Vyhľadávanie
HMOTA, ENERGIAA ENTROPIA
Chemik v čase alchymistov
Zovšedneli nám fascinujúce veci. Lietajúcich ľudí berieme ako niečo mýtické, pritom nám v lietadlách preletia nad hlavami stovky ľudí denne. Kúzelníci v legendách dokážu pozerať do minulosti. To však vieme aj my, pri pohľade na nočnú oblohu hľadíme tisícročia nazad. V rozprávke O troch orieškoch pre Popolušku sú všetci v údive, keď z orieška vyrástli šaty. Nie je oveľa fascinujúcejšie, že z orieška dokáže vyrásť strom? Ja viem, nuda! Čo má byť na tom, že z orieškov, žaluďov a bukvíc rastú stromy, na to predsa sú, no nie? Poviem vám teda o jednom geniálnom experimente, ktorý spravil chemik Jan Baptist van Helmont. Označenie chemik berte, prosím, s rezervou. Van Helmont žil v časoch, keď sa týmto ľuďom hovorilo inak, volali sa alchymisti. Pôsobil totiž v Európe na prelome 16. a 17. storočia. Bol to typ človeka, pri ktorom rozmýšľate, na čo všetko by došiel, keby sa narodil o pár storočí neskôr. Geniálna myseľ, ktorá však pracovala s – už čoskoro – zastaranými predstavami. Van Helmont bol jedným z prvých experimentátorov vôbec. Zastával názor, že prírodu máme pozorovať a máme sa ju snažiť pochopiť. S takýmto postojom dokázal všelikoho naštvať. Napríklad ľudí, ktorí tvrdili, že veci v skutočnosti fungujú tak, ako vravia oni, a že sa v tom netreba zbytočne špárať. Alchymistov hneval svojím štúdiom kyselín, španielsku inkvizíciu zas snahou vysvetliť liečivé účinky svätých relikvií pomocou magnetizmu. Van Helmont bol jednoducho typ človeka, ktorému zvedavosť nedovolila držať jazyk za zubami. A to bolo v tom čase nebezpečné.
