Zlata Solivajsová

Narodenie 6. 5. 1922 Nitrianska Blatnica
Úmrtie 31. 12. 2010 Banská Bystrica

Foto © Peter Procházka
Foto © Peter Procházka




  • Životopis autora

    Zlata Solivajsová sa narodila 6. mája 1922 v Nirianskej Blatnici. Vzdelávala sa samoštúdiom. Najskôr pracovala ako korešpondentka v obchodnej
    Zlata Solivajsová sa narodila 6. mája 1922 v Nirianskej Blatnici. Vzdelávala sa samoštúdiom. Najskôr pracovala ako korešpondentka v obchodnej firme v Topoľčanoch, po vydaji od r. 1946 žila v Banskej Bystrici. V r. 1956 sa stala pracovníčkou Slovenskej knihy, od r. 1960 pôsobila ako redaktorka Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musela redaktorské miesto vo vydavateľstve opustiť, pracovala ako korektorka v banskobystrickej tlačiarni až do odchodu do dôchodku v r. 1981. Zomrela 31. decembra 2010 v Banskej Bystrici.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Jablká plné hviezd (1962)
    • Vyhnanie z raja (1967)
    • Pierko po pierku (1992)
    • Ucho ihly (2002, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

    • Svietnik s holubičkou (1968)
    • Kľúč od každých dverí (1971, druhé, skrátené vydanie 1990)
  • Charakteristika tvorby

    Po časopiseckých začiatkoch – publicistické príspevky a básne uverejňovala v časopisoch Nový svet, Mladá tvorba, Kultúrny život
    Po časopiseckých začiatkoch – publicistické príspevky a básne uverejňovala v časopisoch Nový svet, Mladá tvorba, Kultúrny život a Slovenské pohľady – debutovala básnickou zbierkou Jablká plné hviezd. Inšpiračným zdrojom jej poézie boli spomienky na detstvo, príroda a láska. V expresívno-reflexívnej lyrike rezonujú tóny pokory, ale aj apelatívnosti (Vyhnanie z raja). Neskôr svoj tvorivý záujem rozšírila o tvorbu pre deti. Stala sa autorkou, ktorá protestovala proti prázdnej pompéznosti a potláčaniu slobodného myslenia. Podobne ako H. Ch. Andersen výmyslom oživovala veci a do ich existencie vkladala ľudský rozmer, čím vytvárala pôsobivé obrazy na rozhraní sna a reality. Presvedčivý dôkaz o tom podala v knižke Svietnik s holubičkou. V nej do snových videní chorého dievčatka votkala príbehy dvoch sviec, ktorých hlbší význam je odhalený, keď sa ich osud symbolicky prepojí s osudom dievčatka – ak chceš zmysluplne žiť, musíš svietiť. Vo filozofickom podtexte tak rezonuje vzťah slobody a otroctva, hrdosti a pokory. Nie je to inak ani v pestrom súbore autorských rozprávok Kľúč od každých dverí. Tie sa pre autorku stávajú azylom, formou úteku do sveta krásy a fantázie, ktorého humanistické posolstvo je rovnako zrozumiteľné dospelému, ako aj detskému čitateľovi. Pod zámienkou, že text obsahuje metaforické narážky na normalizačný režim, bola táto kniha zošrotovaná. Po rokoch vynúteného mlčania sa poetka prihlásila treťou zbierkou pre dospelých Pierko po pierku, ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností. Predovšetkým jej druhá časť s názvom Koniec leta je svedectvom o vstupe vojsk do Československa v r. 1968. Autorkinou poslednou poetickou výpoveďou je útla básnická zbierka Ucho ihly.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    URBANOVÁ, Eva: Z archívneho života Zlaty Solivajsovej (4/4). Časť štvrtá alebo Korešpondencia z rokov 1969 – 1992. (E. Zátopek, P. Koyš, M.
    URBANOVÁ, Eva: Z archívneho života Zlaty Solivajsovej (4/4). Časť štvrtá alebo Korešpondencia z rokov 1969 – 1992. (E. Zátopek, P. Koyš, M. Ďuríčková, B. Bobáková, P. Hrúz, H. Ponická, Š. Moravčík). In: Vertigo, 4, 2015, s. 38 – 42.

    URBANOVÁ, Eva: Z  archívneho života Zlaty Solivajsovej (3/4). In: Vertigo, 3, 2015, s. 39 – 42.

    URBANOVÁ, Eva. Z archívneho života Zlaty Solivajsovej (2/4). Časť druhá alebo Rozprávka ako zbraň (kauza Abeceda pre obludy). In: Vertigo. roč. 2., 2015, s. 40-44)

    URBANOVÁ, Eva: Z archívneho života Zlaty Solivajsovej (1/4). Časť prvá alebo "Dúfam, že Vám už nijaké problémy nevzniknú pre Zlatu Solivajsovú". In: Vertigo, 1, 2015, s. 38 – 42.

    TROLIGOVÁ, Zlata: Za Zlatou Solivajsovou. In: Knižná revue, roč. XXI, 19. 1. 2011, č. 2, s. 11.

    ŠAH: Zlata Solivajsová – 85. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 5, s. 155 – 156.

    -mg-: Cesta k sebapoznaniu a identite (Zlata Solivajsová: Ucho ihly). In: Knižná revue, roč. XII, 11. 12. 2002, č. 25 – 26, s. 19.

    ŠAH: Zlata Solivajsová – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 5, s. 157 – 158.

    KEPŠTOVÁ, Ľubica: Kľúč od každých dverí (Zlata Solivajsová: Kľúč od každých dverí). In: Knižná revue, roč. VI, 23. 10. 1996, č. 21, s. 5.
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    PIERKO PO PIERKU (úryvky)   Nálezy   Listujem v popísanom bloku Samé útržky

    PIERKO PO PIERKU (úryvky)

     

    Nálezy

     

    Listujem v popísanom bloku

    Samé útržky

    Načaté vety

    cudzie myšlienky

    neznáme slová

    výsmešné

    kruté

    ako bodnutie

    záznamy márnych obetí

     

    Akoby ktosi z inej planéty

    abecedu mi znesvätil

     

    Taká som bola?

    Takí boli?

    A či len precitám zo sna?

     

    Ó moja pamäť neúprosná

    Pre teba

    za trest

    stojím v kúte

     

     

    Po výsluchu

     

    Tackavo

    ako z hojdačky

    zostupujem až na dno

    väzenského dvora

    Vedľa mňa Bezpečnosť

    Nebezpečná Bezpečnosť

     

    Z okienka pri bráne

    uniformovaná ruka

    čosi mi núka

    Ovanul ma mráz

    Zdráham sa Cúvnem

    „Váš preukaz!“

    SEZAM OTVOR SA

    Pancier sa odsúva nehlučne

    ako čas

     

    Znova chytám dych

    Na nohách gumených

    vyľudneným mestom

    Ani človiečika

    Augustový pasát

    ženie mi v ústrety vejúce zdrapy

    mátožných bytostí

    bez očí

     

    Namáham sa porozumieť

    ich slovám ale rútia sa

    rýchlosťou tisíc parsekov

    za okamih

    CESTA je pojem neistý

    PRAVDA na obe nohy kríva

    a ŽIVOT kážu zradou poistiť

    Vtom do mňa prudko búši

    stĺp hanby a ozvena

    HOVORTE PRAVDU

    POĽAHČUJÚCA OKOLNOSŤ

    NECHCETE POHÁR VODY?

    Ten hlas mi podpálil

    oba pľúcne hroty

    Vodou sa nedá zapiť strach

    Vymretým námestím

    v plameňoch až po uši

    beznádejne sa brodím

    V pralese ciev za hrudnou kosťou

    tamtamy bijú na poplach

     

    Hlásateľ z mimozemskej stanice

    hlási vzrušene

    ČO ROBÍ POD TÝM VODOTRYSKOM

    MOŽNO JU KRSTIŤ BUDÚ

    ALEBO SA CHCE KÚPAŤ

     

    Zahalená do vlastného studu

    zabudla som kde bývam

    Hľadám svoju ulicu a dom

    MÔJ DOM MÔJ HRAD

    Na prahu drieme had

                                HORE HRONOM zima-zima

                                DOLU HRONOM ľad-ľad

    Vytrvalý buchar do slúch búcha

    kým na pozadí zvonov

    Toccatou

    prehovorí Bach

     

    Od šikmej veže na mňa z erbu kývol

    plechovým krídlom modrý prízrak

    zavrhnutého anjela

    Po šiestich schodoch

    ku krížu s vlastným krížom

    stúpam

    Ja som CESTA

                           PRAVDA

                           i ŽIVOT

     

     

    Bez opony

     

    Tri roky

    ako deň

    pred popravou

    ktorá sa stále odkladá

    Noc

    rozložená na tisícky sekúnd

    pokúša sa odhadnúť

    beznádejné kľučkovanie

    obete

     

    Galérie dupocú a pískajú

     

    Už to začína nudiť

    aj stálych divákov:

     

    Pošlite kata

    Už dávno mala byť

    sťatá

     

     

    Námestie

    Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici 29. augusta 1968

     

    Rev cudzích stíhačiek

    pretŕha detské sny

    o dobrých vojakoch s harmonikou

    padá na mesto

    zahanbujúco a zlovestne

    otriasa základmi čierneho obelisku

    Až k nebu stúpa

    nesúhlas mŕtvych bojovníkov

    neodvolateľný a definitívny

    ako smrť

     

    Šíp

    ľahostajný voči terču

    odpúšťajú sa ti viny

    si ospravedlnený

    Ale ruka

    Ruka položená na spúšti

    tebe kto odpustí

    Kto ti dá rozhrešenie

     

    Toto námestie má dobrú pamäť

    Namiesto vencov

    mramor urazený

    Namiesto rečí slávnostných

    výpredaj ilúzií

    za znížené ceny

    A keď sa minie všetok atrament

    zem krvou posvätená

    svedectvo hrobov odpečatí

     

    Súmrak dňu odtrúbil

    V pamäti partizánov husto sneží

    Voskové slzy sviec

    v slovenských oknách

    držia čestnú stráž

    Z prázdneho námestia aj kvety

    odišli na púť do Kremničky

     

    Starý muž s plnou slamienkou

    tvárou k naklonenej veži

    zvoláva

    rozpŕchnuté holuby

     

     

    Heroizmus

     

    Každý deň niekto z Pegasových krídel

    vytŕha letky Pierko po pierku

    A sépiovou čerňou nimi chladnokrvne

    vypĺňa kontá Dal a Má dať

    Ozajstný život draho príde

     

    Každý deň krivda pravdu dvanásťhlavú

    dvíha k nám dýku v srdci otáča

    Svet všetkých drakom páchne človečinou

    Vždy čerstvé kone sedlá pre nás smrť

     

    Každý deň večnosť dotkne sa nás zľahka

    a v zlomku času smieme stáť jej stráž

    Jed všednosti nám zmysly rozleptáva

    a nevyhnutnosť drží opraty

     

    Vytrvaj Báseň

    Nevydaj nás tme

     

     

    Breza

     

    Vymením si s tebou miesto

    Tu Tu chcem miesto teba stáť

    premenená na brezu

    Korene v zemi koruna

    vetru napospas

    Po celej šírke zárezu

    smieť

    usedavo sa rozplakať

    Vymeňme sa Dám ti

    čo si žiadaš

     

    Vymením si s tebou krv

    Ktorú z nás to bude väčšmi bolieť

    Choď Choď medzi ľudí

    a ja v tráve vyše kolien

    počkám na dážď

    Zmyje zo mňa dotyk cudzích rúk

    a nôž čo mám v sebe zakrojený

    predpovie mi ako z bielych polien

    vyšľahne stĺp zlatých iskier

     

    V živote i v smrti sme si blízke

    Vymeňme si miesto

    Vymeňme si krv

    Zobraziť všetko