestížnych vyznamenaní za prekladovú tvorbu. Jeho preklad Tolkienovho Pána prsteňov bol zapísaný do Čestnej listiny IBBY (International Board on Books for Young People – Medzinárodná únia pre detskú knihu). Je trojnásobným nositeľom najvyššieho slovenského ocenenia pre prekladateľov Ceny Jána Hollého (L. de Berniéres: Vtáky bez krídel /2006/, V. Nabokov: Bledý oheň /2010/, V. Nabokov: Pamäť, prehovor /2013/) a za prekladovú tvorbu získal aj sedem prémií Literárneho fondu. V roku 1987 mu udelili cenu Ludvík za najlepší preklad sci-fi literatúry v ČSSR (A. Bester: Zničený muž).
    Ján Bábik, 2016
    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Preklady prózy   L´Amour Louis: Sackettovci (2000) de Bernières, Louis: Vtáky bez krídel (2005) Brown, Dan: Bod klamu (2005) Brown, Dan: Inferno.
    Preklady prózy
     
    L´Amour Louis: Sackettovci (2000)
    de Bernières, Louis: Vtáky bez krídel (2005)
    Brown, Dan: Bod klamu (2005)
    Brown, Dan: Inferno. Peklo (2014)
    Burgess, Anthony: Mechanický pomaranč (2004)
    Crichton, Michael: Hranica času (2000)
    Christie, Agatha: Opona (1977)
    Christie, Agatha: Zabudnutá vražda (2006)
    Christie, Agatha: Vražda na golfovom ihrisku (2012)
    Christie, Agatha: Sedemnásť orieškov na rozlúsknutie (1982)
    Doctorow, Edgar Lawrence: Ragtime
    Doctorow, Edgar Lawrence: Svetová výstava (1989)
    Doctorow, Edgar Lawrence: Jazero potáplic (1984)
    Elmore, Leonard: Veľké rošambo (2006)
    Faulkner, William: Keď som umierala (2016)
    Forsyth, Frederick: Afganec (2007)
    Francis, Dick: Bankár (2002)
    Francis, Dick: Vyrovnaný účet (2011)
    Francis, Dick: Chybný krok (2012)
    Hailey, Arthur: Liek (1988)
    Hailey, Arthur: Reportér (1991)
    Horowitz, Antohny: Spoločenstvo piatich (2008)
    Hulme, Keri: Kamenní ľudia (1989)
    Kerouac, Jack: Na ceste (1991)
    Kerouac, Jack: More je môj brat (2010)
    Kerouac, Jack: Osamelý pútnik
    Kerouac, Jack: Duluozova pamäť
    Kerouac, Jack: Na ceste – Rukopisný zvitok
    Lodge, David: Profesorská rošáda (2004)
    London, Jack: Morský vlk (2000)
    London, Jack: Biely tesák (2002)
    London, Jack: Volanie divočiny (2012)
    Martel, Ian: Plavba s tigrom (2005)
    McMurtry, Larry: Texasville (1992)
    Melville, Herman: Biela veľryba (1987)
    Melville, Herman: Poviedky
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Lolita (1991)
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Priezračné veci (2004)
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Bledý oheň (2010)
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Pamäť, prehovor (2013)
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Lužinova obrana (2014)
    O´Brien, Tim: Bez opušťáku (1989)
    Pamuk, Orhan: Moje meno je Červená (2007)
    Pamuk, Orhan: Čierna kniha (2009)
    Pamuk, Orhan: Múzeum nevinnosti (2010)
    Pinter, Harold: Horský jazyk (1990)
    Puzo, Mario: Temná aréna (1981)
    Puzo, Mario: Šťastná pútnička (2000)
    Puzo, Mario: Omerta (2000)
    Puzo, Mario: Rodina (2002)
    Radcliffová, Ann: Tajomstvo hradu Mazzini (1987)
    Roth, Philip: Ktokoľvek (2007)
    Shaw, George Bernard: Dokonalý wagnerovec. Hudobné eseje
    Steinbeck, John: Na plechárni (2005)
    Steinbeck, John: Na východ od raja (2012)
    Steinbeck, John: Hrozno hnevu (2014)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Pán prsteňov. Spoločenstvo prsteňa (2001)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Pán prsteňov. Dve veže (2001)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Pán prsteňov. Návrat kráľa (2002)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Hobbit alebo Cesta tam a späť (2002)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (2006)
    Tolkien, John Ronald Reuel: Húrinove deti  (2007)
    Twain, Mark: Dobrodružstvá Toma Sawyera (2012)
    Twain, Mark: Dobrodružstvá Huckleberryho Finna (2012)
    Tylerová, Anne: Večera v reštaurácii Nostalgia (1988)
    Vonnegut, Kurt: Matka noc (2003)
    Waller, Robert James: Madisonské mosty (1994)
    Yates, Richard: Núdzový východ (2008)
    Yates, Richard: Leto v Cold Spring Harbor (2012)
     
    Preklady poézie
     
    Poe, Edgar Allen: Havran
     
     
    Preklady divadelných hier
     
    Allen, Woody: Nepite vodu (1992)
    Pinter, Harold: Horský jazyk (1990)
    Pinter, Harold: Pohárik na cestu (1990)
    Shaw, George Bernard: Pygmalion (1985)
    Shaw, George Bernard: Svätá Jana (1982)
     
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    HALVONÍK, Alexander: Próza 2017: Príbeh príbehu (Hodnotenie literatúry 2017). ....Sedemdesiatnici: Rutina a skúsenosť. In: Romboid , roč. LIII, 2018, č.
    HALVONÍK, Alexander: Próza 2017: Príbeh príbehu (Hodnotenie literatúry 2017). ....Sedemdesiatnici: Rutina a skúsenosť. In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 99.

    FARKAŠOVÁ, Etela: Otakar Kořínek: Beethoven a múza / Missa solemnis. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 2, s. 122 – 124.

    APFEL, Viliam: Hold hudbe i géniovi. Otakar Kořínek: Beethoven a múza. (Recenzia). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 7. 6. 2017, č. 21 – 22, s. 12 – 13.

    ŠAH: Otakar Kořínek – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 5, s. 158 – 159.

    ČOMAJ, Ján: Poctami ovenčený neúnavný jubilant. Sedemdesiatka spisovateľa, publicistu a prekladateľa prvého rangu. In: Slovenské národné noviny, roč. 31, 2016, č. 20, s. 10.

    FERKO, Miloš: Zničujúco presný vlak tvorby motýľov. (Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor). In: Literárny(dvoj) týždenník, 2014, č. 5 – 6, s. 11.

    BEŇO, Ján: Uvedomovať si mnohonásobne uvedomované. Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor. In: Tvorba, roč. 24 (33), 2014, č. 4, s. 34 – 37.

    BUBNÁŠOVÁ, Eva: Na východ od raja. In: Knižná revue, roč. 23, 2013, č.10.
    http://www.litcentrum.sk/recenzie/na-vychod-od-raja-john-steinbeck

    ŠAH: Otakar Kořínek – 65. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 127, 2011, č. 5, s. 160.

    CEDZO, Richard: Orhan Pamuk: Čierna kniha. In: Pravda, 6. 2. 2010, s. 38 – 39.

    SZABÓ, Ivan: Rôznorodé témy, rozdielna kvalita (Slovenská literatúra faktu 2008) . In: Knižná revue – príloha, roč. XIX, 8. 7. 2009, č. 14 – 15, s. XXXV.

    APFEL, Viliam: Otakar Kořínek: Do Amalfi na kávu. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 125, 2009, č. 2, s. 141 – 142.

    FERKO, Miloš: Ľahký dovolenkový list letmo zahalenej slečne. In: Literárny týždenník, roč. XXII, č. 11 – 12 (2009), s. 12.

    SCHUSTER, Michal: Talianske potulky dvoch flamendrov (Otakar Kořínek: Do Amalfi na kávu). In: Knižná revue, roč. XIX, 10. 6. 2009, č. 12, s. 5.
    http://www.litcentrum.sk/recenzie/do-amalfi-na-kavu-otakar-korinek-talianske-potulky-dvoch-flamendrov

    CHRENKOVÁ, Edita: Cestami-necestami po Taliansku. In: Literárny (dvoj)týždenník, roč. XXII, 2009, č. 31 – 32, s. 13.

    BEŇO, Ján: Turistami na voľnej nohe. (Otakar Kořínek: Do Amalfi na kávu). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 125,  2009, č. 7 – 8, s. 284 – 286.

    mr.: Trpkosť dokumentov. In: Knižná revue, roč. 17, 2007, č. 2, s. 5.  
    http://www.litcentrum.sk/recenzie/pozyvaci-list-1968-otakar-korinek-trpkost-dokumentov.

    BODACZ, Bohuš: Orhan Pamuk: Moje meno je červená. In: Slovenské pohľady,  roč. IV. + 124, 2008, č. 7 – 8, s. 281 – 283.

    JUSTUS, Richard: Otakar Kořínek: Pozývací list 1968. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 2, s. 121 – 122.

    BEŇO, Ján: Potulky za snom. Otakar Kořínek: Vtedy v Amerike. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 10, s. 125 – 127.

    SVETOŇ, ĽUBOŠ: Každé stretnutie s pumou ohláste rangerovi! (Otakar Kořínek: Vtedy v Amerike). In: Knižná revue, roč. XVII, č. 16 – 17, 2007, s. 5.

    -mr-: Trpkosť dokumentov (Otakar Kořínek: Pozývací list 1968). In: Knižná revue, roč. XVII, 17. 1. 2007, č. 2, s. 5.

    Autor neuved.: Cena Jána Hollého za preklad 2005 (Cena Jána Hollého za preklad prózy – Louis de Bernières: Vtáky bez krídel). In: Knižná revue, roč. XVI, 7. 6. 2006, č. 12, s. 6.

    BEŇO, Ján: Sám sebou v povinnosti. Otakar Kořínek, Sedem rokov v centre. moci. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 9, s. 112 – 115.

    ORAVCOVÁ, Adriana: Lúskanie prekladateľského orieška. In: Kultúra slova, roč. 39, č. 2005, č. 5, s. 305 – 307.

    UHLÍKOVÁ, Katarína: Šťavnaté zlo v kultovom pomaranči. Anthony Burgess: Mechanický pomaranč. In: Pravda, 25. 9. 2004.

    PROKEŠOVÁ, Viera: Anthony Burgess: Mechanický pomaranč. In: Knižná revue, 24. 11. 2004, s. 3.

    NÉMETHOVÁ-SUCHÁNKOVÁ, Miriam: David Lodge: Profesorská rošáda. In: Knižná revue, roč. XXIV,. 11. 2004, s. 3.

    HALVONÍK, Alexander: Vladimir Nabokov: Priezračné veci. In: Knižná revue, roč. XXIV, 11. 2004, s. 3.

    BÍZIKOVÁ, Margita – KOŘINEK, Otakar: Remeslo sa musíte naučiť, inak nemôžete pomýšľať na umenie. Rozhovor s prekladateľom a spisovateľom Otakarom Kořínkom. In: Knižná revue, roč. XII, 20. 3. 2002, č. 6, s. 12.

    FERKO, Andrej: Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci. In: Nový deň, 20. 8. 2002, s. 11.

    SUJA, Stanislav: Washington očima spravodaje. Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov centre moci. In: Obrys – Kmen, č. 26/2002.

    ŠKOTKA, Marian: Spravodajstvo čiže pohotovosť (Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci). In: Knižná revue, roč. XII, 1. 5. 2002, č. 9, s. 5.

    KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Amerika podľa konzula, ktorý nikdy nemal konzulát. Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci. In: Národná obroda, 12. 3. 2002, s. 18.

    Otakar Kořínek: Washington: Sedem rokov v centre moci. In: Parlamentný kuriér,  roč. 10, č. 93 (2002), s. 50-53.

    KERNÝ, Dušan: Prečo sa stal Otakar Kořínek hľadaným autorom. In: Nový deň, 21. 8. 2002.

    BEDNÁR, Roman: Otakar Kořínek: Človek a múza. In: Večerník, 9. 4. 2000, s. 5

    ŠKOTKA, Marian: Poklona umeniu. Otakar Kořínek: Človek a múza. In: Knižná revue, 8. 11. 2000, s. 5.

    KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Otakar Kořínek: Človek a múza. In: Republika,  21. 7. 2000, s. 7.

    BODACZ, Bohuš: 1492: Krištof Kolumbus, 1992: Otakar Kořínek, Sedem rokov v centre moci. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, č. 9 (2002), s. 109 – 112.

    ŠKOTKA, Marian: Poklona umeniu (Otakar Kořínek: Človek a múza). In: Knižná revue, roč. X, 8. 11. 2000, č. 23, s. 5.

    KASARDA Martin: Milenec či pederast? Vladimír Nabokov: Lolita. (Preložil Otakar Kořínek, Tatran, Bratislava 1991). In: Kultúrny život , roč. 25, 1991, č. 38, s. 9.

    URSÍNYOVÁ, T. Bernard Shaw: Dokonalý wagnerovec. Hudobné kritiky a eseje. In: Nové slovo, roč. 24, č. 41, 1982.

    jf.: Kniha a tvorca. In: Ľud, roč. 35, 2. 11. 1982, č. 260, s. 5.
     
    HOCHEL, Braňo: Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera. Dobrodružstvá Huckleberryho Finna. In: Romboid, roč. 21, 1986, č. 7, s. 93 – 94.

    O. K.: E. L. Doctorow: Životy básnikov. In: Revue svetovej literatúry, roč. 24, 1988, č. 3, s. 76.

    HYKISCH, Anton: Román – veľryba? In: Romboid, roč. 23, 1988, s.  č. 6, 84 – 89.

    Tom O´Brien: Bez opušťáku. In: Ľud, roč. 42, 21. 9. 1989, č. 223, s. 10.

    HOCHEL, Braňo: Jazero prekladateľských problémov. In: Romboid, roč. 20, 1985, č. 8, s. 86 – 88.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Jána Hollého de Berniéres, Louis: Vtáky bez krídel (2006) Nabokov, Vladimir: Bledý oheň (2010) Nabokov, Vladimir: Pamäť, prehovor


    Cena Jána Hollého
    de Berniéres, Louis: Vtáky bez krídel (2006)
    Nabokov, Vladimir: Bledý oheň (2010)
    Nabokov, Vladimir: Pamäť, prehovor (2013)

    Prémie Literárneho fondu za preklady:
    Puzo Mário: Temná aréna (1981)
    Shaw, George Bernard: Svätá Jana (1983)
    O´Brien, Tim: Bez opušťáku
    Melville, Herman: Biela veľryba (1987)
    Kerouac, Jack: Na ceste (1991)
    Martel, Ian: Plavba s tigrom (2005)
    Nabokov, Vladimír Vladimírovič: Lužinova obrana (2014)

    Cena Slovenských pohľadov za umelecký preklad (2011)
    Zápis do Čestnej listiny IBBY
    Tolkien, John Ronald Reuel: Pán Prsteňov (2005)
    Ocenenia za pôvodnú literatúru
    Washington. Sedem rokov v centre moci – prémia Literárneho fondu (2002)
    Washington. Sedem rokov v centre moci – Cena Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (2002)
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Človek a múza. Missa solemnis (1999) (úryvok)     A Múza rozpráva: „Ty a ja, to bol súboj dvoch princípov.
    Človek a múza. Missa solemnis (1999)
    (úryvok)
     
     
    A Múza rozpráva: „Ty a ja, to bol súboj dvoch princípov. Súboj, ktorý sa nemohol skončiť inak, ako sa skončil. Príčina je celkom jednoduchá – my, božstvo, sme stanovili poriadok podľa našich predstáv, a ten sme chceli naveky zachovať. Vy, ľudia, ste chceli iný poriadok. Poriadok, v ktorom ste chceli zájsť ďalej. Boli ste ako voda, narážajúca na hrádzu. Hrádza, čo ako by bola pevná, nakoniec podľahne prívalom vôd, ak sú dostatočne mocné a vytrvalé. Nepodľahla by, iba keby ju malo ustavične čo posilňovať. Nás nemalo čo posilňovať. Boli sme priveľmi vysoko a odtiaľ sme všetko určovali. V tom bola naša sila a nakoniec naša osudná slabosť. Nemali sme z čoho čerpať novú pevnosť.
    Viera, intelekt, krása, logika tvaru, krása a logika myšlienky, zvuku. Tu ste sa mohli pohybovať, tu ste mali svojich velikánov. Všetci využili môj dar tak, ako bolo určené. Skladali jeho plody k našim nohám. Taký bol náš odveký zákon. A vaše zákony? Mali ste slobodu, mohli ste si ich meniť, ako ste chceli, ale nesmeli ste prekročiť ten náš. Ten bol najvyšší. To bola hranica!
    Zverila som ti v kolíske svoj veľký dar – pamätáš? už som ti o tom rozprávala – ale ty, hoci si bol z neho šťastný, nechcel si sa s tým uspokojiť. Zrazu som jasne videla, že ho chceš vlastniť. Bezohľdne si mi ho trhal z rúk. Každou napísanou notou.
    Naháňalo mi to strach, lebo v tom bol zárodok vzbury. Len som stále nevedela, čo chceš s mojím darom urobiť. Azda osláviť novým spôsobom nás? Si azda taký pyšný, že nám, božstvám, chceš ukázať nový spôsob nášho existovania a tak si vydobyť právo zasadnúť medzi nás?“
    Múza zablúdi pohľadom do okolitej zelene. Je nesmierne sýta, taká, aká býva za letného poludnia. Dalo by sa v nej blúdiť nekonečne dlho, blúdiť a zablúdiť. Stromy, zvažujúca sa lúka, breh rieky... Na svete je krásne, vraví si...
    Vytrhne sa z týchto myšlienok. „Nie, to by nebolo bývalo pre nás nebezpečné. Bol by si sa musel spojiť s nami a iba od nás by záviselo, či ti medzi nami urobíme miesto. A keby sme nechceli, hocikedy by sme ti mohli cestu zahradiť zásekom, aký by si nezdolal.
    Po čase mi však začínalo svitať, akým smerom sa uberá tvoja cesta. No zatvárala som pred tým oči. Ba čo viac, utešovala som sa tým, že je to zakázaná cesta. Ba nemysliteľná! Veď ani nám, božstvám, predtým ani len na um nezišlo, že taká cesta by vôbec mohla existovať. Ale zrazu bola mysliteľná. A celkom reálna! Aká reálna, o tom si ma presviedčal každou novou skladbou.
    Viera, intelekt, krása a logika tvaru, krása a logika myšlienky, zvuku! Čosi tu chýbalo. Áno – človek, pôvodca toho krásna. Uvedomil si si, že aj on tam má miesto, že aj jeho treba osláviť. Ale ako?
    Aj na to si prišiel. Je to celkom jednoduché – tým, že vyjadríš sám seba. Lenže to možno iba tak, že si v celej hĺbke uvedomíš sám seba, svoju ľudskú hodnotu. A táto cesta smerovala priamo k hranici, ktorú sme stanovili my, bohovia, a napokon za ňu... Ak si chcel po nej kráčať, musel si porušiť náš odveký zákon...“
    „... a nahradiť ho iným,“ skočí jej do reči Ludwig. „Aj keď to chápeš takto, mal som pravdu, keď som povedal, že v umení niet zákona, ktorý by sa nedal nahradiť vyšším.“
    „Ale za to ťa musel stihnúť trest. Dlho som s ním váhala, predtým som ho nikdy nepoužila. Je to tvrdý trest, veľmi tvrdý, lebo po ňom už nemožno vziať na milosť. Stále som dúfala, že sa z tej cesty vrátiš ako viacerí pred tebou, keď z nej ušli len kúsok. Ale ty si kráčal stále ďalej. Každý krok ťa stál obrovské úsilie, ale po každom si bol mocnejší. Zamrazilo ma v chrbte, keď si sa čakanom rozohnal na skalnú stenu Tretej, a ešte väčšmi som sa chvela, keď som sa ti cez plece dívala, ako škrtáš, prepisuješ a bojuješ sám so sebou a s celým svetom pri písaní Piatej.“
    „Tak klopal na bránu človeka osud,“ poznamenal Ludwig.
    „Obrovskou silou, nekompromisne, si si razil cestu za svojím cieľom – za bezvýhradným vyjadrením svojho ja,“ pokračuje Múza. „Padal si, mal si skrvavené kolená, bolestivo rozryté dlane, ale kresal si, kresal, aby na tvojom kameni nebolo nič zbytočné, aby bol celkom podľa tvojich predstáv. Nevdojak som ťa ľutovala, ale ty si mi ľútosť hneď vyrazil zo srdca. Lebo ľudí ako ty nemožno ľutovať, ani im pomáhať. Rozháňal si sa sťa antický otrok-obor, ktorý pritesáva mohutné stĺpy na stavbu chrámu. Lenže tento chrám nemal slúžiť na väčšiu slávu nám, bohom, ale vám, ľuďom.
    V tej chvíli som pochopila, že ťa z tej cesty nič neodvráti. Každý krok na nej znamenal menej priestoru pre nás, bohov. A tu som už nemohla váhať s trestom, ak som nechcela prikladať pomocnú ruku k vlastnému zániku. Odvrhla som ťa! Nazdávala som sa, že ak ťa opustím, nebudeš mať síl pokračovať. Bola som presvedčená, že bezo mňa zahynieš, lebo tak bolo stanovené.
    Ty si však kráčal ďalej. Viac ráz si klesol, ale vždy si v sebe našiel silu, aby si vstal a šiel. Keby si ju bol čerpal z okolitého sveta, bol by si zahynul, lebo svet človeku možno vziať. Ty si ju však čerpal zo seba, zo svojej duše. Tú človeku nemožno vziať.“
    „Verím v Boha. Ale nikdy som ho neprosil o pomoc. Prosil som ho iba o silu, aby som si mohol pomôcť sám,“ povie Ludwig.
    I ja som bytosť božského pôvodu, blysne Múze mysľou.
    Ludwig akoby čítal jej myšlienky. „Vy, božstvá, ste sa od Boha iba odvodili – alebo si vás od neho odvodili ľudia. A aby ste si opodstatnili vlastnú existenciu, začali ste ľuďom stanovovať hranice. Boh dal však ľuďom absolútne slobodnú vôľu.“
    Múza sa naraz ocitne v zmätku, nevie na to odpovedať. Má hmlistý pocit, že jej Ludwig nastavil zrkadlo, ale radšej pred ním zatvorí oči a pokračuje v tom, čo mu chce povedať.
    „Tvoja púť viedla po vrcholkoch a priepadliskách ľudského vnútra. Dávaš človeku nazrieť do priepastí, zostupuješ do nich s ním. Ale stále stojíš za ním a držíš ho za plece, aby sa do nich nezrútil a potom ho pevnou rukou vyvedieš na svetlo. Tvoja hudba, to sú krízy a boje tvojej duše. Ale v najhlbších duševných priepastiach a najkrutejších zrážkach stále speje vpred. Ani raz nemáme pocit, že sa zastaví. Lebo zastaviť sa by znamenalo podľahnúť. To čosi, driemajúce na dne tvojej bytosti, možno sila, ti nikdy nedala klesnúť až na zem, i keď si už bol nižšie než na kolenách. Možno si o nej ani dobre nevedel, ale stále ťa hnala vpred. Preto má tvoja hudba stále smer, stále niekam speje.“
    „Pravdaže,“ utrúsi Ludwig. „Kto počúva moju hudbu, zbaví sa všetkých bied a utrpení.“
    Múzu zasa raz, ako už toľko ráz predtým, prekvapí hrdé sebavedomie tohto muža. Na okamih jej tieto slová vezmú reč. Nepokojne sa poobzerá, ale rýchlo si pozbiera roztratené myšlienky a pokračuje:
    „Pravda! Pravda ľudského vnútra. Tú si ty hľadal v trasoviskách zúfalstva a v hlbinách pochmúrnosti. Stretal si však aj radosť a jasné čelo. Jedno bolo vykúpené druhým, jedno bez druhého neexistuje. Hľadal si pravdu a zároveň si nachádzal krásu. Jedno s druhým sa zbližovalo. Každá nová púť do hlbín ľudského vnútra bola napokon krásna, i keď bolela. A tak si pridal k zázračným klenotom viery a intelektu, k elegantnej radosti a elegantnému bôľu, ktoré stvorili tvoji veľkí predchodcovia, vlastný zázračný klenot – radosť a bôľ, obnažené až na kosť, neprikrášlené eleganciou, pravdu samého seba. Keď si sa smial, triasol sa celý svet. Keď si bol smutný, celý svet smútil. Vládol si veľkou mocou.“
    Vrhne na Ludwiga rýchly pohľad a dodá:
    „Ako Napoleon, pamätáš?“
    Vidí, že Ludwig chce čosi povedať, a preto rýchlo dodáva: „Viem, pamätám sa, ako si kričal, že by si ho vyzval a porazil, keby si sa vyznal vo vojenstve tak dobre ako v hudbe. Ale medzi vami dvoma je veľký rozdiel. A vieš aký? Že moc, akú mal v rukách on, vždy zvedie. Ak v nej chceš zájsť ďalej, dá sa to iba na úkor druhých, kým s mocou, akou vládneš ty, môžeš zájsť ďaleko-preďaleko a nikomu tým neublížiš. Umenie je jediná moc, ktorá neubližuje.“
     
     
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013