Literárne informačné centrum
Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
Tip: Začnite písať Priezvisko autora alebo Názov diela.
EN |  DE |  FR

HORÚCE LINKY

www.navstevnik.sk

LIC na Facebooku

Logo kampane Do knižnice

Zuzka Zguriška

Narodenie 13. 4. 1900 Myjava
Úmrtie 24. 9. 1984 Praha (Česko)





  • Pohlavie

    Žena

  • Životopis autora

    Zuzka ZGURIŠKA sa narodila sa 13. apríla 1900 v Myjave. Meno Zuzka Zguriška je literárne. Občianskym menom sa volala Ľudmila Dvořáková, za slobodna Ľudmila Šimonovičová. Do základnej
    Zuzka ZGURIŠKA sa narodila sa 13. apríla 1900 v Myjave. Meno Zuzka Zguriška je literárne. Občianskym menom sa volala Ľudmila Dvořáková, za slobodna Ľudmila Šimonovičová. Do základnej školy chodila v rodisku, do meštianskej v Modre. Jej cesta za ďalším vzdelaním v rokoch prvej svetovej vojny bola veľmi strastiplná. Rok študovala na priemyselnej škole v Himmelkrone v Bavorsku, potom dva roky na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyu a tri mesiace v srbskej Subotici. Tu ju zastihol koniec vojny a vznik Československej republiky. Nezaváhala ani na chvíľku a prešla študovať na Ústav ke vzdělání učitelek do Brna, kde roku 1920 zmaturovala. Učiteľské miesto si našla na rodnej Myjave, kde učila štyri roky. Potom sa vydala za Jaroslava Dvořáka a odišla do Bratislavy. To bola zároveň príležitosť, aby mohla študovať dejiny umenia a filozofiu na Slovenskej univerzite. Po skončení štúdií sa presťahovala do Prahy, kde sa jej manžel stal štátnym úradníkom. Tu v rokoch 1949 – 1951 pracovala ako profesionálna filmová scenáristka na Barrandove, no ostatné roky svojho života venovala publicistickej a literárnej tvorbe. Zomrela 24. septembra 1984 v Prahe, kde je aj pochovaná.
    Zobraziť všetko

  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Obrázky z kopaníc (1929)
    • Španielske pohľadnice (1931)
    • Dvanásť do tucta (1932)
    • Pangart (1932)
    • Ženích s mašinou (1935)
    • Bičianka z doliny (1938)
    • Svadba (1943)
    • Hostina (1947)
    • Metropola pod slamou (1949)
    • Mestečko na predaj (1953)
    • Kopaničiari (1956)
    • Na veselej hostine (1957)
    • Podobizne (1957)
    • Zbojnícke chodníčky (1959)
    • Korenie s medom (1960)
    • Husitská nevesta (1962)
    • Manželstvo na úver (1967)
    • Strminou liet (1972)
    • Vybrané spisy Zuzky Zgurišky 1 – 2 (1976, 1979)
    • Vybrané spisy 1 – 5 (1976, 1976 – 1987)

    Dráma

    • Mor na farme (1967)

  • Charakteristika tvorby

    Najosobnostnejšie posolstvo Zuzky Zgurišky je zakomponované nielen do mestečkovskej trilógie, ale nachádzame ho aj v klasickom kopaničiarskom románe a drobných žánrových
    Najosobnostnejšie posolstvo Zuzky Zgurišky je zakomponované nielen do mestečkovskej trilógie, ale nachádzame ho aj v klasickom kopaničiarskom románe a drobných žánrových poviedkach o ľuďoch myjavského kraja. Možno si ho vydedukovať na základe ich označenia "ľudia dobrej vôle", ako svojich rodákov pomenovala a ako to rozviedla na začiatku kronikárskeho románu Mestečko na predaj. Biblické označenie nie je u nej neurčitým zahmlievaním, ale naširoko zrozumiteľným obrazným zovšeobecnením životnej empírie. Sú to ľudia reálne jestvujúci, s celkom konkrétnymi vlastnosťami. Skúmaním uplatňovania jej komického prístupu sa dozvieme, že majú predovšetkým také eticko-spoločenské prejavy, aké umožňujú ľudské súžitie, spokojnosť i šťastie, ako predpoklady života vtedy, teraz i v budúcnosti. Sú to ľudia ešte vždy celiství, psychicky nenarušení civilizačnými procesmi a rozpormi natoľko, aby prestali byť prirodzenými optimistami. V kopaničiarskom etniku si Zuzka Zguriška vážila pracovitosť, rozumnosť, obratnosť, hrdosť a statočnosť, otvorenosť, ochotu pomôcť, žičlivosť, srdečnosť a smiech, smelosť, rozhodnosť, bojovnosť a cieľavedomosť. A potom všetko, čo vyplýva z ľúbosti, lásky, zdravej erotiky, priateľstva a kamarátstva. Od začiatku uznáva súdržnosť: etnickú, sociálnu, národnú aj takú, akú pociťujú nevdojak práve ľudia dobrej vôle.
    Ľudmila Rampáková
    Zobraziť všetko

  • Monografie a štúdie o autorovi

    Sliacky, O.: Zuzka Zguriška. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009. Maťovčík, A. a kol.:

    Sliacky, O.: Zuzka Zguriška. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    Špaček, J.: Zuzka Zguriška. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (3., upr. vydanie). Bratislava: LIC 2001.

    Varga, E.: Rodáčka z Myjavy. In: Evanjelický posol spod Tatier, 85, 1995, č. 17.

    Rampáková, Ľ.: Humoristka Zuzka Zguriška. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1990.

    Petrík, V.: Nad tvorbou Zuzky Zgurišky. In: Slovenské pohľady, 101, 1985, č. 1.

    Čepan, O.: Humoristický žáner. In: Slovenská literatúra, 27, 1980, č. 4.

    Knězek, L.: Rozprávačka z kopaníc. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 4.

    Chorváth, M.: Cestami literatúry. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1979.

    Rampáková, Ľ.: Zguriškina jazda kráľov. In: Zguriška, Z.: Bičianka z Doliny. Bratislava: Tatran 1970, s. 237 – 246.

    Mráz, A.: Medzi prúdmi 1. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1969.

    Gregorec, J.: Trilógia Zuzky Zgurišky. In: Zborník Pedagogického inštitútu v Trnave. Trnava 1963, s. 365 – 381.

    Noge, J.: Chudobná nevesta (Zuzka Zguriška: Husitská nevesta). In: Slovenské pohľady, 78, 1962, č. 8.

    Števček, J.: Husitská nevesta a problémy okolo nej. In: Zlatý máj, 6, 1962, č. 10.

    Matuška, A.: Od včerajška k dnešku. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1959.

    Zobraziť všetko

  • O autorovi

    Výrazný autorský typ v slovenskej literatúre 20. storočia predstavuje Zuzka Zguriška. Osobité miesto v literatúre medzivojnového obdobia i značnú čitateľskú popularitu

    Výrazný autorský typ v slovenskej literatúre 20. storočia predstavuje Zuzka Zguriška. Osobité miesto v literatúre medzivojnového obdobia i značnú čitateľskú popularitu jej totiž zabezpečil fakt, že autorsky dôsledne reprezentovala žáner humoristickej prózy. Pritom látku jej poskytoval rodný región, témy dodávalo dôverné poznanie života ľudí na myjavských kopaniciach a stvárňovacie postupy oprela o svoj nevšedný rozprávačský talent. Autentickosť svojho zobrazovacieho postupu Zguriška podčiarkovala aj tým, že v dialogickej reči postáv používala miestne nárečie, čo jednak účinne diferencovalo jazykovo-štýlovú štruktúru jej umeleckého textu a zároveň akosi prirodzene umocňovalo jeho komické zafarbenie.

    Stanislav Šmatlák

    V mocenskom zápase fašizmu s domácim odbojom postavia sa kopaničiari takmer do jedného po bok partizánom vedúcim spravodlivý boj proti cudziemu diktátu, bez poúčania, inštinktívne vycítiac, na čej strane je pravda. A kto zradil, platil životom. Pri takejto téme, prirodzene, stráca sa spisovateľkin dobromyseľný, huncútsky úsmev. V treťom dieli trilógie, románe Zbojnícke chodníčky, s napätím a hlbokou vážnosťou kreslí statočný boj svojho rodného kraja za slobodu, boj na život a na smrť. A ak pri ňom kde-tu vznikne komická situácia, má tragický podtón. Z jej predchádzajúceho veselého i britkého humoru ostal len sebavedomý výsmech pre okupanta.

    Ján Medveď

    Zobraziť všetko

  • Autor o sebe

    Narodila som sa na Myjave 13. apríla 1900, na Veľký piatok. Tento dátum obsahoval priveľa nešťastných zložiek, takže niet divu, že otec sa ozval: "To som zvedavý, aký trojnásobný
    Narodila som sa na Myjave 13. apríla 1900, na Veľký piatok. Tento dátum obsahoval priveľa nešťastných zložiek, takže niet divu, že otec sa ozval: "To som zvedavý, aký trojnásobný blázon bude z našej prvorodzenej!" Doposiaľ sa mi tá trinástka nijako nevymstila. Ba dokonca som sa aj vydala, čo je predsa najzbožnejším prianím všetkých mladých diev. Som teda vydatá, nuž, mladí páni, neráčte si robiť nijakú nádej na dobrú partiu! Dala som sa, ako najstaršia, na otcovo remeslo a všemožne som sa pričinila dostať sa za učiteľku do nášho kraja. Vtedy iba mala som príležitosť stýkať sa s naším ľudom, rozumieť mu a obľúbiť si ho. Počúvala som už ako dieťa s rozkošou svojrázny dialekt nášho ľudu a naučila som sa mu dokonale. Používam ho vo svojich poviedkach s veľkou radosťou.
    Zobraziť všetko

  • Ukážka z tvorby

    MESTEČKO NA PREDAJ (úryvok)      Je príznačné pre pána veľkostatkára Gažoviča, že sa vôbec nedozvedel o novom obyvateľovi deputátnického bytu. Za svojho pobytu

    MESTEČKO NA PREDAJ (úryvok)

         Je príznačné pre pána veľkostatkára Gažoviča, že sa vôbec nedozvedel o novom obyvateľovi deputátnického bytu. Za svojho pobytu na Habrovej ani raz totiž nevkročil do majera – ako volali hospodárske dvory – a na svojom aute chodieval lipovou alejou, ktorá spojovala kaštieľ priamo s hradskou. A tak sa nikdy nestretol ani s jedným členom celej Pištovej rodiny.
          Dozvedela sa to však veľkomožná pani Áňa. Keď prepchala svojho miláčika Bleska cukrom a sladkými keksami, ochorel a prestal žrať. Bolo to v sobotu večer. Rýchly posol cválal do Mestečka po zverolekára, ale ten bol dakde na Žitnom ostrove na svadbe. Domáca liečba nepomáhala a v nedeľu ráno bol už milý Blesk viac mŕtvy ako živý. Duga sa zdôveril Pištovi, a ten sa vybral s Marišou do lesa. Nazbierali byliniek, navarili nápoj a vliali Bleskovi do papule. Na druhý deň ráno žral ako divý, a keď ho Duga vyviedol do parku, nik na ňom nepoznal, že ešte len včera šiel zdochnúť.
          Keď pani Áňa videla z obloka, že Blesk je zasa v poriadku, prikvitla do stajne a zahŕňala Dugu neželanou milotou.
          "Jaj, či ste vy len neoceniteľný, aj do zverolekárstva sa rozumiete. Neviem, ako sa vám mám odmeniť."
          "Mne nijako. Koňa vám vyliečil cigán Pišta so svojou ženou. Tým sa môžete odvďačiť."
          Pani Áňa zmeravela. So stisnutými zubami zasyčala:
          "Cigán! Ako sa dostal cigán k Bleskovi?"
          "Býva v mojom byte, Šťastie, že bol poruke. Blesk nemal výberu, alebo sa dá liečiť od cigána, alebo jeho čistokrvné telo zahrabú medzi mrciny do obecnej jamy. Nemôže rozhodovať sám o svojom osude, ale nazdávam sa, že keby tak bolo, bol by iste so mnou súhlasil."
          Gažovička sa zvrtla na odchod a panovačne rozkázala:
          "Naskutku mi vyčistite a prevetrajte Bleska. Hnusí sa mi sadnúť naň, keď sa ho dotýkal cigán."
          To bola jej vďačnosť za záchranu miláčika.
          Duga sa rozosmial tak hlasno, že si pani Áňa, hoci bola už vonku, zapchala uši, aby ten posmešný smiech nepočula.

    Zobraziť všetko
Internetové kníhkupectvo

Knižná revue 13/2013 

Slniečko 2013 máj 

Copyright © 2003 – 2013 Literárne informačné centrum. Všetky práva vyhradené. Dizajn a programovanie core4.sk