Emil Oliver Bakoš v r. 1940 – 45 študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, 1945 – 51 filozofiu, psychológiu a estetiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách pôsobil sústavne v Bratislave: r. 1951 – 56 ako odborný asistent na Filozofickej fakulte Slov. univerzity, resp. UK, 1960 – 68 vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV, 1970 – 73 Filmového ústavu, 1974 – 76 Slov. rozhlasu a napokon 1976 – 83 Výskumného ústavu kultúry, od 1983 na dôchodku. Venoval sa umedovednému, sociologickému a kulturologickému bádaniu i prozaickej tvorbe. Autor knihy o maliarovi Edmundovi Gwerkovi (1961) a editor jeho prác O umení (1975), o ňom vydal naposledy životopisný román Sám kráčam k výšinám (2000); autor katalógov výstav viacerých slov. výtvarných umelcov. Pripravil publikáciu Literárno-historické a kritické práce Dr. Alžbety Gollnerovej-Gwerkovej (2003). V oblasti sociológie kultúry skúmal problémy pôsobenia rozhlasu, filmu a televízie na príjemcu, o čom spracoval osobitné výskumné správy. Ako obdivovateľ a znalec dejín Banskej Štiavnice vydal historizujúci román – tetralógiu o návšteve cisára Františka I. v Banskej Štiavnici a v Kremnici r. 1751 pod názvami Obdivuhodná legenda, Príchod jeho majestátu, Najväčšia cisárska návšteva, V službách majestátu (1997 – 99). V rkp. má spracovanú tetralógiu o známej baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a o jej profesoroch, z ktorej vyšla 1. časť Vivat academia (2003).
