• Životopis autora

    Pavel Bunčák sa narodil 4. marca 1915 v Skalici, kde prežil detstvo. Po maturite na gymnáziu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
    Pavel Bunčák sa narodil 4. marca 1915 v Skalici, kde prežil detstvo. Po maturite na gymnáziu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1938 – 1942), kde roku 1944 získal doktorát filozofie. Ako študent vypomáhal na riaditeľstve železníc v Bratislave. V rokoch 1942 – 1943 bol redaktorom Národných novín v Martine. Po oslobodení nastúpil do redakcie denníka Pravda, odkiaľ roku 1949 prešiel do vydavateľstva Pravda. V roku 1951 sa stal redaktorom Kultúrneho života, potom pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1953 – 1955). V roku 1955 pôsobil ako asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po jej zrušení prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa roku 1971 habilitoval na docenta slovenskej literatúry. V rokoch 1967 – 1969 bol lektorom slovenského jazyka na univerzite v Štrasburgu. Od roku 1980 žil potom na dôchodku v Bratislave. Zomrel 5. januára 2000 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Hriešna mladosť (1973)

    Poézia

    • Neusínaj, zažni slnko (1941)
    • S tebou a sám (1946)
    • Zomierať zakázané (1948)
    • Pierkom holubice (1954)
    • Prostá reč (1962)
    • Je to pravda, je to sen (1966)
    • Hrdá samota (1971)
    • Útek a návrat (1973)
    • Spáč s kvetinou (1978)
    • Škola nostalgie (1989)
    • Záhradník snov (2002)
  • Charakteristika tvorby

    Pavel Bunčák prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady. Badať na nich vplyv symbolickej a postsymbolickej

    Pavel Bunčák prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady. Badať na nich vplyv symbolickej a postsymbolickej poetiky. Motív samoty, ktorý má od začiatku svoje charakteristické miesto v autorovej poézii, nemá negativistický obsah a nachádza svoje miesto v súvislosti s širšou spoločenskou významovosťou. Vyúsťuje do hľadania vzťahu k životu iných ľudí v súlade s usporiadaním dobových pomerov, ktoré by vytvárali priestor pre šťastnejší život človeka. Druhé obdobie Bunčákovej tvorby súvisí s jeho zaradením medzi slovenských nadrealistov, ktorí proklamovali nadväznosť na poetické princípy francúzskeho surrealizmu a českého poetizmu. Spočiatku si uchováva ešte organickú nadväznosť na predchádzajúcu tvorbu, ale postupne jeho poézia čoraz väčšmi nadobúda charakteristické črty nadrealistov. Prelínajú sa v nej prírodné, intímne i spoločenské motívy s uvoľnenou obraznosťou, humanistickým a protivojnovým zameraním. Neprepadá smutným náladám a osamotenosti, hľadá prirodzenosť, lásku a ľudskosť s presvedčením, že ich čas príde. Aj v momentoch intímnejšieho ladenia jeho poézia zostáva hoci len symbolicky spätá so spoločenským dianím. V tvorbe z obdobia druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení vyjadruje nepateticky presvedčenie plné optimizmu na príchod nového sveta. Prelínajú sa tu protirečivé motívy smútku, samoty, ale i začiatku nového života a ľudského šťastia. Etika a poetika Bunčákovej poézie vychádza zo všetkého, čo je v ľudskom živote prirodzené a hlboko vo vnútri človeka. Hľadá pre človeka priestor, ktorý jeho život napĺňa láskou, bolesťou i túžbou, snom i fantáziou. Symbolom jeho poézie a predstáv o živote človeka je srdce, ako častý motív jeho veršov. Srdce v jeho poézii však má svoj neodmysliteľný protipól – intelekt. Je to poézia hľadajúca harmonické dimenzie medzi citom a rozumom, srdcom a intelektom, medzi emocionalitou a racionalitou. Nesie sa v rovine hlbokej reflexívnej lyriky, kde východiskový motív je len inšpiráciou básnických obrazov a predstáv o živote a smrti, o láske a pravde, o poézii a vede. V poslednom období jeho tvorby je badať zrejmé úsilie o syntézu básnických reflexií s hľadaním zmyslu života s večnou túžbou človeka prenikať stále hlbšie i vyššie do sfér ľudskej existencie a za hranice poznania. Bunčákova poézia je výrazom hodnôt, ktoré majú naplniť ľudský život láskou, porozumením a šťastím s hľadaním trvalejšej harmónie hodnôt, plná optimizmu a dôvery v život človeka s aktívnym vzťahom k nemu v reálnych rozmeroch skutočnosti. V poslednom období do jeho tvorby prenikali motívy a reflexie z jeho zahraničných pobytov v Paríži, ale aj básne o ženách, reflexie o obyčajných ľudských veciach i verše inšpirované dielami hudobného a výtvarného umenia.

    Viktor Timura

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Preklady jeho diel vyšli knižne v maďarčine a poľštine.

    Výber z diela (1986 po poľsky)

  • Literárna tvorba - preklad

    Prekladal z modernej francúzskej poézie: T. Tzara, Ch. Baudelaira, P. Eluarda, G. Apollinaira, ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.
  • Monografie a štúdie o autorovi

    VLNKA, Jaroslav: K chápaniu smrti v nadrealistickej poézii. In: Slovenské pohľady , roč. IV + 130, 2014, č. 10, s. 82 – 89. BRÜCK, Miroslav: V tieni

    VLNKA, Jaroslav: K chápaniu smrti v nadrealistickej poézii. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 130, 2014, č. 10, s. 82 – 89.

    BRÜCK, Miroslav: V tieni šumiaceho orecha. (Krátka spomienka na dlhé rozhovory s Pavlom Bunčákom). In: Tvorba, roč. XXIII. (XXXII.), 2013, č. 2, s. 10 – 11.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    BRÜCK, Miroslav: Ozveny slova (Pavel Bunčák: Záhradník snov). In: Knižná revue, roč. XI, 13. 6. 2001, č. 12,  s. 5.

    GAJDOŠ, Martin: Báseň a všetko. Pavel Bunčák: Záhradník snov. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 12, s. 90 – 91.

    HABLÁK, A.: V záhrade jazyka (Pavel Bunčák: Záhradník snov). In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 22.

    BOKNÍKOVÁ, A.: Pavel Bunčák. In: Slovo. Politicko-spoločenský týždenník, 2, 2000, č. 3.

    HOCHEL, B.: Škatuľa štátnicovej otázky. In: Romboid, 35, 2000, č. 3.

    HUDÍK, P.: Adieu, pán Bunčák. In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 6.

    CHROBÁKOVÁ, Stanislava – LUKÁČ, Pavol: Posledný rozhovor s Pavlom Bunčákom. (Tmavá komora, spomienky, pamäti, dokumenty). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 5, s. 14 – 26. Dokončenie.

    CHROBÁKOVÁ, Stanislava – LUKÁČ, Pavol: Posledný rozhovor s Pavlom Bunčákom. (Tmavá komora, spomienky, pamäti, dokumenty). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 4.

    CHROBÁKOVÁ, Stanislava – LUKÁČ, Pavol: Posledný rozhovor s Pavlom Bunčákom. (Tmavá komora, spomienky, pamäti, dokumenty). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 3, s. 10 – 17. Pokračovanie.

    JANÍK, P.: Zomrel básnik Pavel Bunčák. In: Slovenská republika, zv. 8, 7. 1. 2000, č. 4.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    MACSOVSZKY, P.: Jesenná záhada antológií (Pavel Bunčák, ed.: Básnici snov). In: Dotyky, 10, 1998, č. 3.

    MARČOK, V.: Dva a trištvrte nestretnutia + jeden dotyk (Pavel Bunčák, ed.: Básnici snov). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 7.

    MATEJOV, Radoslav: Pavel Bunčák (zost.): Básnici snov. Výber zo slovenskej nadrealistickej poézie. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. VIII, 13. 5. 1998, č. 10, s. 1.

    MORAVČÍK, Š.: Vnorte si údy do vlasov (Pavel Bunčák, ed.: Básnici snov). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 4.

    WINKLER, T.: Kniha ako bonbónik (Pavel Bunčák, ed.: Básnici snov). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 4.

    HOCHEL, I.: Pavol Bunčák: Malý breviár lásky. In: Romboid, 31, 1996, č. 6.

    TURAN, A.: Láska v zajatí šedín a sentimentu (Pavel Bunčák, ed.: Tá láska, láska). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 28.

    BAUEROVÁ, Ivana – BUNČÁK, Pavel: Medzi nami nadrealistami (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. V, 30. 6. 1995, č. 11, s. 12.

    ČERTÍK, J.: Skalický (H)rubín. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 111, 1995, č. 7 – 8.

    DAROVEC, P.: Otázky pre Pavla Bunčáka. In: Dotyky, 7, 1995, č. 4 – 5.

    MOJÍK, I.: Noci Pavla Bunčáka – oči Pavla Bunčáka. In: Fragment, 9, 1995, č. 1.

    TOMČÍK, M.: Básnický svet Pavla Bunčáka. In: Švecová, A.: Personálna bibliografia Pavla Bunčáka. Senica 1995.

    WINKLER, T.: Pavel Bunčák. In: Slovenské národné noviny, 6 (10), 1995, č. 5.

    ZBRUŽ, K. – BUNČÁK, P.: Mojím najintenzívnejším žriedlom poézie bol sen (Rozhovor). In: Fragment, 9, 1995, č. 1.

    BALÁK, Š. – BUNČÁK, P.: A čo básnik – tvorca, svedok (Rozhovor). In: Knižná revue, 1, 1991, č. 12.

    HALÁMIKOVÁ, E. – BUNČÁK, P.: Prítomnosť prebúdza spomienky (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 4, 1991, č. 22.

    HVIŠČ, J.: Zaslúži si uznanie (Pavel Bunčák: Z toba a sam). In: Romboid, 25, 1990, č. 5.

    MOJÍK, I. – BUNČÁK, P.: Nadväzovať na citové dejiny ľudstva (Rozhovor). In: Romboid, 24, 1989, č. 6.

    HVIŠČ, J.: Drásavý dych pravdy (Pavel Bunčák: Škola nostalgie). In: Práca, zv. 43, 28. 1. 1988, č. 22.

    PRUŠKOVÁ, Z.: Škola nostalgie – škola poznania (Pavel Bunčák: Škola nostalgie). In: Romboid, 23, 1988, č. 12.

    TOMČÍK, M.: Bunčákova obrana poézie (Pavel Bunčák: Škola nostalgie). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 2.

    HUJÍK, V.: Básne pravdy a krásy (Pavel Bunčák: Škola nostalgie). In: Hlas ľudu, zv. 33, 5. 9. 1987, č. 208.

    ŠPAČEK, J.: Pavel Bunčák: Maliny z mračien. In: Romboid, 22, 1987, č. 2.

    DEDINSKÝ, M. M.: Citová pamäť básnika (Pavel Bunčák: Maliny z mračien). In: Nové slovo, 28, 1986, č. 33.

    HUJÍK, V.: Básne úcty, lásky a krásy (Pavel Bunčák: Jablko zo srdca). In: Ľud, zv. 38, 6. 5. 1985, č. 105.

    MARČOK, V.: Sen o ľudskejšom svete. In: Nové slovo, 27, 1985, č. 10.

    PLUTKO, P.: Najstarší z avantgardy. In: Slovenské pohľady, 101, 1985, č. 1.

    WLACHOVSKÝ, K.: Literatúra ako predobraz ľudského sveta. In: Bunčák, P.: Maliny z mračien. Bratislava: Tatran 1985.

    KASÁČ, Z.: Bunčákovo klopanie na okná (Pavel Bunčák: Klopanie na okná). In: Slovenské pohľady, 100, 1984, č. 1.

    ANDRUŠKA, P.: Prostá reč pokračuje (Pavel Bunčák: Klopanie na okná). In: Nové slovo, 25, 1983, č. 28.

    HUJÍK, V.: Heuristické tvorivé hľadanie (Pavel Bunčák: Klopanie na okná). In: Ľud, zv. 36, 17. 5. 1983, č. 114.

    HUJÍK, V.: Nový zdroj lyrizmu (Pavel Bunčák: Klopanie na okná). In: Nové knihy, 1983, č. 29.

    OKÁLI, D.: Básnik klope na svedomie (Pavel Bunčák: Klopanie na okná). In: Pravda, zv. 64, 14. 7. 1983, č. 164.

    TOMČÍK, M. – BUNČÁK, P.: Dialógy. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 8.

    KOCHOL, V.: Epický prísľub, Lyrik Pavel Bunčák. In: Kochol, V: Literárne reflexie. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1979, s. 261 – 272.

    TAZBERÍK, J.: Čas v poézii Pavla Bunčáka. In: Romboid, 14, 1979, č. 2.

    BORČIN, E.: Autentickosť osobnosti (Pavel Bunčák: Spáč s kvetinou). In: Práca, zv. 33, 21. 9. 1978, č. 223.

    ROSENBAUM, K.: Pavel Bunčák: Spáč s kvetinou. In: Slovenské pohľady, 94, 1978, č. 9.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Za najdôležitejší orgán, nástroj, či seizmograf ľudskej solidarity, lásky – pravda, bez akéhokoľvek sentimentalizmu, nádeje

    Za najdôležitejší orgán, nástroj, či seizmograf ľudskej solidarity, lásky – pravda, bez akéhokoľvek sentimentalizmu, nádeje a všestrannej komunikácie – považuje Pavel Bunčák ľudské srdce. Toto slovo sa uňho veľmi často vyskytuje vo funkcii básnického pomenovania, ale súčasne aj ako zvláštny prejav spisovateľskej osobnej filozofie.

    Miloš Tomčík

    Poézia Pavla Bunčáka sa rodí na priesečníku citlivého subjektu a náporu sveta naň a jej vlastná oblasť je oblasťou „pokoja a krásy“. Výrazný sklon k meditácii, k hĺbaniu nad sebou a svetom charakterizuje Pavla Bunčáka človeka i básnika… Bunčák je svojský, zbavený i tých posledných konvencií a sústredený na to, čo mu o svete vraví vlastné ja. A sústrediac sa takto na seba, otvára sa mu svet v plnosti a šírke.

    Ján Števček

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Intenzita lásky a šťastia v živote sa nevyrovná intezite lásky a šťastia v poézii. Práve tak smútok a tragika
    Intenzita lásky a šťastia v živote sa nevyrovná intezite lásky a šťastia v poézii. Práve tak smútok a tragika šľahajú v umení černejšími plameňmi ako smútočné závoje všetkých pohrebov. Teda žijú životom dlhším. Ale pri tom všetkom poézia nie je a nechce byť ničím izolovaným. Je predovšetkým súčasťou života, aj keď ho popiera. Nech žije teda zápas poézie so životom a života s poéziou. Veční súperi rozličných váh a síl, tiež súrodenci, nerozlučne spojení láskou… Písal som o tom, čo sa mi zdalo písania hodné, vonkajšia skutočnosť sa preplietala s mojím najosobnejším a pocit vnútornej harmónie bol pre mňa najvyššou odmenou.
    Zobraziť všetko