Ukážka z diela

Elektrónkový klaun

Voňavka osamotenej ženy

 

Prechádza okolo teba

krásna žena,

 

jemnými rukami

vyberá kolibríky

z pecí

mäsožravého smogu.

 

Jej voňavka

ostáva tu,

ide za tebou

a má sto nahých ramien,

hladných

a horúcich,

 

a skvelé prsia

z polnočných samôt.

 

Plávajú v nej zrelé marhule,

hladká ťa po tvári

zamatovými pohybmi,

 

varí ti kávu,

upratuje po tebe papiere

a odkladá včerajšie noviny,

večer ukladá do postele

vašich synov a dcéry.

 

Bozkáva ťa

vlhkými ústami na čelo

uprostred premávky,

uprostred samovraždy

v skle výkladu.

 

Kýva ti z okna trolejbusu,

odchádza

a vracia sa znova k tebe

z dlhých ciest,

 

tá voňavka osamotenej ženy.

 

Ale ty máš iné poslanie,

argonaut:

so zdravou kožou preplávať

na druhú stranu

 

ulice.

 

 

Boxer

 

Tomu starcovi

som kúpil veľké pivo

s penou rovnako špinavou

ako sklo pohára

 

netušiac,

 

že si tým kupujem

aj jeho príbeh:

 

bol som boxerom,

hovorí

a stláča si nos

ako gumenú loptičku.

 

Bojíš sa ma?

 

Vravím, že nie,

a on pokračuje:

 

najťažšie je dostať prvý úder,

je to rovnako ťažké,

ako dať prvý úder,

bojíš sa ma?

 

Vravím, že nie,

a on hovorí:

 

bol som boxerom

a ostal som ním dodnes

a raz z tohto sveta

urobím

kôlničku na drevo.

 

Bojíš sa ma?

 

Vravím, že nie,

a on si vyberá z úst

umelý chrup

a prevaľuje si ho

v dlaniach,

 

zatiaľ čo ja

jem párky

na špinavom tanieri.

 

Vieš, najťažšie je prežiť

prvých šesťdesiat rokov,

hovorí,

potom to už ide ľahko.

 

Bojíš sa ma?

 

Vravím, že nie,

keď ho však o pár minút

vyniesli

ako porazeného favorita,

až vtedy som sa ho

 

začal

báť.

 

(Slovenský spisovateľ, 1983)