Každý autor by chcel mať čo najviac recenzií, najradšej kladných, no i kritických, ak sú konštruktívne a k veci. Žiaľ, už asi vymreli literárni kritici, neúnavní „čítači“, ktorí mali tvorbu slovenských autorov načítanú od a po zet, asi posledným z mohykánov bol nedávno zosnulý Vladimír Petrík. V jeho kritických úvahách bolo povestné pred-rozumenie (dielu, autorovi), dané kultúrnou tradíciou, zmyslom pre procesuálnosť literatúry, pevným hodnotovým systémom a v neposlednom rade aj rešpektom voči práci spisovateľa umeleckej literatúry, ktorá nepatrí medzi najľahšie… V súčasnosti sa u nás, najmä medzi začínajúcimi adeptmi, rozšíril typ akejsi agresívnej, nahnevanej kritiky. Začiatočníci na takúto „rozhnevanosť“ málokedy stačia vzdelanostnou výbavou, celkovou rozhľadenosťou a nedostatky vyvažujú autoritárnym presadzovaním vlastného kritického názoru ako jediného platného. (2018)
