Janko Silan photo 1

Janko Silan

24. 11. 1914
Sila pri Nitre
—  16. 5. 1984
Važec
Pseudonym:
Danko Zimozel, Irmin, Ladislav Riasnoviech, Šuhaj spoza Nitry, Tyflos, Ž. J. Žľab
Žáner:
literárna veda, poézia, próza

Komplexná charakteristika

Silan je vrcholný predstaviteľ modernej slovenskej katolíckej spirituálnej poézie nazývanej katolícka moderna. Do literatúry vstúpil v druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Už v prvotine Kuvici sa prejavil ako kultivovaný, senzitívny, romantizujúci lyrik, nadväzujúcu najmä na symbolizmus. Chlapčenské verše sa nesú v znamení smútku, ktorej motivácia je osobná: básnikov slabý zrak a zdravie, matkina smrť, chudoba. Ďalšia zbierka z 30. rokov Rebrík do neba znamená výrazný posun ku kresťanskej duchovnej lyrike, je lyrikou bohoslovca, ktorý poéziu hľadá v básnickej reaktualizácii jednotlivých fáz Ježišovej cesty, ako sa pripomína v rámci cirkevného roka; básnikova spiritualita vrcholí vo felicitnej jasličkovej poézii s barokovými črtami. Pozoruhodná elegická skladba s hymnickým vyznením Slávme to spoločne, otvárajúca autorovu tvorbu zo 40. rokov, je reakciou na smrť básnikovej matky; zaujme filozofickou koncepciou smrti vychádzajúcou z kresťanstva: básnik sa usiluje o pokorné prijatie matkinho odchodu, ba jej smrť ako vstupnú bránu do večnej blaženosti spolu s ňou oslavuje. V zbierke Kým nebudeme doma, ktorej názov odkazuje na nebeský domov, Silan naznačuje odvrátenú, krízovú, dramatickú stranu života bohoslovcov. Stretáme sa tu i s rôznorodou poéziou s vlasteneckými motívmi. Od tejto knihy sa autorovým frekventovaným básnickým útvarom stáva sonet. Silanove vrcholné zbierky Piesne z Javoriny a Piesne zo Ždiaru spája fascinácia tatranskou prírodou. Prírodu básnik vníma ako chválospev na Boha i ako ideál ľudského bytia a poézie. V druhej knihe značnú pozornosť venuje reflektovaniu situácie básnika-kňaza a ľudskej situácie vo vojnovom a povojnovom svete. Bytostne zainteresovaný o osud "trpiacich pod nadvládou ducha zlého" vidí svoje básnické poslanie v orientovaní duše človeka k Bohu, lebo iba s ním spája jej vykúpenie. Svoju poéziu súčasne napĺňa pocitmi hanby a ľútosti "nad všetkým, čo sa stalo hrozné všade" a výzvami na pokánie. Zbierka Úbohá duša na zemi je vlastne pokračovaním Piesní zo Ždiaru. Ľudská duša je v strede pozornosti celej Silanovej tvorby, ale tu má táto pozornosť ráz zámernosti, pričom lyriku tejto knihy autor viac ako inde nasycuje teologickou problematikou, najmä ontologickými otázkami. Báseň je znova a znova vybojovávaný zápas o jas v duši, ktorú básnik musí povzbudzovať, aby nerezignovala. Po nastolení komunistického režimu po februári 1948 sa Silanovi isté šance na publikovanie otvorili až v druhej polovici 60. rokov. V tom čase sa mu podarilo súkromne vydať štyri drobnejšie bibliofílie, knižný výber z dovtedajšej tvorby Sám s vami a novú zbierku Oslnenie. V Oslnení svoju poéziu obohatil o rozmer filozoficko-estetickej reflexie, o nové témy, vrátane vyslovene svetských, o tému plynutia individuálneho ľudského bytia, o zobrazenie pocitov úzkosti a ohrozenia subjektu v neslobodnej spoločnosti. Potom nasledovala vyše dvadsaťročná publikačná prestávka, súvisiaca s normalizáciou. Publikoval iba v samizdatoch a zbierka Ja som voda vyšla v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Až 1990 pod názvom Piesne z Važca vyšiel na Slovensku legálne výber zo zbierky Katolícke piesne z Važca a objavil sa Dom opustenosti. Roku 1995 začalo vychádzať autorovo Súborné dielo (editor J. Pašteka). Katolícke piesne z Važca (v Súbornom diele 4 doplnené o nepublikované básne) priniesli texty výrazne reflektujúce totalitnú dobu. Najzjavnejšie je to v básňach z časti Slávim, reagujúcich na prenasledovanie kňazov a úsilie rozbiť cirkev, napísaných poväčšine roku 1951, v čase tvrdého nástupu komunistickej totality. Dom opustenosti (skompletizovaný v Súbornom diele 5) autor charakterizoval ako "román-denník". Dielo s autobiografickými črtami je netradičnou montážou žánrovo i štýlovo rôznorodých segmentov, zápisov udalostí hrdinovho života, príhod, situácií, stavov, poznámok, postrehov, modlitieb, meditácií, reflexií, kázne, záznamov snov, listov, lyrických básní a iných textov. Každý segment zvyčajne prináša nový motív a z iného uhla osvetľuje život hrdinu – katolíckeho kňaza a básnika žijúceho v totalitnej spoločnosti.

Ján Zambor