Jej poézia pre dospelých, poznačená nehou, túžbou a hľadaním rovnováhy medzi snom a skutočnosťou života, očarúva nás hudbou a myšlienkovou nástojčivosťou, ako život očarúva autorku samu. Anocu možno najvýstižnejšie charakterizovať ako poetku vášnivého hľadania a stáleho ponárania sa do ľudskej duše.
Pavel Mučaji
Autorka svoj spev lásky a samoty rozvíja dosť jednostranne, takže mohli by sme mať chvíľami dojem, že čítame stále jednu a tú istú báseň. Týmto však tieto básne predstavujú svojím spôsobom jedinečný doklad o možnostiach ľúbostnej lyriky a poetka nič neuberá z vlastných pocitov, nevypomáha sa umeleckou štylizáciou , spolieha sa na úprimnosť a nebojí sa prípadného rizika nepochopenia.
Peter Andruška
Básnický vývin Dagmar Márie Anoca prebieha v oblúku zloženom z troch typologických úsekov – na začiatku bola intímna, ľúbostná lyrika reprezentovaná Knihami rozlúčok, potom sa zjavuje úsek reflexívnej lyriky v Synonymii a ako tretí úsek lyriky prírodného diania v Ročných obdobiach. Uvedené úseky nie sú ostro vymedzené, ale sa navzájom prelínajú a prepájajú. Existuje viacero spojovacích nití medzi nimi. Je to predovšetkým výrazný lyrizmus básnického rukopisu poetky, no Anoca ho nechápe ako dogmu, stále ho podrobuje previerkam. Z toho vyvstáva analytickosť, prejavujúca sa v tých previerkach a pochybnostiach. Len navonok je lyrická analytickosť oxymoronické spojenie – vyjadruje také autorské gesto, ktoré sa nevie uspokojiť s ničím petrifikovaným.
Michal Harpáň
