Foto©Peter Procházka
Foto©Peter Procházka

Foto©Peter Procházka


  • Životopis autora

    Tomáš Janovic sa narodil 22. mája 1937 v Bratislave. Po maturite v Košiciach (1954) študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte
    Tomáš Janovic sa narodil 22. mája 1937 v Bratislave. Po maturite v Košiciach (1954) študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1954 – 1960). Po skončení vysokej školy nastúpil do redakcie satiricko-humoristického časopisu Roháč, kde pracoval až do roku 1990. V súčasnosti žije v Bratislave a venuje sa literárnej tvorbe.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Podpisy analfabetov (1965)
    • Posledná večera (1969)

    Poézia

    • Život je biely holub (1959)
    • Epigramatika (1962)
    • Óda po zet (1983)
    • Ko(z)mické piesne (1986)
    • Od ucha k (d)uchu (1987, široký výber textov publikovaných v zborníkoch a časopisoch)
    • Moje najmilšie hriechy (1991)
    • Smutné anekdoty (1993)
    • Najsmutnejšie anekdoty (1995)
    • Ruka majstra (1997)
    • Dostal rozum (2001)
    • Maj ma rád (2005, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

    • Poézia

      Malá samoobsluha (1963)
    • O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island (1965)
    • Zakopol som o kalamár (1973)
    • Rozprávkové varechy (1975)
    • Zvieratká na dvore (1975)
    • Dín a Dán (1977)
    • Drevený tato (1979)
    • Drevený tato a jeho rozprávkové varechy (1982, súborné vydanie trilógie)
    • Jeleňvízor (1982)
    • My sme majstri nad majstrov (1983)
    • Kto sa nehrá, z kola von (1986)
    • Les (1987)
    • Veselá knižka do prvej lavice (2001)
    • (Ne)ukradni tri vajcia (1968, spoločné dielo: T. Janovic, M. Vanek)
    • Próza

      Neukradni tri vajcia (1968, spoločné dielo: M. Vanek, T. Janovic)
    • Snehuliaci (1985, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)

    Scenáristika

    • Divadlo bez opony (kabaretný zábavný cyklus)
    • My sme malí muzikanti (piesne do seriálu, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)
    • Soľ zeme, Husle a cimbál, Drevený program (scenáre televíznych hudobno-zábavných programov a iné texty)
    • Snehuliaci (1985, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)

    Rozhlasová tvorba

    • O žuvačkovom kráľovstve (1972, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)
    • Vzducholoď (1974, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)
    • Požičaná gitara (1977, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár; hra pre deti)
    • Kľúčikové kráľovstvo (1979, spolu s V. Bednárom; hra pre deti)
    • Rozprávkový šlabikár (1982, spoločné dielo: T. Janovic, V. Bednár)

    Publicistika

    • Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov (1998, spoločné dielo: P. Vilikovský, T. Janovic)
    • Zoči-voči (1999, spoločné dielo: T. Janovic, M. Lasica)
    • Humor ho! (2007, 1.vydanie)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Tomáš Janovic je výnimočný autor satirického žánru. Jeho mnohostranné záujmy smerujú od satirickej poézie

    Tomáš Janovic je výnimočný autor satirického žánru. Jeho mnohostranné záujmy smerujú od satirickej poézie a prózy pre dospelých, deti a mládež k textom piesní až po rozhlasové hry, scenáre televíznych hudobno-zábavných programov a estrádne pásma. Aj pri najzávažnejších témach, akými sú vojnové reminiscencie, rasové prenasledovanie, koncentračné tábory, sú mu vzdialené silné slová. Emotívny účinok dosahuje až prekvapujúco jednoduchým radením slov a faktov. Jednoduchosť a priezračnosť bez zložitých abstrakcií je doménou v jeho tvorbe. Inšpiračne čerpá z veľmi širokého zázemia. Počínajúc spomienkami na dospievanie s rôznymi kolíziami a konfliktmi v tomto veku života až k absurditám životných situácií dospelých, koncentrovaných do aforizmov, voľného verša, rýmovaných dvojverší alebo do krátkych próz. Často kombinuje verše i prózu. Dokáže využívať a kombinovať aj prvky absurdného humoru a nonsensu. Hravosť, poeticko-humoristický nezmysel, irónia a sebairónia sú jeho umelecké prostriedky, ktorými dokáže veľmi účinne a presvedčivo navodiť komické situácie. Vie majstrovsky naruby prevrátiť životné fakty skutočnosti z rôznych oblastí života jednotlivca, spoločnosti i spoločenských skupín a vytvára z nich zaujímavý poetický svet plný malých smiešnych hlúpostí, ale aj takých, nad ktorými je treba sa veľmi vážne zamýšľať. Nevyhýba sa ani dobovým a politickým skutočnostiam, domovu, dejinám a pohľadom na ne, medziľudským vzťahom a mnohým iným životným skutočnostiam hodným povšimnutia na pobavenie, aj keď práve preto, že nie vždy sú iba na pobavenie, ale aj na zamyslenie. V tvorbe pre deti, hlavne v dramatickej, okrem hravosti, humoru a fantázie, podnetne uplatňuje partnerstvo rozprávača-autora s deťmi s lyrickým ladením, čím sa mu darí navodiť dramatické napätie s vtipne komponovanými príbehmi, ktoré pútavosť ešte umocňujú. Jeho detská tvorba vydávaná v samostatných publikáciách patrí k najúspešnejším na knižnom trhu. Autorova tvorba sa vyznačuje vrelým vzťahom ku všetkému, čo robí ľudí ľudskými a odporom k tomu, čo ich od seba vzďaľuje a premieňa na bezduché kreatúry. Jeho tvorba vykazuje zmysel pre vysokú básnickú kultúru s citlivým detektorom pre mieru veci a poetickú skratku. Vo svojich textoch živo reaguje aj na súčasný život v kontexte s dianím vo svete. Umelecky je jeho tvorba veľmi presvedčivá, obľúbená a žiadaná. 

    Viktor Timura

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Zvieratká na dvore (1976, po slovinsky)

    Čo je väčšie (1981, po slovinsky, srbsky)

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Tomáš Janovic – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 133, 2017, č. 5, s. 154 – 155. TÓTHOVÁ,

    ŠAH: Tomáš Janovic – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 5, s. 154 – 155.

    TÓTHOVÁ, Roberta: Anasoft litera fest nie je len o literature. In: Pravda, 24. 4. 2015.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/352523-anasoft-litera-fest-nie-je-len-o-literature/

    BLAŽEKOVÁ, L.: Sila slova (Tomáš Janovic: „Neber to osobne!“). In: Knižná revue, 19, 2009, č. 26.

    HRON, Marek: Neber to osobne! In: Slovenské pohľady . Roč. IV.+128., č. 1 (2012), s. 114

    STANISLAVOVÁ, Z.: Tomáš Janovic. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    MOJŽIŠ, Juraj: O literárnych anekdotách Tomáša Janovica a o výtvarných anekdotách Dušana Polakoviča. In: Romboid .  Roč. XLIV, č. 8 (2009), s. 43-54.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    ČOMAJ, Ján: Tomáš Janovic: Humor ho! (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, IV. + 124, 2008, č. 3, s. 114.

    ŠAH: Tomáš Janovic – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 5, s. 158.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    ROŽNOVÁ, Jitka: Prečo aforisti nemávajú dovolenku. In: RAK . Roč. XI, č. 8 (2006), s. 52 a 54 .

    BODACZ, Bohuš: Tomáš Janovic: Nikoho nezabije (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 2, s. 100.


    MIKULA, V.: Tomáš Janovic. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    MATEJOV, Radoslav: Humor-podkožník (Tomáš Janovic: Dostal rozum). In: Knižná revue, roč. XII., 9. 1. 2002, č. 1, s. 5.

    ŠAH: Tomáš Janovic – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 5, s. 159.

    MORAVČÍK, Štefan: Tomáš Janovic: Veselá knižka do prvej lavice. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XI., 8. 8. 2001, č. 16 – 17,  s. 1.

    JURČO, Milan: Dotyky a prieniky nad textami literatúry pre deti a mládež. Banská Bystrica, UMB - Skalná ruža, 1997.

    DAROVEC, Peter: Tomáš Janovic: Najsmutnejšie anekdoty. In: Romboid. Roč. 31, č. 4 (1996), s. 13-14.

    PETRÍK, Vladimír: Tomáš Janovic: Najsmutnejšie anekdoty. In: Romboid. Roč. 31, č. 4 (1996), s. 12-13.

    ČÚZY, Ladislav: Intelektuálna satira. In: Literárny týždenník. Roč. 9, č. 12 (1996), s. 12.

    GLOCKO, Peter ml.: Humor ako filozofia. In: Slovenské pohľady. Roč. 4+112, č. 3 (1996), s. 143-145.

    BANČEJ, Maroš: Anekdoty (a iné smútky). In: Knižná revue, V. ročník, 2. 11. 1995, č. 22, s. 5

    ŠTRASSER, Ján: Brať myšlienku za slovo. Poznámky (aj) k Janovicovi. In: Slovenské pohľady.  Roč. 107, č. 8 (1991).

    ŽILKA, Tibor:  Tomáš Janovic: Ko(z)mické piesne. In:  Slovenské pohľady . Roč. 103, č. 9 (1987), s. 132-134.

    SMOLÍKOVÁ, J.: Tomáš Janovic a jeho básnická tvorba pre deti. In: Zlatý máj, 1984, č. 10.

    ZAJAC, P.: Clivý satirik Tomáš Janovic. In: Romboid, 19, 1984, č. 8.

    KOPÁL, Ján: Hra a poznávanie v poézii pre deti. In: Zlatý máj, 24, 1980, č. 5, s. 266–272.
     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Schopnosť rozosmiať iných je ešte vzácnejšia ako hudobné nadanie... Janovic si vyberá pre svoj humoristický samostrel... odveké chyby

    Schopnosť rozosmiať iných je ešte vzácnejšia ako hudobné nadanie... Janovic si vyberá pre svoj humoristický samostrel... odveké chyby jednotlivcov, akými sú hlúposť, závisť, pokrytectvo, hrabivosť, márnivosť, zbabelosť, snobizmus atď... Pri pozornejšom čítaní zistíme, že autorovi sa cez takto obrátenú optiku darí zachytiť neobyčajne veľa spoločensky závažných problémov... Janovic veľmi pozorne vníma dych našich čias a neváha vypovedať o všetkých závažných úžinách našich charakterov i úzkostiach doby... Je to autor, u ktorého živelne hravý a ironický prístup k veciam prerastá do filozofie... nechce nás rozosmiať od ucha k uchu, ale... pokúša sa za pomoci vtipu preniknúť do nášho vedomia.

    Viliam Marčok

    Satirik sa najčastejšie prezentuje odstupom, nadhľadom, istým chladom. Racionalita ako prameň vtipu, satirického šľahu je antipódom emocionality. Tomáš Janovic... predstavuje osobnú účasť, jeho veľa vecí skutočne mrzí, dokáže sa trápiť, záleží mu na zlepšení situácie... Účasť, zainteresovanie, prežívanie charakterizuje Janovicove satirické výkony... Vidiaci a vediaci nastavuje nám zrkadlo bez toho, aby nás bil a poučoval.

    Vladimír Petrík

    Kniha aforizmov „Neber to osobne!“ je normálnou odpoveďou na každodenné anomálie, hoci má aktuálny rozmer a zasiahne vás nepripravených. No ten, kto pozná Janovicov humor, vie, čo nastane pri čítaní: povznášajúci pocit a sebareflexia. (...) V aforizmoch je dôležitá hutnosť, humor, hĺbka myšlienky a príklon k realite. Janovic zachováva viacvrstevnosť žánru a má vzácny dar vidieť veci v iných súvislostiach a okoreniť ich. Často využíva zvukové štylistické figúry a posúva ich do roviny slovných hračiek, napr. „bulvarila myšička kašičku, veď ide o plnú kasičku“. Autor sa rád hrá, v jeho podaní sa obyčajné slová stávajú metaforami. Svoje myšlienky roztína na kusy a každý kus ukladá na samostatné miesto. Možnou nevýhodnou aforizmov je práve aktuálnosť, našťastie Janovicove aforizmy majú trvalejšiu platnosť.

    Lucia Blažeková

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Z knihy Tomáš JANOVIC: humor ho! Rozhovory s Jánom Štrasserom a iné texty     Ako ťa prijali v Roháči?  
    Z knihy Tomáš JANOVIC: humor ho!
    Rozhovory s Jánom Štrasserom a iné texty
     

     
    Ako ťa prijali v Roháči?
     
    Krásne. Sedel som v jednej miestnosti s veľmi príjemnými, vtipnými, kultivovanými ľuďmi. Šéfkou literárneho oddelenia bola Klára Jarunková a mojimi bezprostrednými spolupracovníkmi Milka Kostrová a Viktor Kubal. A zástupcom šéfredaktora bol výborný satirik Gabriel Viktor, čiže Laco Szalay.
     
    Aký bol Viktor Kubal?
     
    Bol pre mňa živým dôkazom, že najlepší humor sa dá vyčariť z obyčajného života. Bol spontánnym majstrom v premieňaní každodenných trampôt na smiešne príbehy. Nič ho nevedelo rozhádzať. Nič a nikto, ani tí najväčší hlupáci, vždy bol nad nimi. Neznamená to však, že bol ľahostajný. Svoje účty s nespravodlivosťou si vybavoval humorom.
     
    Čo si mal v náplni práce?
     
    Redigoval som rubriku nových autorov. A mal som na starosti poéziu.
     
    Ako vyzeral tvoj pracovný deň?
     
    Prišiel som o deviatej, sadol som si za stôl, prečítal si príspevky autorov, odpovedal som na ich listy... A dychtivo som čítal kultúrne časopisy, ktoré chodili do redakcie – Kultúrny život, české Literární noviny, Plamen... Nasával som do seba všetky informácie zo sféry divadiel malých foriem. Kupoval som si knihy českých humoristov J. R. Picka, Ivana Vyskočila, Milana Uhdeho a ďalších a usiloval som sa dostať o nich do Roháča aspoň stručnú informáciu.
     
    Roháč patril, dnes by sme povedali, do vydavateľského domu ÚV KSS?
     
    Áno. Hovorili mu aj Úsmevy strany a vlády. Bola to pravda, žiaľ, iné úsmevy vtedy nevychádzali. V Roháči dominovala ideologicky správna politická satira, jej objektmi boli najmä západní štátnici, potom komunálna satira, ktorá mala pranierovať a tým aj naprávať chyby našich robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, ale našiel sa kúsok miesta aj pre takzvaný čistý humor. Do čísla ho podsúvalo najmä naše literárne oddelenie, predsa sme len boli tak trochu v závetrí.
     
    * * *
     
    Preberali ste aj sovietsky humor – náš vzor?
     
    Pravdaže, najmä z časopisu Krokodíl, do ktorého celé desaťročia kreslil politickú propagandu známy Boris Jefimov. Dnes má sto rokov a spomína si na Stalina. Ale nie na to, ako mu zlikvidoval brata, novinára Michaila Koľcova, ale ako mu osobne dával pokyny: „Súdruh Jefimov, Eisenhowerovi prikreslite ešte viac vyznamenaní a pištolí!“
     
    Ako vás riadila strana a vláda?
     
    Tak, že šéfredaktor si chodil na ústredný výbor komunistickej strany po pripomienky a pokyny.
     
    Napríklad aké?
     
    Napríklad také, že sa blíži leto a Roháč sa musí zapojiť do kampane za úspešné zvládnutie žatevných prác.
     
    Ako ste na to reagovali vy, vtipní a kultivovaní ľudia? Predsa ste vedeli, že sú to nezmysly.
     
    Vedeli sme, že musíme odovzdať cisárovi, čo je cisárovo. Takže na obálke bude veselý kombajnista. A popritom sa zvezie aj nejaký normálny humor. Napríklad aj dejiny svetového písaného a kresleného humoru. Rubriku mal pod palcom Kornel Földvári. Vieš, koho všetkého v nej predstavil? Otváral by si oči...
     
    Cenzúra bola na vás prísna?
     
    Cenzúra sa volala Štátny tlačový dozor. Vedenie Roháča im každý týždeň muselo odniesť korektúry čísla na prečítanie. Príslušný úradník rozhodol, čo v čísle nesmie byť a musí sa nahradiť inými textami. Až keď bol so zmenami spokojný, odtlačil na korektúry zelenú schvaľovaciu pečiatku.
     
    Dalo sa s ním o textoch, ktoré odmietol schváliť, diskutovať?
     
    Šéfredaktor či jeho zástupca sa o to zväčša pokúšali, niekedy aj čo-to uhádali. Pripomienky tlačového dozoru bývali zväčša dosť absurdné, o niektorých ich kúskoch sa rozprávalo po Bratislave dlhé mesiace.
     
    Napríklad?
     
    Nesúvisí to s Roháčom, ale je to veľmi charakteristické. Na tlačovom dozore raz schvaľovali scenár istej rozhlasovej hry. Na titulnom liste bolo napísané: Réžia Vladimír Rusko. Cenzor prečiarkol slovo Rusko a napísal – Sovietsky zväz.
     
    V tých časoch by si Pavol Rusko v politike neškrtol...
     
    Cenzori vždy zbystrili pozornosť, keď sa im dostali pred oči nejaké kresby či texty, ktorých humor sa zakladal na metafore. Keď mali na začiatku normalizácie Lasica a Satinský vážne problémy, súdruhovia Mihálik a Válek im povedali prečo – metaforický humor je nebezpečný, každý si ho môže vyložiť po svojom.
     
    V polovici šesťdesiatych rokov si v Roháči vstúpil do komunistickej strany,. Ako k tomu došlo?
     
    Tak, že Roháč bol orgánom ÚV KSS a všetci jeho zamestnanci mali byť v strane. Výnimkou boli len niektorí, ktorí už mali vyšší vek – Kubal, Jarunková... Takže prišli aj za mnou a povedali: „Súdruh Janovic, tu je prihláška.“
     
    Neváhal si?
     
    Nebol som dvakrát nadšený, ale jedno mi bolo jasné: buď v strane a v Roháči, alebo... Budem však úprimný: v našej rodine sociálna spravodlivosť nebola len prázdna floskula.
     
    Povedal si, že tvoj otec už v päťdesiatych rokoch začal pochybovať o správnosti politiky strany. A povedal si tiež, že už na strednej škole sa ti prestali páčiť frázy, prestalo sa ti páčiť robiť to, čo je prikázané, kráčať ľavou v jednom šíku. Ako to šlo dokopy s členstvom v strane?
     
    Vedel som svoje o totalite, o jej neprávostiach, a to, čo som písal, bolo proti tomu, bolo to o slobode človeka, o jeho dôstojnosti. Ale nevedel som si predstaviť, že by u nás mohol existovať nejaký iný režim, a rovnako som si nevedel predstaviť, že by som v straníckom časopise mohol nebyť členom strany a to, čo píšem, písal niekde v undergrounde. Napokon, o pár rokov sa moje členstvo v strane skončilo, na začiatku normalizácie ma z nej vyškrtli.
     
    Ako dlho si pracoval v Roháči?
     
    Odišiel som v roku 1990. Takže celých tridsať rokov.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena vydavateľstva Mladé letá (1980) Cena Zväzu slovenských spisovateľov (1983) Zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena (1985) Cena

    Cena vydavateľstva Mladé letá (1980)

    Cena Zväzu slovenských spisovateľov (1983)

    Zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena (1985)

    Cena Haškovej Lipnice (1985)

    2. miesto Kniha roka 2003 (podľa Dominofóra) v kategórii "pôvodné diela" za Nikoho nezabije

    Cena Dominika Tatarku za knihu Maj ma rád (2006)

    Rad Ľudovíta Štúra II. triedy – štátne vyznamenanie prezidenta SR Andreja Kisku (9. 1. 2017)

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

      ZAŽMÚR OČKÁ Táni a všetkým malým deťom     Napísal Tomáš Janovic   Zažmúr,
     
    ZAŽMÚR OČKÁ
    Táni a všetkým malým deťom
     
     
    Napísal Tomáš Janovic
     

    Zažmúr, Táňa, zažmúr očká.
    Začína sa rozprávočka.
     
    Nie ste predsa doma samy.
    Samí známi žijú s vami.
     
    Samí známi pred dverami.
    Samí známi za dverami.
     
    O nich je tá rozprávočka.
    Zažmúr, Táňa, svoje očká.
     
     
     
     
     
     
     
    IHLA
     
    Ihla nemá brucho,
    ale veľké ucho.
    Keby teda zjedla muchu,
    mala by tú muchu v uchu.
     

    JABĹČKO
     
    Táňa meria jabĺčku
    teplomerom horúčku.
    „Treba poslať po doktora,
    veď mu líčka len tak horia.“
     

    BÁBA
     
    Bába celkom ako živá.
    V nej sa ešte jedna skrýva
    a v tej bábe ďalšia bába.
    Aspoň tie dnu neoziaba.
     


    NÁHRDELNÍK
     
    Z cukríkov ho Táňa robí.
    Nemá rozum? Ale čoby!
    Je to veľmi dobrý nápad.
    Po bále ho možno spapať.
     
     

    Zažmúr, Táňa, zažmúr očká.
    Skončila sa rozprávočka.
     
    Všetci tvoji kamaráti
    Zaspali už dávno. A ty?
     
     
     
     
     
     
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory