Jozef Ponec bol nestorom prírodovedeckej fotografie, priekopníkom populárno-náučných kníh o slovenskej prírode a naším prvým autorom literatúry faktu. Vo svojich knihách propagoval slovenskú prírodu a jej ochranu, pričom umelecké fotografie spájal s textom, sprvu poetizovaným, neskôr sa prepracoval k pútavému autentickému rozprávaniu o zážitkoch z potuliek prírodou. V prípade Ponca išlo totiž o výnimočnú osobnosť slovenskej prírodovednej fotografie, o človeka, ktorý za takmer päťdesiat rokov (prvá kniha Potulky lesom vyšla v roku 1959) urobil pre prezentáciu našej fauny a flóry naozaj jedinečnú prácu. Dôkazom toho nie sú iba vysoké náklady jeho kníh, ktoré robili mnoho rokov propagáciu originálnej slovenskej prírody doma aj v zahraničí, ale aj tisíce unikátnych autorových fotografií, ktoré sú ich súčasťou. Výnimočnosť a veľkosť Poncovho posolstva spočíva v sile obrazového momentu. Jeho obrázky sú vytvorené s jasným zámerom dať vyniknúť nádhernej symbióze s prostredím. Sú vierohodné, a preto majstrovské. Vystáte čakaním a odmenené úľavou zo sebatrýzne úspešnej sekundy, tej pravej, ktorú si autor želá zo všetkých najviac. Dojem pokoja je vyjadrený v postoji autora. Napriek tomu je tu dynamika formy, v detailoch i v celku, dokazujúca Poncovu mnohoročnú skúsenosť. Je autorom kníh: Potulky lesom (1959), Kde vtáky hniezdia, Naše motýle (obe 1960), Na ostrove kormoránov (1961), V ríši plazov, V pralesoch Slovenska (obe 1965), V močiaroch Slovenska (1971), Živé skvosty našej prírody (1973), Medveďou stopou (1974), Hmyz okolo nás (1976), Prírodné rezervácie na Slovensku (1977), Zo života plazov (1978), Motýle zblízka (1979), Príroda Turca (1981), Kde bývajú zvieratá, Stretnutie s krásou (obe 1988), V stepiach Slovenska (1989), Vodné dielo Gabčíkovo – záchrana vnútrozemskej delty na Dunaji (1993, spolu s V. Hraškom), Slovensko – krajina kvetov, Slovensko – živá príroda (obe 1998), Chvíľky v prírode (2001) a farebného atlasu Motýle (1982).
