Ján Kačala študoval slovenčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave v rokoch 1954 – 1958. Po štúdiách pôsobil v rokoch 1958 – 1963 ako stredoškolský profesor v Pezinku, od 1963 ako odborný a neskôr vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave, a v rokoch 1981 – 1991 ako jeho riaditeľ. Hlavnou oblasťou jeho tvorivej práce bol výskum slovenského jazyka, v ktorom sa sústredil najmä na súčasnú spisovnú slovenčinu, na teóriu a dejiny spisovného jazyka a jazykovú kultúru. Popri početných štúdiách a príspevkoch v domácich i zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch samostatne vydal monografie: Doplnok v slovenčine (1971), Sloveso a sémantická štruktúra vety (1989), Slovenčina – vec politická? (1994), Kultúrne rozmery jazyka (1997), Spisovná slovenčina v 20. storočí, Syntaktické systémy jazyka (obe 1998) a i. Spoluautor základných jazykovedných diel (Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka, Encyklopédia jazykovedy), dlhoročný redaktor časopisu Kultúra slova (1971 – 1991). Ako kultúrny publicista vydal komentáre, úvahy a príhovory Návrat ku koreňom (1994), štúdie Systém jazykových kategórií, Slovenčina v literárnej praxi (obe 2006), knihu Prehľad dejín spisovnej slovenčiny (2006) a i.
