Rudolf Dilong

Narodenie 1. 8. 1905 Trstená na Orave
Úmrtie 7. 4. 1986 Pittsburg (Pensylvania, USA)






  • Pseudonym

    Aurelius, Du Long, Ria Valé, Saturnin, Skorušin, Štefan Poľana, Tatran
  • Životopis autora

    Narodil sa 1. 8. 1905 v Trstenej na Orave, kde navštevoval i základnú školu a gymnázium. Po maturite sa stal mníchom františkánskej
    Narodil sa 1. 8. 1905 v Trstenej na Orave, kde navštevoval i základnú školu a gymnázium. Po maturite sa stal mníchom františkánskej rehole, pôsobil v kláštoroch v Kremnici, Hlohovci, Malackách a Žiline. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie (1929) ho vysvätili za kňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako stredoškolský profesor náboženstva. Po vypuknutí 2. svetovej vojny narukoval ako vojenský kňaz do slovenskej armády. V júli 1945 odišiel do emigrácie. Najprv sa usadil v Ríme. Zapojil sa do činnosti Slovenského akčného výboru, ktorý si kládol za cieľ obnoviť Slovenskú republiku. Túto myšlienku presadzoval aj ako publicista v protikomunistickom vysielači Barcelona. Roku 1947 odišiel do Argentíny, kde najprv pôsobil ako kňaz slovenských vysťahovalcov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires, potom v kláštore poľských františkánov Pablo P. Odesta. Zároveň redigoval periodikum Slovenské zvesti. Od 1965 žil v kláštore v Pittsburghu, kde sa okrem iného venoval redigovaniu časopisu Listy sv. Františka. Pracoval aj ako funkcionár Svetového kongresu Slovákov. Rudolf Dilong zomrel v Pittsburgu v USA 7. 4. 1986. Pochovali ho na pôde františkánskeho kláštora Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise, v štáte Indiana (USA).
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Zakliata mladosť (1943)
    • Pod krížom (1967)
    • Svätec z Assisi (1987)
    • Ruža menom Dagmar (2000)
    • Mladosť z očistca (2001)

    Poézia

    Dráma

    • Valin (1940)
    • Padajúce svetlo (1941)
  • Charakteristika tvorby

    Rudolf DILONG patrí medzi popredných a mimoriadne plodných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Jeho tvorba zahŕňa viac ako sto

    Rudolf DILONG patrí medzi popredných a mimoriadne plodných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Jeho tvorba zahŕňa viac ako sto básnických zbierok. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody, Boží básnik, básnik burlivák, básnik, ktorý držal v jednej ruke pero a v druhej meč, aby rúbal perom a písal mečom – pričom každý z nich vystihuje a približuje Dilongovu povahu a tvorbu. Jeho život aj básnickú tvorbu nezmazateľne poznačila veľká a celoživotná láska k Vali, žene židovského pôvodu, "zakázaná" láska, navyše v čase, keď v Európe i na Slovensku vrcholil antisemitizmus. Inšpirácia a dôsledky tohto ľúbostného vzťahu boli neskôr v rôznych podobách a intenzite prítomné v takmer celej Dilongovej tvorbe. Do literatúry vstúpil ako spoluzakladateľ časopisu Postup, okolo ktorého sa združila už predtým založená rovnomenná skupina mladých básnikov, prozaikov a kritikov. V prvých troch básnických zbierkach Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte lazy! stvárnil cez tradičné rustikálne videnie tému prírody a sedliackeho života. V zbierkach Helena nosí ľaliuMladý svadobník možno identifikovať vplyvy českého poetizmu. Jeho tvorba mala spirituálny meditatívny charakter, pričom za jej vrchol je považovaná kniha Ja, svätý František. V tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov prijímal podnety rôznych básnických prúdov, najmä poetizmu a nadrealizmu (Mesto s Ružou). Podľa literárneho historika Stanislava Šmatláka v Dilongovej tvorbe tohoto obdobia "išlo o bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu, ktorým sa Dilong nezameniteľne svojským spôsobom začlenil do utvárania práve modernej vývinovej štruktúry slovenskej poézie v onom období." Neskôr, zasiahnutý vojnovými hrôzami sa Dilong vo svojich zbierkach utiekal k témam detstva a rodnej Oravy, ktoré vnímal ako istotu vo vojnových časoch (zb. Konvália, Nevolaj, nevolaj a iné). Básnická úroveň jeho tvorby kolísala a menej hodnotnú časť jeho tvorby predstavuje príležitostná a oslavná poézia (Roky pod slnkom) ako aj poézia s agitačnými veršami podporujúcimi totalitnú ideológiu Slovenskej republiky (Gardisti na stráž!, Vojna). V druhom, exilovom období vydal Dilong viac ako 70 básnických zbierok, pričom ich konkrétna podoba a obsah zostáva dosiaľ v jeho vlasti neznámou. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že aj v tomto období sa jeho literárna produktívnosť rozrástla do veľkých rozmerov i žánrovo a oveľa viac pozornosti popri písaniu poézie venoval písaniu prózy, publicistike i dráme. Po 1989 sa tomuto autorovi začala opätovne venovať na Slovensku pozornosť – vyšli niektoré reedície jeho skorších kníh, ako aj výber z exilovej tvorby Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, ktorý je svedectvom básnikovho veľmi intenzívneho prežívania trpkého údelu vydedenca a odlúčenosti od vlasti. K posledným prvýkrát publikovaným prácam patrí nedokončená próza Ruža Dagmar (2000), ktorá vznikala v druhej polovici šesťdesiatych rokov. V próze básnik tlmočí svoje smútky, krehkú nádej i vieru v nezlomného ľudského ducha a všemocnú silu lásky. Zatiaľ poslednou publikovanou knihou je Dilongov zápisník – "životopis" s názvom Mladosť z očistca, ktorý vznikal v roku 1939 – 1942. Kniha predstavuje hlboký pohľad do básnikovho myslenia, jeho názorov na svet, Boha, poéziu, kňazské povolanie, cirkev, národ, ale aj najintímnejších pocitov, ktoré prežíval z kradmej a "zakázanej" lásky. Dilong sa svojou tvorbou zapísal do slovenskej literatúry ako moderný básnik, ktorý ani v poézii nezatajoval svoj františkánsky rehoľný habit a zároveň mu kňazské rúcho nebránilo v tom istom okamihu vnímať svet z dynamiky mimokláštorného života či podnikať výpravy do vnútra vlastného ľudského ja.

    Norbert Gašaj

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Nenogistá roze (2011, výber básní, Lotyšsko, prel. Dagnija Dreika a Uldis Bérzinš - s podporou Komisie SLOLIA LIC) 

  • Monografie a štúdie o autorovi

    TOLLAROVIČ, Peter: Denisa Fulmeková: Konvália. Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 131
    TOLLAROVIČ, Peter: Denisa Fulmeková: Konvália. Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 131 – 134.

    GRZNÁROVÁ, Iveta: Zakázaná láska básnika z kláštora. Guru katolíckej moderny Rudolf Dilong. (Pohnuté osudy). In: Hospodárske noviny, príloha HN magazín, roč. 2, 16. 12. 2016, č. 50, s. 36 – 39.

    JAŠKO, Ľubomír: Zakázanú lásku Rudolfa Dilonga opísala jeho vnučka. In: Sme, roč. 24, 24. 11. 2016, č. 272, s. 14.

    Mám sa pomaly a teším sa dňom i čo sú chladné. Rudolf DILONG Jozefovi FELIXOVI. Rudolf DILONG Paľovi OLIVOVI, Paľo OLIVA Jankovi SILANOVI. (Litstové tajomstvá a zápisky majstrov slova). In: Katolícke noviny, roč. 131, 17. 4. 2016, č. 15, s. 24.

    GALLIK, Ján: Česko-slovenské súvislosti v tvorbe autorov katolíckej moderny. In: Eds: Evo Pospíšil, Anna Zelenková: Myšlenkové toposy literatury v česko-slovenských souvislostech (minulost a současnost), Brno: Tribun EU, 2014, s. 111 – 120.

    CABADAJ, Peter: Satirik Rudolf Dilong. Pokus o poodhalenie neznámej tváre významného slovenského básnika. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 7 – 8, s. 84 – 91.

    GAJDOŠ, Martin: Rudolf Dilong: Hviezdy a mústok - Literárne dielo I. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XII., 18. 9. 2002, č. 19, s. 1.

    HALVONÍK, Alexander: Rudolf Dilong: Mladosť z očistca. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XI., 3. 10. 2001, č. 20, s. 1.

    STRMEŇ, Karol – DILONG, Rudolf: Milujem veľké svetlo. (Rozhovor Karola Strmeňa s Rudolfom Dilongom, MOST 1969, č. 3 – 4). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 7 – 8, s. 180 – 187.

    J. K.: Dilongove listy dcére Dagmar. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 7 – 8, s. 172 – 179.

    MORAVČÍK, Štefan: Básnik uštipnutý slobodou (Rudolf Dilong). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 7 – 8, s. 149 – 171.

    BARTALSKÁ, Ľubica: DILONG, Rudolf, OFM. (Jubileá slovenských spisovateľov a dejateľov v zahraničí). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 4, s. 157.

    GAŠINEC, Eduard: Nedopovedané spisovateľské anekdotárium. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 6, s. 151 – 153.

    RÉDEY, Zoltán: Mondénny františkánmelancholický exilový trubadúr. Rudolf Dilong: Honolulu, pieseň labute. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 1, s. 77 – 79.

    HOCHEL, Igor: Dilong, Rudolf. Ukážka hesla zo Slovníka slovenských spisovateľov, ktorý pripravuje kolektív autorov pod ved. V. Mikulu. (Rozhľady). In: Slovenská literatúra, roč. 46, 1999, č. 1, s. 50 – 51.

    SEDLÁK, Ján: Z pamätí (I.). S Rudolfom Dilongom. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 110, 1994, č. 4, s. 114 – 119.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Zložitosť Dilongovho zjavu nevyplýva z dajakej ťažko preniknuteľnej filozofickej hĺbky alebo komplikovanej významovej zašifrovanosti básnických

    Zložitosť Dilongovho zjavu nevyplýva z dajakej ťažko preniknuteľnej filozofickej hĺbky alebo komplikovanej významovej zašifrovanosti básnických textov, ba ani len z mimoriadnej kvantity jeho literárnej produkcie, ale predovšetkým z proteovského charakteru jeho básnickej tvorby, čo evidentne platí aspoň o tej, ktorá sa publikačne realizovala v tridsiatych a prvej polovici štyridsiatych rokov. Vykazuje totiž niekoľko významovo a poetologicky rozličných faziet, pričom sa Dilongovo tvorivé gesto mení nielen po osi času, ale neraz aj simultánne, od knižky ku knižke vystupoval tento autor v premenlivých literárnych podobách i básnických polohách.

    Stanislav Šmatlák

    Dilongova tvorba klenie sa v dvoch oblúkoch, ktoré sa stretajú nad slovenským nebom a tvoria plnofarebnú dúhu nad jeho horizontom. Jedna polovica rozprestretej dúhy vysielala sa z podstaty slovenskej doma a vrhala sa do diaľok, do ktorých básnik prenášal svoju víziu krás a obrazových vidín. A druhá polovica vysielala sa z diaľok ku slovenskej podstate, aby sa v nej ukrylo a uchytilo poznanie, vynesené z vidín a krás, skúseností a sklamaní.

    Stanislav Mečiar


    O Dilongovi možno povedať, že vari aj jeho sny sa formovali vo veršoch.

    Koloman Kolomi Geraldini

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Pri písaní svojho diela stojím bezradne a pýtam sa seba: nie je toto to, čo som nechcel napísať? Nemám nič, len srdce mám, ktoré chcelo mať
    Pri písaní svojho diela stojím bezradne a pýtam sa seba: nie je toto to, čo som nechcel napísať? Nemám nič, len srdce mám, ktoré chcelo mať svoju poéziu a mám v srdci jeden nepokoj, ten som napísal… Nesmrteľnej básni neverím, vy tvrdíte opak, ó, rúhate sa! Nesmrteľná báseň by bola tá, ktorú by mohol iba Boh kanonizovať. Boh je krása a najvyššia poézia.
    Zobraziť všetko