Ján Čajak (syn → Ján Čajak, 1897 – 1982, dcéra → Adela Čajaková-Petrovičová, 1901 – 1976) sa narodil 19. 12. 1863 v Liptovskom Jáne. Od r. 1874 študoval na gymnáziách v Martine, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, 1879 –81 na učiteľskej prípravke v Lučenci, potom na gymnáziu v Rimavskej Sobote, napokon v Banskej Štiavnici, kde r. 1884 maturoval, zo štúdia na ev. teologickej fakulte v Bratislave vylúčený za panslavizmus, 1889 zložil učiteľské skúšky na št. učiteľskej prípravke v Kláštore pod Znievom. R. 1885 – 86 pôsobil v advokátskej kancelárii P. Jamnického v Pezinku, 1886 – 88 učiteľ v Kokave a v Rajci, 1889 – 93 v Kráľovej Lehote, 1893 – 99 v Selenči a od 1899 v Báčskom Petrovci. Významný reprezentant kultúry a literatúry dolnozemských Slovákov, ktorou sa zaradil medzi najplodnejších autorov, predstaviteľ realistickej línie slov. prózy. Autor poviedok Pred oltárom (1903) a Z povinnosti (1905), prózy s dolnozemskou tematikou (Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty a i.), ďalších poviedok Únos (1907), Vohľady (1908), Ecce homo (1913), Cholera (1914). V roku 1909 uverejnil jediný román Rodina Rovesných. Popri prozaickej tvorbe sa venoval aj publicistike, vydal autobiografické Zápisky z rukojemstva (1923), spracoval prehľad slov. literatúry a populárny Dejepis Slovákov (1914), v rkp. zanechal Spomienky. Iniciátor kultúrnej a osvetovej aktivity na Dolnej zemi, spoluzakladateľ Juhoslovanského nakladateľského spolku v Báčskom Petrovci, ktorý inicioval vydávanie politického týždenníka Národná jednota, r. 1919 spoluzakladateľ slov. gymnázia v Báčskom Petrovci, 1933 – 38 redaktor kultúrneho a literárneho mesačníka Náš život.
