R. 1877 – 85 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Nagykőrosi a v Šoprone, 1885 – 91 medicínu na lekárskych fakultách univerzít v Prahe, Innsbrucku a v Berlíne. Po štúdiách pôsobil r. 1891 – 94 ako sekundárny lekár v Innsbrucku, 1894 v Budapešti, 1894 – 1904 bol praktickým lekárom v Žiline, 1904 – 10 osobným lekárom L. N. Tolstého v Jasnej Poľane, 1915 – 16 ho za odpor voči vojne internovali, 1920 sa vrátil do Ružomberka. Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámil s filozofickými názormi L. N. Tolstého, ktoré potom horlivo propagoval v slov. časopisoch. Po 1890 pravidelne publikoval Tolstého listy a preklady jeho diel (Kreutzerova sonáta, Čím sú ľudia živí, Prenasledovanie kresťanov v Rusku, Prečo sa ľudia omamujú a i.). R. 1894 po prvý raz navštívil Tolstého v Jasnej Poľane, z čoho vznikla práca U L. N. Tolstého (1895 – 96). Autor kroniky Tolstého života a tvorby Jasnopoljanske zápisky (1922 – 23, 1924). Prispel do zborníka Československé vzpomínky na Jasnou Poljanu (1925). Samostatne vydal populárno-náučné štúdie Žena (1895), Nazarénové v Uhrách (1896) a odbornú stať Trachóm (1899).
