Albert ŠKARVAN v r. 1878 – 86 študoval na gymnáziách v Levoči, Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku, 1886 – 87 medicínu v Budapešti, 1887 – 91 na univerzite v Prahe, 1891 – 94 v Innsbrucku. Od r. 1895 pôsobil ako lekár v nemocnici v Košiciach, 1896 – 97 žil v Jasnej Poľane, Moskve a v Petrohrade, 1897 v Anglicku, 1898 – 1904 lekár pri Locarne, 1904 – 15 v Ženeve-Grand Lancy, po návrate na Slovensko r. 1910 – 15 lekár v Dolných Teranoch a v Bánovciach nad Bebravou, 1915 – 18 internovaný v Jágri a vo Verpeléte, 1918 lekár v Liptovskom Mikuláši, 1919 – 26 okr. lekár v Liptovskom Hrádku. Po zoznámení sa s učením L. N. Tolstého odmietol slúžiť v armáde, začo bol perzekvovaný, 1895 väznený v Košiciach, odobrali mu lekársky diplom. V Rusku sa hlbšie oboznámil s tolstojizmom a zaujal k nemu kritickejší postoj, orientoval sa na slov. národné problémy. V Anglicku vydal po rusky zápisky vojenského lekára Moj otkaz ot vojennoj služby (1898, po slovensky 1920). Autor Vlastného životopisu (Prúdy, 10, 1926, s. 411 – 424), v rkp. zanechal tzv. vnútornú biografiu Moja premena, rozsiahlu štúdiu o Slovákoch (vyšla v zborníku Biografické štúdie 4, 1973). Od 1896 v denníkoch zachytil vnútorné stavy a postoje k spoločenským a i. problémom doby (zostali v rkp.). V emigrácii prekladal z ruskej a i. literatúry (Dostojevskij, Tolstoj, Turgenev, Gorkij, Čechov, Maupassant a i.), jeho preklady vychádzali v americkej slov. tlači, v Slov. pohľadoch, Dennici, Hlase a i. Najvýznamnejší je jeho preklad necenzurovaného Tolstého románu Vzkriesenie (1900). Venoval sa aj esperantu a preložil do slovenčiny gramatiku L. L. Zamenhofa Základy medzinárodnej reči esperanto (1907).
