Ján Barica v r. 1940 – 48 študoval na gymnáziu v Trenčíne, 1948 – 52 na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Už počas štúdií bol redaktorom časopisu Borba, r. 1950 – 52 pracoval v redakcii týždenníka Štart, po absolvovaní základnej vojenskej služby bol r. 1954 – 56 redaktorom denníka Smena, 1956 – 58 tlačovým tajomníkom Povereníctva stavebníctva, potom pôsobil znova ako redaktor v Bratislave: 1958 – 72 vo vydavateľstve Mladé letá, 1972 – 74 v Slov. ústredí knižnej kultúry, 1974 – 76 vo vydavateľstve Pallas, 1976 – 81 v Čs. rozhlase, 1981 – 89 vo vydavateľstve Smena, od r. 1989 na dôchodku. Ako tvorca v oblasti literatúry faktu je autorom populárno-náučných kníh pre mládež: Krásy Slovenska (1963), Automobily sveta (1967), Dopravné čudá (1968), Slovenské národné povstanie (1974), Milan Rastislav Štefánik (1990), autorsky pripravil encyklopedické diela Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky (1979), Vede a národu (1984), Slovenský panteón (1998), Malý slovenský panteón vedy a techniky (2004). Píispevky z oblasti popularizácie dejín vied a techniky publikoval v periodikách, spolupracoval s rozhlasom a venoval sa aj prekladaniu diel z tejto oblasti do slovenčiny.
