Svetozár Hurban Vajanský

Narodenie 16. 1. 1847 Hlboké
Úmrtie 17. 8. 1916 Martin



  • Pseudonym

    Belko Igor, Hlbocký, Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčažný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš, Miloslav, Napreják, Nemo, Starý Napreják, Škorpión, Tatrín, Vajanský
  • Životopis autora

    VAJANSKÝ , obč. m. Svetozár Miloslav Hurban . Syn → Vladimír Ladislav Hurban. R. 1858 – 67 študoval na gymnáziách v Modre,

    VAJANSKÝ, obč. m. Svetozár Miloslav Hurban. Syn → Vladimír Ladislav Hurban. R. 1858 – 67 študoval na gymnáziách v Modre, Oberschützene, Stendale a v Banskej Bystrici, kde 1867 maturoval, 1867 – 70 na právnickej akadémii v Bratislave. R. 1870 – 71 koncipient v advokátskej kancelárii V. Kutlíka v Trnave a 1871 u R. Kučíniho v Pešti, 1871 – 72 absolvoval vojenskú prezenčnú službu, 1873 koncipient u M. Mudroňa v Bratislave, 1874 zložil advokátsku skúšku v Budapešti, 1874 – 77 advokát v Skalici, vo Viedni, v Bratislave a v Námestove, 1877 – 78 v Liptovskom Mikuláši, 1878 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády zúčastnil na okupácii Bosny a Hercegoviny. R. 1878 – 98 a 1899 – 1906 redaktor, 1898 – 99 a 1906 – 16 zodpovedný redaktor a šéfredaktor Národných novín, 1878 – 80 s M. Š. Ferienčíkom redaktor časopisu Orol, 1881 – 90 redaktor Slov. pohľadov, 1890 – 1916 majiteľ, 1903 – 04 aj zodpovedný redaktor mesačníka Rodina a škola v Martine. Najvýraznejšia osobnosť slov. umeleckej a politickej reprezentácie na prelome 19. a 20. stor. Prvými prácami boli „Dopisy z Požúňa“ a literárne kritiky v Pešťbudínskych vedomostiach (1868), neskôr v Národných novinách. Ako básnik vydal cyklus Jaderské listy (1878), zbierky Tatry a more (1880), Spod jarma (1884), Verše (1890), poému Vilín (1885) a 6. zv. spisy Kniha veršov (1909); ako prozaik sa prezentoval povesťou Siroty (Orol 1873), prózou Duchovia sudov (1874), črtami, fejtónmi, esejami, žánrovo pestrými besednicami (Hudba pod lipou, Rubačova žienka, Koniari, Čierny idealista, Na Bašnárovom kopci, Ostriež a Cigáň), uverejňovanými v Národných novinách r. 1880; románovo koncipovanou novelou Ľalia, uverejnenou v Orle (1880), v Slov. pohľadoch sa uviedol novelou V jasku (1881), ďalej novelami Kandidát, Podrost, Mier duše (1881), Dve sestry, Babie leto, Búrka v zátiší, V malom meste (1882). Prvou prozaickou syntézou sú Letiace tiene (1883) - románovo koncipovaná novela, po ktorej nasledovali romány Suchá ratolesť (1884) a Na rozhraní, ktorého rkp. nedokončil; novely Podivíni (1890), Jarný mráz (1891), Pustokvet (1893), romány Koreň a výhonky (Slov. pohľady 1895 – 96, knižne 1908), Kotlín (1901), novely Husľa (1905) a Blížence (1904 a 1913, v Amerike uverejnené pod názvom Daniel Chlebík, 1910), cestopisy Dubrovník – Cetinje (1901), Volosko – Venecia (1905) a Sofia – Pleven (1910). Jeho literárnokritická aktivita trvala vyše päťdesiat rokov, zaoberal sa nielen slov., ale aj svetovou literatúrou, predovšetkým ruskou. Kriticky glosoval literárne úsilia svojej generácie i mladšej (Podjavorinská, Krasko). Prelomový význam majú Kritické listy z Orla (1880) o problémoch realizmu v umení, vymieňané s J. Škultétym. Na sté výročie narodenia Š. Moyzesa (1897) napísal o ňom kultúrnohistorickú monografiu a v tom istom roku v Národných novinách publikoval aj obsiahlu stať Nálady a výhľady. Poslednou jeho teoretickou prácou bola štúdia Umenie v živote národov (1912). Výber z jeho kritického diela vyšiel pod názvom State o slovenskej literatúre (1956) a State o svetovej literatúre (1957). Autor viacerých politicky motivovaných publicistických prác a brožúr (Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek…, 1900; Väzenské rozpomienky…, 1903; Ružomberský kriminálny proces…, 1906; Listy z Uhorska, 1908).

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Koreň a výhonky (1895 – 96 Slov. pohľady, knižne 1908)
    • Na rozhraní (nedokončený rkp.)
    • Siroty (1873)
    • Duchovia sudov (1874)
    • Čierny idealista (1880, besednica v Národných novinách)
    • Hudba pod Lipou (1880, besednica v Národných novinách)
    • Koniari (1880, besednica v Národných novinách)
    • Ľalia (1880, novela uverejnená v Orle)
    • Na Bašnárovom kopci (1880, besednica v Národných novinách)
    • Ostriež a Cigáň (1880, besednica v Národných novinách)
    • Rubačova žienka (1880, besednica v Národných novinách)
    • Kandidát (1881)
    • Mier duše (1881)
    • Podrost (1881)
    • V jasku (1881, novela v Slovenských pohľadoch)
    • Babie leto (1882)
    • Búrka v zátiší (1882)
    • Dve sestry (1882)
    • V malom meste (1882)
    • Letiace tiene (1883)
    • Suchá ratolesť (1884)
    • Podivíni (1890)
    • Jarný mráz (1891)
    • Pustokvet (1893)
    • Kotlín (1901)
    • Blížence (1904, 1913, v Amerike uverejnené pod názvom Daniel Chlebík, 1910)
    • Husľa (1905)
    • Daniel Chlebík (1910, v Amerike vyjdené novely Husľa a Blížence)

    Poézia

    • Jaderské listy (1878)
    • Tatry a more (1880)
    • Spod jarma (1884)
    • Vilín (1885)
    • Verše (1890)
    • Kniha veršov (1909)

    Esej

    • Väzeňské rozpomienky, zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného Baňsko-Bystrického väzenia (1920, Pittsburg)

    Literatúra faktu

    • Dubrovník – Cetinje (1901)
    • Volosko – Venecia (1905)
    • Sofia – Pleven (1910)

    Odborná literatúra

    • Umenie v živote národov (1912)

    Literárna veda

    • Kritické listy (1880, Orol)
    • Diela slovenských spisovateľov: štúdie, glosy, recenzie (1936, 1949)
    • Život Štefana Moysesa (1936, 1947, 1997)
    • State o slovenskej literatúre (1956, výber z kritického diela)
    • State o svetovej literatúre (1957, výber z kritického diela)
    • Výbor z lyriky (2011)

    Publicistika

    • Dopisy z Požúňa (1868, v Pešťbudínskych vedomostiach)
    • Nálady a výhľady (1897)
    • Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek… (1900)
    • Väzenské rozpomienky… (1903)
    • Ružomberský kriminálny proces… (1906)
    • Listy z Uhorska (1908)

    Editorská činnosť

    • Čo ľud môj cíti (1971, výber z poézie Vajanského)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    FERKO, Miloš: Zápas o návraty. Eva Fordinálová: Odklínanie Vajanského. K 100. výročiu úmrtia. (Recenzia). In: Romboid , roč. LII,
    FERKO, Miloš: Zápas o návraty. Eva Fordinálová: Odklínanie Vajanského. K 100. výročiu úmrtia. (Recenzia). In: Romboid, roč. LII, apríl 2017, č. 3 – 4, s. 175 – 176.

    FORDINÁLOVÁ, Eva: Svetozár Hurban Vajanský – redaktor Slovenských pohľadov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 1, s. 39 – 47.

    KRČMÉRY, Štefan: Veci na dnes duše. In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 2, s. 26 – 30.

    ČIČMANEC, Ivan: Vajanský ako symptóm a inšpirácia. In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 2, s. 4 – 10.

    ČERTÍK, Joezf: Pohľady na Vajanského paradox. Vajanský (1847 – 1916) – Šalda (1867 – 1937) – Matuška (1910 – 1975). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 6, s. 144 – 145.

    FORDINÁLOVÁ, Eva: Odklínanie Vajanského. (K 100. výročiu úmrtia – úryvok z pripravovanej monografie). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 3, s. 7 – 20.

    JAHELKA, Tomáš: Slovensko je súčasťou západnej kultúry. Štúrovci si osvojili presvedčenie, že sú jedinými reprezentantmi národa. Podobne ako niektorí politici dnes. In: Hospodárske noviny, 3. 12. 1015, č. 232, s. 7.

    JURČO, Milan: Vajanský znovu nepochopený. Svetozár Hurban Vajanský: Koreň a výhonky. Články. In: Tvorba, roč. XXI. (XXX.), 2011, č. 2, s. 39 – 41.

    HODOLIČOVÁ, Jarmila: Svetozár Hurban-Vajanský a vojvodinské prostredie. In: Tvorba, roč. XX. (XXIX.), 2010, č. 2, s. 31 – 36.

    POVCHANIČ, Štefan: Z nových prekladov slovenskej poézie do francúzštiny. II. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 114 – 125.

    TARANENKOVÁ, Ivana: K literárnoestetickým názorom Svetozára Hurbana Vajanského. In: Slovenská literatúra, roč. 49, 2002, č. 2, s. 148 – 158.

    TARANENKOVÁ, Ivana: Historicko-genetický prístup Ivana Kusého k osobnosti a dielu SHV v monografii Mladý Vajanský. (Príspevok zo semináru ÚSIL SAV 14. 5. 2001, Ivan Kusý 1921 – 2000). In: Slovenská literatúra, roč. 48, 2001, č. 3, s. 244 – 246.
    Zobraziť všetko