Emília Boldišová po absolvovaní knihovníctva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobila ako stredoškolská učiteľka, odborná pracovníčka v oblasti vedecko-technických informácií v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, redaktorka periodík Koridor, Zmena, Slov. pohľady, Slov. národne noviny, pracovala v Slov. televízii a spolupracovala so Slov. rozhlasom. Členka Federálnej rady pre rozhlasové a televízne vysielanie a po vzniku Slov. republiky prvá predsedníčka Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie. Básne publikovala v časopisoch, rozhlase a v knižných antológiách, samostatne vydala zbierku Tma a spiatky (1997), prekladateľka poézie lašského básnika Ondru Lysohorského. Ako publicistka reflektovala kultúrne, umelecké a spoločenské témy súčasnosti. V scenáristickej rozhlasovej a televíznej tvorbe, v reláciách a dokumentárnych filmoch priblížila kultúrny a duchovný odkaz významných osobností literárneho, umeleckého a vedeckého života (M. Rúfus, M. Válek, S. Veigl, O. Lysohorský, V. Zamarovský, S. Pohánka, E. Kramár a i.).
