Ján LABÁTH študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde r. 1946 maturoval, potom vyštudoval elektrotechniku na univerzite v Belehrade, ktorú ukončil r. 1953. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine, od 1961 pracoval v továrni Novosadska fabrika kabela v Novom Sade, 1965 – 66 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od 1990 žije na dôchodku v Novom Sade. Autor básnických zbierok Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963), Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Zaviate šľapaje (1996) a i. Prozaické dielo - knihy poviedok Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky (1982). Prekladal z angličtiny, francúzštiny, ruštiny a srbochorvátčiny, vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Zostavil a spoločne s Miroslavom Antičom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal básne a poviedky v knihe Domov a svet (2003), spomienky a výber z tvorby Odkiaľ a kam? (2005), zbierku básní Letokruhy a poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (obe 2006).
