Ján Hudec absolvoval Filozofickú fakultu Slov. univerzity v Bratislave. Po štúdiách pracoval ako úradník, neskôr elektromontér v Bratislave. Menej známy slov. dramatik, od r. 1958 napísal okolo 40 divadelných hier, ktoré ostali v rkp., niektoré upravil pre rozhlas, ďalšie uviedlo profesionálne divadlo až po páde totalitného režimu. Sprvu sa venoval tvorbe rozhlasových hier zo súčasnosti – Pavúčia nožička (1971), Ešte raz uvidieť Železnú studničku (1972), Lastovičky sa nerozvádzajú (1973). Ťažisko jeho rozhlasovej tvorby spočívalo v oblasti historických hier (Rex Sclavorum, 1978; Marcus Aurelius v krajine Kvádov, 1979; Slovo o kupeckom kráľovi Samovi, 1983; Keď tu panovala jeho mocná ruka, 1984). Pre rozhlas napísal aj veršovanú hru o smrti štúrovského básnika J. Kráľa Syn pustiny (1972) a hru Matúš Čák Trenčiansky (1981), pre televíziu hru Mojmír II. (1982). Divadelné hry Marcus Aurelius pri Hrone, Mojmír II., Kupec a kráľ Samo vyšli knižne pod názvom Historické hry (1988). Do ďalšieho posmrtne vydaného 3-zv. výberu Drámy (1997 – 98) boli zaradené jeho divadelné hry z histórie i zo súčasnosti (Kvety pre Lauru, Incident, Prvý deň kanikulový, Pavúčia nožička, Galejníci), drámy z národných dejín (Rasticiána, Syn pustiny, Pomery v Uhorsku za Matúša Čáka Trenčianskeho), filmový scenár Svätopluk a televízny scenár Janka Kráľa blúdenia a videnia.
